Preskočiť na obsah
  |  

Veliteľ britskej armády oznámil, že sú pripravení bojovať proti Putinovi vo východnej Európe

Napriek slovám Roba Magowana pretrvávajú obavy o vojenskú spôsobilosť Spojeného kráľovstva v prípade európskej eskalácie.

"Ak by britskú armádu požiadali, aby bojovala dnes večer, bojovala by dnes večer," povedal Magowan členom obranného výboru Dolnej snemovne vo štvrtok podľa portálu Politico.

"Nemyslím si, že by si niekto v tejto miestnosti mal robiť ilúzie, že ak Rusi dnes večer napadnú východnú Európu, stretneme sa s nimi v tomto boji."

Veliteľ takto reagoval na otázky poslancov o počte britských brigád, ktoré by sa mohli dostať na východné krídlo NATO v prípade výraznej eskalácie zo strany Ruska. Pravidlá NATO o kolektívnej obrane stanovujú, že útok na jedného člena sa považuje za útok na všetkých.

Magowan na to poslancom odpovedal, že britské ozbrojené sily majú "celý rad operačných rizík a operačných silných stránok". Dodal, že armáda potrebuje väčšiu "smrtiacu silu".

Britská pozemná armáda je však najmenšia od roku 1700. Len minulý mesiac minister obrany Spojeného kráľovstva John Healey pre Politico povedal, že stav ozbrojených síl je "oveľa horší, ako sme si mysleli" po tom, čo sa jeho Labouristická strana v lete dostala do vlády.

Healey v stredu popoludní oznámil, že Spojené kráľovstvo v rámci znižovania nákladov ruší päť vojnových lodí a tucet vojenských vrtuľníkov a dronov. Tento krok je súčasťou previerky obranných spôsobilostí.

Rezort zároveň vo štvrtok oznámil, že britská armáda dokončila ostrú streleckú skúšku mobilnej húfnice Archer, delostreleckého systému určeného na rýchle nasadenie. Stalo sa tak počas 12-dňového výcviku NATO vo Fínsku.

(max)

  |  

Nóri zadržali zamestnanca veľvyslanectva USA pre podozrenie zo špionáže pre Rusko a Irán

Právnik obvineného priznal, že muž bol v kontakte s ruskými a iránskymi tajnými službami.

Polícia zadržala nórskeho občana vo veku okolo 20 rokov ešte v stredu v jeho dome. Podľa Reuters súd vo štvrtok rozhodol, že muž môže byť zadržaný po dobu štyroch týždňov, pričom prvý týždeň bude v izolácii.

"Obvinený muž bol zamestnancom bezpečnostnej služby na veľvyslanectve USA v Osle," oznámil právnik nórskej policajnej bezpečnostnej služby (PST) Thomas Blom. Muž podľa vyjadrenia Bloma spolupracuje s policajtmi. Dodal, že polícia zabavila veľké množstvo digitálneho materiálu, pričom neuviedol bližšie detaily.

"Vysvetlil svoje kontakty so spravodajskými agentmi z Ruska a Iránu, ale nie je jasné, či mal tajné informácie, ktoré by znamenali, že proti nemu môžu byť použité zákony o špionáži," spresnil advokát obvineného muža.

(tasr)

  |  

Netanjahu: Zatykač neodradí Izrael od obrany. Medzinárodný súd označil za „nepriateľa ľudstva“

Medzinárodný trestný súd (ICC) obviňuje Izrael podľa tamojšieho premiéra z "vymyslených zločinov" a ignoruje "skutočné vojnové zločiny, strašné vojnové zločiny páchané na nás a na mnohých ďalších ľuďoch po celom svete".

"Žiadne ohavné protiizraelské rozhodnutie nám nezabráni - a nezabráni ani mne - pokračovať v obrane našej krajiny všetkými spôsobmi," povedal Benjamin Netanjahu vo videopríhovore. "Nepodľahneme nátlaku," prisľúbil.

Netanjahu je spolu so svojím bývalým ministrom obrany Joavom Galantom obvinený z "vojnových zločinov" a "zločinov proti ľudskosti" za konanie Izraela v Pásme Gazy. Štvrtkové rozhodnutie ICC označil za "temný deň v dejinách národov".

"Medzinárodný trestný súd v Haagu, ktorý bol zriadený na ochranu ľudstva, sa dnes stal jeho nepriateľom," povedal izraelský premiér a dodal, že obvinenia sú "absolútne nepodložené".

Izrael bojuje v Pásme Gazy od októbra 2023, keď pri teroristickom útoku radikálneho hnutia Hamas zahynulo 1 206 ľudí, väčšinou civilistov. Asi 250 zajatých rukojemníkov uniesli do Pásma Gazy. Podľa tamojšieho ministerstva zdravotníctva ovládaného Hamasom si vojenské operácie Izraela vyžiadali už viac ako 44-tisíc obetí.

Viac ako dva milióny Palestínčanov žijú v provizórnych prístreškoch a v Pásme Gazy hrozí hladomor v dôsledku nedostatku potravín a liekov.

Súd uviedol, že našiel "rozumné dôvody" domnievať sa, že Netanjahu a Galant nesú trestnú zodpovednosť za vojnový zločin vyhladovania ako spôsobu vedenia vojny, aj za zločiny proti ľudskosti - vraždy, prenasledovania a iné nehumánne skutky.

Okrem Netanjahua a Galanta vydal ICC zatykač aj na šéfa vojenského krídla Hamasu Muhammada Dajfa, ktorý bol však podľa Izraela zabitý pri leteckom útoku v júli. Hamas jeho smrť dosiaľ nepotvrdil. Netanjahu zosmiešnil rozhodnutie súdu vydať zatykač na "telo Muhammada Dajfa".

