Mimochodom, záujem Sme o Bukovského prišiel v čase, keď lekár začiatkom tohto roka upozornil spoločnosť Google, že chce vypnutie svojho pôvodného konta so 150‐tisíc sledovateľmi riešiť právnou cestou. Odpoveď: po troch rokoch vypli aj jeho záložný profil na sieti, ktorá by mala byť verejná. Nie svojvoľne cenzurovaná – podľa farby pleti či podľa farby názoru používateľov…
Po druhé, obsah, ktorý Bukovský v posledných troch rokoch zverejňuje na sociálnych sieťach, už nie je možné považovať za kontroverzný. Bukovský sa zameriaval na zdravý životný štýl, zdravé stravovanie a podporu prirodzenej imunity. Teda na užitočné témy, ktorým sa v západnej medicíne venuje čoraz viac lekárov a expertov. K pandémii sa vracal len okrajovo.
Jeho aktuálne konto nebolo zrušené pre sporný obsah, ale len preto, že Bukovskému už raz konto zrušili – a v takýchto prípadoch môže (nemusí, ale môže) spoločnosť Google vypnúť akékoľvek iné príspevky používateľa.
Slovom, kliatba a umlčanie môžu byť doživotné. A netreba to už nijako zdôvodňovať. Za dôvod zrušenia 2024 sa považuje zrušenie 2021. Vybavené.
Keď sa Bukovský zaujímal, prečo bol vymazaný v roku 2021, dôvod nezistil. Odpisovali mu, že „porušil komunitné pravidlá“. Ktoré konkrétne? V čom? Akým obsahom? Ako tomu v budúcnosti predísť? Aj na tieto otázky prišla tá istá odpoveď: porušenie komunitných pravidiel umožňuje vymazávanie obsahu alebo celých účtov používateľov. Bodka.
To, čo vtedy nepovedal Google, nakoniec naznačil portál živé.sk. Na Bukovského sa vraj počas pandémie sťažovali jeho kritici. A po ich sťažnostiach a podnetoch bol v roku 2021, na vrchole pandemických manévrov, zrušený Bukovského účet. Autor článku o dôvodoch zásahu proti Bukovskému z roku 2021 na živé.sk je ten istý aktivistický redaktor, ktorý je podpísaný pod článkom Sme o zásahu proti Bukovskému z roku 2024. Milé.
Týmto sa dostávame k tretej zarážajúcej veci. A k podstate problému. Bukovského v roku 2021 vymazali jednoducho preto, že bol príliš kritický k „autoritám“. Opovážil sa spochybňovať pandemické opatrenia. A hlavne: opovážil sa kritizovať program plošného očkovania proti covidu.
Aktivistické médiá sa v tom čase dožadovali, aby bol každý lekár alebo vedec s inými ako predpísanými názormi potrestaný. A umlčaný. Otvorená odborná či verejná diskusia a slobodná polemika boli tabu. Mediálny priestor mal byť vyhradený pre tých, ktorí sa podieľali na pandemickom alarmizme, na vynucovaní pandemických opatrení a na očkovacej kampani.
Bukovský bol jedným z mála lekárov, ktorí sa odvážili verejne kritizovať vládu a politiku pandemických jastrabov. Väčšinou vystupoval slušne, vecne, s obšírnym vysvetľovaním a argumentáciou. Vážnejšiu chybu urobil len raz, keď spojil očkovanie s nadmernými potratmi tehotných žien. Chybu si priznal, opravil ju a ospravedlnil sa.
Okrem toho sa Bukovskému vyčítalo, že sa zradikalizoval a v niektorých témach sa mýlil. Lenže – kto sa v tom čase nezradikalizoval? A kto sa v ničom nemýlil? Krčméry tvrdil, že druhá vlna pandémie nebude. Sabaka tvrdil, že očkovanie zabráni ochoreniu na covid. Európska lieková agentúra v marci 2021 mylne tvrdila, že AstraZeneca nie je spojená s rizikom trombov (neskôr chybu opravila).
Jadro Bukovského tvrdení bolo celkom racionálne. Kritizoval plošné nosenie rúšok, kritizoval tvrdé lockdowny so zákazmi vychádzania, kritizoval program očkovania látkami, ktoré neboli riadne testované (testy boli len zrýchlené a povolenia sa vydali len pre núdzové, tzv. podmienečné použitie nových vakcín). Odporúčal, aby si ľudia dopĺňali vitamín D, zinok, magnézium a aby sa vyhýbali obezite alebo prozápalovým (vysoko spracovaným) potravinám.
Slovom, Bukovský robil to, čo robili lekári a experti na preventívnu a funkčnú medicínu aj v zahraničí. Kritizoval pandemickú politiku, ktorá bola neudržateľná.
A predovšetkým: viaceré z jeho téz sa časom potvrdili. Naopak, väčšina téz jeho odporcov pod tlakom skúseností a nových dát padla.
Napríklad: nemecký minister zdravotníctva sa ospravedlnil za vynucovanie plošného nosenia rúšok, ktoré sa ukázalo ako prehnané a neefektívne. Šéf Oxford Vaccination Group Andrew Pollard priznal, že očkovanie mladších ľudí (na ktorých boli zamerané kampane) je nepotrebné a zamerať sa treba na seniorov a rizikové skupiny.
Dáta potvrdili, že vakcíny neboli také účinné ani také bezpečné, ako tvrdili výrobcovia po ich testovaní v zrýchlenom režime. Liekové agentúry museli riešiť mnoho možných nežiadúcich účinkov nových vakcín: krvné zrazeniny, zápaly srdcového svalu, problémy s krvným tlakom, s neurologickými a zápalovými poruchami… Účinky nových vakcín na prácu imunitného systému a na jeho možné deformácie sa budú skúmať ešte roky.
Ďalej: potvrdilo sa, že sezónne očkovanie nevie zabrániť ochoreniu. Takisto nevie zabrániť ďalšiemu prenosu vírusu. Pokiaľ ide o hospitalizácie a úmrtia na covid, rozdiel medzi podielom očkovaných a neočkovaných sa zmenšil. Očkovanie môže čiastočne pomôcť ohrozeným skupinám, no nie tak účinne a v takej miere, ako hlásali politické a mediálne kampane „vakcína je sloboda“.
A nakoniec: teórie o úniku vírusu z laboratória, kde mohol byť prírodný patogén upravovaný na požadované infekčné vlastnosti, už nie sú vytláčané ako konšpiračné. Považujú sa za jeden z relevantných predpokladov, ktoré treba preskúmať.
Ak si to zhrnieme, Bukovský urobil menej chýb ako tí, ktorí žiadali jeho umlčanie. Mnohé z jeho slov sa potvrdili. Vrátane toho najdôležitejšieho: že pevné zdravie nemá byť spojené s nadmernou konzumáciou vakcín, liekov a práškov, ale so starostlivosťou o vlastnú telesnú, mentálnu a imunitnú kondíciu. Tá je rozdielovým hráčom pri dĺžke dožitia a udržaní zdravia – nie tabletky a injekčné roztoky bioinžinierov.
Ak by sa šialená pandemická éra kriticky a otvorene prehodnotila, lekári ako Bukovský by mali byť spoločensky aj mediálne rehabilitovaní. Namiesto toho sú naďalej prenasledovaní. Starajú sa o to aktivistické médiá.
Čiže spolok tých, ktorí sa mýlili, dusili pravdu. A dusia ju ďalej.
