Matoviča čaká ďalšia rana. Útek poslancov z OĽaNO

Začalo sa to už založením liberálnej frakcie OĽaNO. Vznikla po tom, čo viacerých šéfredaktorov pobúrili útoky Matoviča proti novinárom. Odvetné mediálne výzvy potom vystrašili skupinu „liberálov“ v klube OĽaNO. Pocítili náhlu potrebu dištancovať sa od Matoviča. A zapózovať v smere vetra.

Bolo to trochu zvláštne. Keď Matovič šikanoval spoločnosť experimentom s plošným testovaním, mlčali. Rovnako mlčali aj pri ďalších manévroch, keď vláda motorovou pílou devastovala práva a slobody ľudí. Spozorneli až po zrážkach Matoviča s médiami. Ale v poriadku, tak to chodí. V OĽaNO vznikla platforma rebelov. S názvom, ktorý po tom všetkom pripomína karikatúru: občianska a demokratická…

Dnes sa rebeli posúvajú o krok ďalej. Poslanec Čekovský spoločne s novinármi usúdil, že Matovič sa nemierni a vraj to bude mať následky. Pripravujú ďalšie kroky.

Za týmto diplomatickým slovníkom sa skrýva jedna celkom prostá vec. Liberálni poslanci OĽaNO prechádzajú od Matoviča na druhú stranu. De facto budú pripútaní k Sulíkovi s Kolíkovou. A k ich progresívnej agende. Či odídu zo strany aj formálne, je nepodstatné, v každom prípade ich Matovič stráca.

Hybné sily boli dve. Tou prvou je hystéria progresívcov a médií, ktorá sa rozpútala proti konzervatívnemu a kresťanskému táboru. Vraždu dvoch mladých ľudí zneužili na stupňovanie nenávisti a konfliktov vnútri spoločnosti aj v politike. A sú v tom úspešní.

Druhou príčinou sú provokácie Matoviča. „Líder“, ktorý si do strany nahádzal kresťanských konzervatívcov aj progresívcov, musí tlmiť extrémy a konflikty. Matovič robí pravý opak. Či je za tým len jeho agresívna povaha alebo aj nižšia schopnosť uvažovať, necháme na posúdenie čitateľa.

Na výsledku to aj tak veľa nemení. Udržať v súčasnej vyhrotenej atmosfére a pod človekom ako Matovič zlepenec konzervatívcov s liberálmi bude nemožné. Nepôjde to.

Konzervatívna parlamentná väčšina, ktorú dal Matovič dokopy pred mesiacom, po varovnej streľbe Čekovského neexistuje.

A neexistovala vlastne nikdy. Už pri parlamentnom odvolávaní Matoviča rebeli v OĽaNO spolu so Šeligom dvihli prst a avizovali, že spoluprácu koalície s Tarabovou skupinou nepripustia. Spolu je to viac ako desať poslancov z OĽaNO a Za ľudí, ktorí sa Matovičovi otočili chrbtom.

Dnes sa mení len to, že táto partia prechádza z obrany do protiútoku. Ministri ako Budaj a poslanci ako Čekovský očakávajú, že Heger s Matovičom sklonia hlavy. A zoženú si dúhové odznaky (teda podporia LGBTIQ+ agendu). Ak Matovič odmietne, čo sa javí ako pravdepodobné, prídu „následky“.

Pozornejší čitateľ si určite všimol, že tento problém je hlbší a netýka sa len OĽaNO. Týka sa všetkých strán, ktoré vybočia z predpísanej línie. Povedzme preto, že by chceli byť konzervatívne.

„Generálna línia“ vyzerá asi takto: môžete byť tak trochu „konzervatívni“, môžete si tak trochu zachovať vieru, ale nesmie to nič znamenať. Politicky by ste mali vzorne slúžiť nastupujúcemu progresívnemu (a atlantickému) režimu. Kto prikývne, dostane miesto za stolom. Kto odmietne, ten skončí v politickej a mediálnej kliatbe.

KDH na to doplatilo už pred voľbami 2020. Prišla ponuka, aby sa vzdalo konzervatívnej agendy a verejného odporu k rodovej ideológii. Malo mlčať. Výmenou za to malo byť Hlinovi dovolené sedieť po pravici Trubana a Beblavého za jedným stolom. Hlina nadšene prikývol.

Odvtedy je nezvestný. Voliči uprednostnili inú ponuku.

Matovič na to doplatil po voľbách. A z opačného konca. Nemal nijaké dohody s progresívcami. Presvedčivo vyhral voľby. No veľa to neznamenalo. Kľúčové úrady aj tak ovládli aktivisti.

Goda (dnes poradca prezidentky) nastúpil na ministerstvo zdravotníctva, Orlovský z Nadácie občianskej spoločnosti na migračný úrad, Blahová z Nadácie občianskej spoločnosti na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Ministerstvo obrany ovládli aktivisti zo Slovenského inštitútu pre bezpečnostnú politiku a mimovládok typu Infosecurity. Ministrom zahraničných vecí je Káčer z Globsecu, ministrom hospodárstva Hirman zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku…

Tak či tak sa naplnilo pravidlo, že progresívni aktivisti sa presadia aj bez toho, aby ich strana prešla voľbami. Dokonca sa pokojne presadia aj cez strany, ktoré si nahovárajú, že sú konzervatívne.

Keď vo voľbách stroskotali progresívci aj pantomimické KDH, použili stranu Matoviča. A keď sa Matovič nervovo aj politicky zrútil, skúšajú preformátovať stranu na Hegerovu.

Ak to skrátime: úlohou konzervatívcov je dnes mlčky slúžiť „partnerom“. Keď sa pri hraničných témach ako rodová ideológia búria, stanú sa terčom kampaní a tlakov na odchod „slušných poslancov“. Slušní, to sú tí, ktorí rozumejú pokrokovým pravidlám hry a nevyskakujú.

Na záver však skúsme byť optimisti. Dúfajme, že sa raz dožijeme nástupu konzervatívnej národnej strany, ktorá sa nebude stresovať výzvami progresívnej tlače.

A ktorá nebude mať na krku ani zvonec, ani obojok.