Podmanický: Názorový profil páchateľa je výrazne odlišný od konzervatívnych a kresťanských postojov

Remišová hovorila o Ficových bludoch

Iný názor na vplyv slovenských politikov na mladého útočníka má Remišová. V diskusii uviedla, že je potrebné všímať si myšlienkový svet a prostredie, v ktorom mladý vrah vyrastal. To nachádza odozvu aj v slovenskom verejnom priestore: „Podľa manifestu, ktorý zanechal, šíril myšlienky židovského sprisahania. Je veľmi škodlivé, ak bludy a konšpirácie potvrdzujú aj vysokí ústavní činitelia. Pripomínam rétoriku Roberta Fica, ktorý hovoril vo funkcii premiéra o židovskom sprisahaní a Sorosovi absolútne bludy a následne vidíme odozvu takýchto myšlienok u takýchto pomýlených ľudí.“

Pokračuje, že podľa prieskumov je spoločnosť na Slovensku náchylná veriť konšpiráciám, dezinformáciám a nepriateľskej propagande. Tvrdí, že ešte horšie je, keď toto šíria najvyšší ústavní činitelia: „Čo si má povedať 17-ročný chalan, ak to počuje aj z úst premiéra?“

Dodala, že nenávisť sa musí tlmiť z oboch strán a smrť sa nesmie zneužiť na politickú agendu. V tejto súvislosti sa kriticky vyjadrila k vystúpeniu predstaviteľov strany Progresívne Slovensko na proteste, ktorý nasledoval po vražde: „Protest proti násiliu je dobré označenie na vyjadrenie súdržnosti ľudí, ale nesmie to byť vystúpenie predsedov niektorých politických strán, napríklad Progresívneho Slovenska. Mala to byť pietna spomienka, nie na zneužívanie a robenie politiky."

Obaja diskutéri sa zhodli, že negatívna a neprimeraná rétorika, ktorá negatívne formuje verejnosť, nie je len problémom politikov, ale aj novinárov a aktivistov. Podmanický spomenul prípad študenta Bilingválneho gymnázia C. S. Lewisa v Bratislave po prezidentských voľbách 2019, ktoré vyhrala Zuzana Čaputová. Podľa neho, v dôsledku progresívnej propagandy šírenej novinármi sa radikalizovaný mladík na sociálnej sieti vyhrážal strieľaním názorových oponentov Zuzany Čaputovej.

Jednu z príčin tragédie na Zámockej ulici tak vidí aj v názorovej nekonzistencii istých skupín: „Nenávisť je šírená aj od tých, ktorí najviac hovoria o tolerancii, o pochopení a akceptácii iného názoru. Aj tu treba hľadať príčiny toho, čo sa udialo." Takejto nekonzistencii sa podľa Podmanického nevyhýbajú ani vládni predstavitelia: „Minister Jaroslav Naď ľudí prirovnáva k opiciam len preto, že majú iný názor, že idú protestovať. To neprispieva k tomu, aby sa nešírila nenávisť, ale to skôr nenávisť podnecuje."

Kultúra v parlamente sa začala prepadať príchodom Matoviča, vraví Podmanický

V diskusii v rádiu Lumen sa v týchto súvislostiach dostala na pretras aj aktuálna úroveň parlamentnej kultúry. Podmanický, ktorý je poslancom Národnej rady od roku 2006, je presvedčený, že kultúra sa v parlamente začala prepadať v roku 2010 príchodom Igora Matoviča: „Vo veľkom sa začali používať urážky, vulgarizmy, osobné ataky a odvtedy to graduje. Politici zistili, že je to úspešné, a teraz sa predbiehajú, kto zaujme viac a kto tú latku posunie ešte nižšie. Každý vidí, že sa to zhoršuje." Zároveň v tomto fenoméne vidí celospoločenský problém. Tvrdí, že žijeme dobu šoubiznisu a ten už máme aj v parlamente.

Podobne na tento jav nahliada aj Remišová. Tvrdí, že jej politika je založená na slušnosti, pretože nenávisť nikam nevedie a ničí jemné tkanivo v spoločnosti: „Bez súdržnosti stratí Slovensko svoj potenciál. Politika konfliktu na Slovensku prináša politické body, kým sa Slovensko nenaučí komunikovať slušne bez nenávisti, na základe faktov bez urážania oponenta.“

Ako ministerka investícií a informatizácie považuje za dôležité zvyšovanie informačnej gramotnosti a vzdelávania mládeže, aby mladí vedeli na internete a sociálnych sieťach vyhodnocovať informácie a dezinformácie. Podľa nej je dôležité hľadanie pravdy a zodpovednosť za vyjadrenia vo verejnom priestore: „Politici aj novinári nesú zodpovednosť za vyjadrenia vo verejnom priestore. Nemajú šíriť nenávisť, majú byť pravdivé, nemajú šíriť rozdeľujúci obsah. O tom je kresťanský princíp hľadania pravdy.“