Život v slobode je život s úctou, rešpektom a odvahou, uviedol Heger na konferencii o náboženskej slobode

Premiér Eduard Heger pozitívne zhodnotil aktivitu súčasného kabinetu, ktorý zriadil Úrad splnomocnenca vlády SR pre slobodu vierovyznania alebo presvedčenia. Upozornil na to, že Slovensko je mladá demokracia a stále sa musíme učiť, čo je to sloboda a ako ju žiť. Podľa jeho slov máme k demokracii ešte dlhú cestu. Tieto skutočnosti spojil s aktuálnou tragédiou, keď strelec z ideologických dôvodov zabil v Bratislave dvoch mladých ľudí. To podľa premiéra znamená, že sloboda nie je samozrejmosť. Zdôraznil, že život v slobode znamená život s úctou, rešpektom a odvahou.

Predseda vlády pripomenul aj historické problémy v súvislosti s náboženskou slobodou na Slovensku počas vojnovej Slovenskej republiky, keď sa v roku 1941 prijal židovský kódex, v dôsledku čoho boli Židia zbavení ľudských práv. Pripomenul aj 40-ročné obdobie komunizmu, v ktorom sa práve kresťania postavili na obranu slobody, viery a svedomia a dlhé roky za tieto hodnoty trpeli.

Záborská: Náboženské a kultúrne dedičstvo vytvára našu identitu

Splnomocnenkyňa Úradu vlády pre ochranu slobody vierovyznania alebo presvedčenia Anna Záborská zdôraznila predovšetkým hodnotu spolupráce, ktorá má spočívať v stavaní mostov a zdieľaní spoločných hodnôt. Vyzdvihla aktivitu prostredníctvom Aliancie pre slobodu vierovyznania alebo presvedčenia, ktorá podporuje slobodu viery a náboženstva pre všetkých. Dodala, že kresťanstvo je prenasledované najhoršie za posledných 30 rokov, predovšetkým vinou islamizmu a totalitarizmu. Nerešpektovanie náboženskej slobody má podľa Záborskej za následok aj nerovnosť mužov a žien, únosy, nútené sobáše či sexuálne otroctvo.

Spomenula aj príklad svojho otca Antona Neuwirtha [bývalý politický väzeň, politik a diplomat – pozn. red.], ktorý bol dvanásť rokov väznený pre svoju kresťanskú vieru, pričom bol obvinený z vlastizrady.

Záborská zvýraznila hodnotu vzdelania, ktoré je nástrojom na predchádzanie porušovania náboženskej slobody už od detstva. S tým podľa nej úzko súvisí aj ochrana náboženského a kultúrneho dedičstva, ktoré vytvára našu identitu. Za piliere slobody vierovyznania označila myslenie a kultúru. Slovensko chce byť podľa jej slov relevantným partnerom v ochrane náboženskej slobody.

Sektárska politika a pasívna vláda spôsobujú prenasledovanie

Kardinál Louis Raphael Sako, hlava chaldejsko-katolíckej cirkvi v Iraku, kriticky zhodnotil stav náboženskej slobody, ktorý považuje celosvetovo za veľmi zlý. Príčinu prenasledovania kresťanov na Blízkom východe vidí v sektárskych politických režimoch, ktoré nie sú schopné vývoja, preto podľa neho nemajú nemajú budúcnosť. Túto skutočnosť porovnal s flexibilným kresťanstvom, ktoré, naopak, žije z princípu aggiornamento [prispôsobiť cirkev v istých oblastiach požiadavkám dnešnej doby – pozn. red.]

V rámci problémov náboženskej slobody rozlíšil slobodu svedomia a slobodu náboženskú, pričom obe sú spojené s ľudskými právami, občianstvom, spolunažívaním a vzdelaním. Sloboda svedomia podľa neho znamená možnosť voľby a zmeny náboženského presvedčenia, čo sa v Iraku, ako uviedol, nerešpektuje. Zároveň by mala byť zaručená občianskou rovnosťou. Tú by sme podľa kardinála Saka mohli dosiahnuť oddelením štátu a náboženstva, ktoré považuje za úplne odlišné oblasti. Náboženstvo je podľa neho osobná otázka a štát nesmie zasahovať do svedomia človeka. Vyhlásil, že pri riešení problémov náboženskej slobody v Iraku by mohla pomôcť sekulárna ústava.

Katolícky biskup Wilfred Anagbe z Nigérie opísal situáciu vo svojej krajine ako veľmi náročnú. Kresťania v tomto africkom štáte sú neustále vystavovaní krvavým útokom, predovšetkým od moslimskej teroristickej organizácie Boko Haram. Na rozdiel od Iraku, uviedol, nie je Nigéria sektársky ani náboženský štát, ale sekulárny.

Za prenasledovanie kresťanov v Nigérii je podľa biskupa Angabeho okrem útočníkov zodpovedná aj pasívna vláda, ktorá nijakým spôsobom nezasahuje a nechráni miestnych farmárov a iné prenasledované skupiny. Biskup uviedol, že v jeho vlasti ide o skutočné náboženské prenasledovanie a vojnu, nie o nespokojnosť spojenú s inými problémami, napríklad s klimatickými, pretože útoky na kresťanov nie sú vyprovokované. To je podľa neho rozdiel medzi Nigériou a okolitými krajinami, ktoré majú dostatočný policajný a vojenský aparát na udržanie aspoň relatívneho pokoja. Vláda v Nigérii, ako tvrdí biskup, nerobí proti násiliu nič, alebo len veľmi málo.

Právo na náboženskú slobodu sa podceňuje

Na konferencii sa zúčastnili aj predstavitelia Medzinárodnej pápežskej nadácie ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi, ktorej cieľom je pomáhať prenasledovaným kresťanom. Riaditeľ slovenskej pobočky Miroslav Dzurech v krátkosti predstavil základné princípy a aktivity tejto nadácie. Piliermi ACN sú informácia, modlitba a akcia. Dzurech uviedol niektoré základné štatistiky o prenasledovaní kresťanov, podľa ktorých v každej tretej krajine na svete dochádza k porušovaniu náboženských slobôd, pričom práve kresťania sú podľa jeho slov najprenasledovanejšou skupinou na svete.

Zároveň sa kriticky vyjadril k aktuálnemu ľudskoprávnemu povedomiu, podľa ktorého sa náboženská sloboda v porovnaní s ostatnými ľudskými právami zaznáva, Dzurech cíti potrebu, aby sa náboženská sloboda vnímala urgentnejšie, aby sa veriaci mohli cítiť naozaj slobodne..