Pacienti umierajú na čakacej listine. Nie je to naša vina. Lekárski odborári vo videách vysvetľujú výpovede

Uplynulo sedem mesiacov, odkedy nemocniční lekári vyhlásili štrajkovú pohotovosť. Hoci na zúfalú situáciu v zdravotníctve upozorňovali dlhodobo, narazili na nečinnosť vlády. V snahe motivovať kabinet na riešenie podalo začiatkom októbra vyše 2 100 lekárov z 31 slovenských nemocníc hromadné výpovede. Niekde sa k nim pridali aj zdravotné sestry.

„Najviac zapojené sú najväčšie nemocnice, univerzitné a fakultné. Ale som rád, že sa pridali aj malé nemocnice, zdanlivo nepodstatné, ale pre systém veľmi opodstatnené nemocnice,“ skonštatoval predseda Lekárskeho odborového združenia (LOZ) Peter Visolajský. Priznal, že počet výpovedí je nečakane vysoký. Situácia v sektore je však natoľko zlá, že aj bez tohto radikálneho kroku by sa mohol chod nemocníc v najbližších mesiacoch paralyzovať.

„Výpovede sú na stole. Od tejto chvíle preberá zodpovednosť ministerstvo a vláda. Je na nich, aby situáciu riešili,“ odkázal. Dodal, že počet výpovedí sa bude podľa neho zvyšovať. Viacerí z tých, ktorí už výpoveď podali, si podľa jeho slov buď hľadajú inú prácu, alebo pracovné ponuky dostali.

,,Sú lekári, ktorí si už hľadajú prácu, veľa lekárov už oslovili pracovné agentúry, ktoré striehnu na každého voľného lekára. Sme atakovaní aj ponukami zo zahraničia,“ spresnil Visolajský.

V Bratislave sa môžu odložiť operácie až päťsto pacientom

Niektoré nemocnice pripúšťajú, že môžu mať pre hromadné výpovede problém zostaviť pracovné služby a možno budú musieť časom niektoré oddelenia zatvoriť. Dôležité je aj to, z akých oddelení chcú lekári ukončiť pracovný pomer.

Napríklad bez anesteziológov nie je možné vykonávať operácie. Visolajský koncom septembra prezradil, že výpovede sa týkajú najmä kľúčových oddelení ako traumatológia, kardiológia, anesteziológia, gynekológia, pediatria či novorodenecké a interné oddelenie. „V Bratislave bez týchto lekárov nie sú schopné fungovať veľké nemocnice,“ upozornil šéf odborárov.

Táto obava sa tento týždeň potvrdila. Univerzitná nemocnica Bratislava (UNB) potvrdila, že výpovede tam podalo dohromady 508 lekárov, čo je tretina všetkých lekárov. Ukončiť pracovný pomer chce až polovica anesteziológov (66), ktorí v nemocnici pracujú. To by podľa riaditeľa UNB Alexandra Mayera znamenalo, že v decembri by sa mohli odložiť plánované operácie pre štyristo až päťsto pacientov. Záleží od toho, koľko dní by lekári boli mimo nemocnice.

Na stabilitu štátneho zdravotníctva v hlavnom meste vplýva aj iný faktor – súkromná nemocnica Penty na Boroch. Tá sa má spúšťať postupne v roku 2023 a podľa Mayera oslovuje personál z nemocníc a snaží sa pretiahnuť zdravotníkov na svoju stranu.

Hoci UNB zatiaľ neeviduje výpoveď s takýmto odôvodnením, nechce čakať na najhoršie, lebo voči súkromníkovi je z pohľadu platov nekonkurencieschopná. Navrhuje preto zriadiť stabilizačný príspevok pre sestry, pôrodné asistentky, sanitárov, zdravotníckych asistentov či pomocných zdravotníckych zamestnancov. Jeho výšku navrhuje od sedemtisíc do 20-tisíc eur. Zámer by si vyžiadal asi 46 miliónov eur. Lengvarský s tým súhlasil, ale v tohtoročnom rozpočte sa to podľa neho už nepodarí. V budúcoročnom však vidí isté rezervy, ktoré by sa na tento účel mohli uvoľniť.

