Marian Kuna

Na ilustrácii k tomuto textu vidieť Rembrandtovu maľbu. Keď veľký majster maľoval Aristotela, vedel, prečo k nemu pridal Homérovu bustu. Aj my by sme pri dnešných debatách mali dbať na múdrosť tých, ktorých preverili dejiny.

Včera pápež František opäť jedným dychom odsúdil násilie vojny prinášajúce obete a varoval pred jej eskaláciou a hrozbou jadrového konfliktu. Pár dní predtým pápež vyzval prezidenta Putina na zastavenie vojny a prezidenta Zelenského, aby začal rokovať o mieri. František svoju výzvu adresoval súčasne ruskej aj ukrajinskej strane. Putina vyzval, aby ukončil nespravodlivú agresívnu vojnu voči Ukrajine, a tak zastavil „špirálu násilia a smrti“, ktorú rozpútal. Súčasne, „zarmútený obrovským utrpením ukrajinského ľudu v dôsledku agresie“, vyzval prezidenta Zelenského, aby bol „otvorený vážnym návrhom na mier“.

Na napísanie tohto textu ma inšpirovali dve veci. Jednak otázka, prečo si tento pápežov prístup nechce nikto osvojiť v slovenskej politike, a jednak úvaha o odvahe, o ktorú pápež žiada.

Výzva prichádza v kontexte narastajúceho rizika nukleárnej konfrontácie Ruska a Západu. Putin pripúšťa použitie jadrových zbraní a z USA počuť dva typy vyjadrení. Niektorí, ako generál Petraeus, hrozia, že v takom prípade čakajú Rusko odvetné opatrenia, iní, ako prezident Biden a jeho poradca Jake Sullivan, upozorňujú, že Putinove hrozby treba brať vážne. Že neblufuje.