(tasr)

  |  

Biden považuje vydanie zatykača na izraelského premiéra a exministra obrany za neprijateľné

Medzinárodný trestný súd (ICC) zdôraznil, že zatykače na izraelských predstaviteľov platia bez ohľadu na odmietavý postoj Izraela k jurisdikcii súdu na svojom území.

"Dovoľte mi, aby som sa ešte raz jasne vyjadril: bez ohľadu na to, čo naznačuje Medzinárodný trestný súd, medzi Izraelom a Hamasom nie je žiadna rovnocennosť - žiadna. Vždy budeme na strane Izraela proti hrozbám pre jeho bezpečnosť," uviedol Joe Biden vo svojom vyhlásení podľa agentúry AFP.

ICC vo štvrtok oznámil, že vydal zatýkacie rozkazy pre podozrenia z vojnových zločinov na izraelského premiéra Bejamina Netanjahua, bývalého izraelského ministra obrany Joava Galanta a vodcu ozbrojeného krídla palestínskeho radikálneho hnutia Hamas Muhammada Dajfa.

Súd tak vyhovel žiadosti žalobcu ICC Karima Khana, ktorý o zatykače žiadal pre podozrenia zo zločinov spojených s útokmi palestínskych militantov na Izrael zo 7. októbra 2023 a následnou reakciou izraelskej armády. Khan medzitým vyzval členské štáty ICC aj ostatné krajiny na uplatňovanie zatykačov.

Biely dom ešte pred vyjadrením samotného Bidena uviedol, že odmieta výzvy na zatýkanie. "Spojené štáty zásadne odmietajú rozhodnutie ICC vydať zatykače na vysokopostavených izraelských predstaviteľov," vyhlásil hovorca Rady Bieleho domu pre národnú bezpečnosť.

USA ani Izrael nie sú členmi ICC a obe krajiny preto odmietli aj jeho jurisdikciu. ICC zdôraznil, že zatykače na izraelských predstaviteľov platia bez ohľadu na odmietavý postoj Izraela k jurisdikcii súdu na svojom území.

(tasr)

  |  

NATO: Raketa, ktorou Rusko zaútočilo na Ukrajinu, neovplyvní priebeh vojny

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj tvrdí, že štvrtkový útok Ruska novou raketou stredného doletu je eskaláciou konfliktu.

"Nasadením tejto kapacity sa nezmení priebeh konfliktu ani to neodradí spojencov NATO od podpory Ukrajiny," povedala hovorkyňa NATO Farah Dakhlallahová. Podľa nej ide o "ďalší príklad ruských útokov na ukrajinské mestá".

Hovorkyňa odsúdila pokusy Ruska o "terorizovanie civilného obyvateľstva Ukrajiny a zastrašenie spojencov Kyjeva".

Ruský prezident Vladimir Putin vo štvrtok večer uviedol, že Rusko zasiahlo Ukrajinu novou raketou stredného doletu Orešnik (Lieska), ktorá niesla nejadrovú hlavicu. Tento "test v bojových podmienkach" označil za reakciu na "agresívne kroky krajín NATO voči Rusku". Protivzdušná obrana podľa vyjadrenia Putina nedokáže zachytiť raketu Orešnik, ktorá letí rýchlosťou Mach 10 (2,5 až tri km za sekundu).

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov vyhlásil, že Rusko varovalo Spojené štáty o útoku 30 minút pred odpálením novej hypersonickej strely.

Putin podľa Zelenského útokom dokázal, že nemá záujem o mier a svet musí reagovať. Organizácia Spojených národov označila použitie tejto rakety za znepokojujúci vývoj tohto konfliktu.

(tasr)

  |  

Trump na post ministra spravodlivosti nominuje bývalú generálnu prokurátorku štátu Florida

Prvou voľbou na ministra spravodlivosti bol kongresman Matt Gaetz, ktorý však vo štvrtok oznámil stiahnutie kandidatúry.

"Príliš dlho bolo zaujaté ministerstvo spravodlivosti zbraňou proti mne a ďalším republikánom - už nie," uviedol Donald Trump v príspevku na svojej platforme Truth Social s tým, že na ministerku spravodlivosti nominuje Pam Bondiovú.

"Pam presmeruje ministerstvo spravodlivosti na jeho pôvodný účel, ktorým je boj proti zločinu a opätovné zaistenie bezpečnosti Ameriky," dodal novozvolený prezident.

Bondiová bola Trumpovou právničkou počas jeho prvého impeachmentu. Taktiež patrila k skupine republikánov, ktorí v máji prišli podporiť Trumpa na súd v New Yorku, kde ho porota uznala vinným vo všetkých 34 bodoch obžaloby v prípade podplácania pornoherečky Stormy Daniels výmenou za jej mlčanlivosť.

Bývalá floridská prokurátorka je podľa agentúry AP hlasnou kritičkou trestných konaní vedených proti Trumpovi. Kritizovala aj špeciálneho vyšetrovateľa Jacka Smitha, ktorý voči Trumpovi vzniesol obvinenia za jeho snahy zvrátiť výsledky prezidentských volieb v roku 2020 a narábanie s utajovanými dokumentmi, ktoré sa našli v jeho sídle na Floride.

Bondiová označila Smitha a ďalších prokurátorov, ktorí obvinili Trumpa, za "hrozných ľudí," ktorí sa snažia zviditeľniť tým, že "idú po Donaldovi Trumpovi".

Výber Bondiovej za ministerku spravodlivosti ešte musí schváliť Senát po tom, čo ju Trump oficiálne nominuje na tento post, píše CNN.

(tasr)