V Starej Ľubovni by sa nemocnica zavrela úplne

Súkromná nemocničná sieť Agel odmietla komunikovať, koľko lekárov z jej radov chce ukončiť pracovný pomer. Napríklad vo zvolenskej nemocnici v súčasnosti najviac chýbajú inštrumentárky pre operačné sály, pôrodné asistentky a aj sestry, ktoré sa starajú o novorodencov. 

Predseda Asociácie nemocníc Slovenska (ANS) Marián Petko beztak varuje, že neštátne zdravotnícke zariadenia nemajú kapacitu na zvládnutie takého veľkého náporu pacientov, lebo nedostatok personálu je celoslovenský. „Päťdesiat percent hospitalizácií je vo fakultných a v univerzitných nemocniciach. Niektoré činnosti, ako je napríklad kardiochirurgia či onkochirurgia, my ani nezabezpečujeme,“ zdôrazňuje Petko.

Niektoré fakultné nemocnice nechcú robiť poplach, a preto nespresňujú, ktorým oddeleniam hrozí, že sa zatvoria. Dúfajú, že do 1. decembra sa s pracovníkmi dohodnú a aj vládny kabinet podnikne určité kroky.

Rooseveltova nemocnica v Banskej Bystrici však pripúšťa, že by to malo „významný dosah na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v nemocnici“. Napríklad v Detskej fakultnej nemocnici Košice odchádzajú najmä špecialisti, ktorí sú kľúčoví na udržanie chodu nemocnice a kvalitu zdravotnej starostlivosti.

Nemocnica v Starej Ľubovni zas eviduje 46 výpovedí lekárov, čo je pri celkovom počte 96 doktorov percentuálne najviac na Slovensku. Riaditeľ nemocnice Peter Bizovský pre Ľubovnianske noviny povedal, že ak by lekári nestiahli výpovede, k 1. decembru by sa nemocnica zatvorila a na úrad práce by smerovalo hromadné prepúšťanie 460 zamestnancov nemocnice.

https://standard.sk/201480/ak-podame-hromadne-vypovede-bude-to-akoby-sa-zavreli-potraviny-vypol-prud-a-zastavila-voda-vravi-lekarsky-odborar/

O marazme v zdravotníckom sektore už točia aj svedectvá

V snahe poukázať na realitu, ktorej čelí zdravotnícky personál, začali lekárski odborári publikovať na sociálnej sieti krátke videá. Lekári v nich opisujú, že sa neobracajú pacientom chrbtom. Nemôžu však ostať nečinní, lebo systém nefunguje a ide o „životy“.

„Pacienti zomierajú zbytočne a nie je to naša vina. Pacient vo veku 46 rokov zomrel na čakacej listine a úplne zbytočne. Dnes môžeme akútne operovať iba na jednej sále a ostatné plánované operácie musíme odkladať, pretože v práci máme pripravené operačné sály, ale iba dve inštrumentárky,“ hovorí vo videu lekárka Ingrid Simaničová z Nemocnice sv. Cyrila a Metoda na Antolskej ulici v Bratislave.

Konštatuje, že lekári nechcú, aby ľudia čakali roky, kým budú zdraví. „Tlačme všetci na politikov a zachráňme spolu zdravotníctvo. Pretože tu ide o život,“ dodáva Simaničová.

LOZ ešte vo februári predstavilo osem požiadaviek, ktoré by mohli zdravotníctvu pomôcť.

Požiadavky lekárskych odborov

1. Zabezpečiť pre nemocnice platby zo zdravotných poisťovní tak, aby mali zdravotnícke zariadenia pokryté všetky náklady súvisiace s adekvátne poskytnutou zdravotnou starostlivosťou.
2. Zvýšiť počet lekárov, sestier a pôrodných asistentiek tak, aby bola zabezpečená kvalitná zdravotná starostlivosť pre pacienta, garantovať tieto počty zákonom a zaviesť trestnú zodpovednosť v prípade ich nedodržania.
3. Zvýšiť platy sestier a pôrodných asistentiek tak, aby bola zabezpečená konkurencieschopnosť SR a kvalitná zdravotná starostlivosť pre pacienta.
4. Zrušiť ponižujúce a diskriminačné nepeňažné plnenie.
5. Zabezpečiť lekárske fakulty tak, aby mohli produkovať viac kvalitných slovenských lekárov.
6. Zreformovať vzdelávanie mladých lekárov – atestačné a špecializačné štúdium.
7. Nerušiť oddelenia v nemocniciach, až kým nebude pomerne zvýšený personálny stav a priestorové zabezpečenie v nemocniciach na tých oddeleniach, ktoré majú prebrať zdravotnú starostlivosť za zrušené oddelenia či nemocnice. Žiadna reforma nemôže byť vykonaná bez zabezpečenia dostatočného zdravotníckeho personálu.
8. Slovensko nesmie stratiť konkurencieschopnosť pri získavaní lekárov a sestier pre pacientov, a preto žiadame, aby bola neatestovanému lekárovi priznaná základná zložka mzdy vo výške 1,7-násobku priemernej mzdy v národnom hospodárstve, atestovanému lekárovi priznaná základná zložka mzdy vo výške 2,8-násobku priemernej mzdy v národnom hospodárstve so zohľadnením aktívne vykonávaných špecializácií a certifikovaných činností a so zohľadnením dĺžky praxe, a to zvýšením koeficientu za každý rok praxe o 0,05-násobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve (aktuálne teda cca o 50 eur za každý rok praxe). Čas materskej a rodičovskej dovolenky na účely mzdového ohodnotenia započítavať do času odbornej praxe.

Vláda sa vraj usiluje dohodnúť

Odborári sú pripravení sadnúť si za rokovací stôl, ak kompetentní prídu s konkrétnymi návrhmi. Rezort ubezpečil, že minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nominant OĽaNO) v tejto súvislosti komunikuje s premiérom Eduardom Hegerom aj ministrom financií Igorom Matovičom (obaja OĽaNO).

Prezidentka SR Zuzana Čaputová po pondelkovom stretnutí s Lengvarským skonštatovala, že pomôcť by mohol formálny prísľub vlády o splnení požiadaviek lekárov. Hlava štátu podotkla, že minister zdravotníctva je len jeden z „hráčov“ a problematika je nadrezortná.

„Je dobré, aby premiér alebo vláda urobili krok, ktorý bude nielen slovným prísľubom, ale ho formalizujú, napríklad v podobe memoranda alebo iného verejného prísľubu lekárom,“ skonštatovala prezidentka. Verí, že vláda nájde vôľu na formalizáciu a že lekári taký krok prijmú. „Práve vzájomné deklarovanie vôle by mohlo byť niečo, čo by uspokojilo obe strany konfliktu,“ doplnila Čaputová.  

Prezidentka ubezpečila, že Lengvarský ju oboznámil s konkrétnym plánom aj termínmi, ako dosiahnuť ciele, ktoré požadujú lekári. Obaja vnímajú požiadavky ako legitímne a reflektujúce súčasnú situáciu v sektore. Otázka času splnenia jednotlivých požiadaviek je podľa Lengvarského individuálna a záleží od konkrétnej požiadavky.      

Napríklad v súvislosti so zavádzaním DRG systému by sa podľa neho mal budúci rok spustiť pilotný projekt v ôsmich nemocniciach. „Ak sa osvedčí, tak 1. januára 2024 začne fungovať v celom systéme,“ dodal. Na Úrade vlády SR chce tiež v pondelok riešiť vzdelávanie zdravotníkov. „Konkrétne zvýšenie kapacít vysokých škôl, aby mohli prijať viac študentov,“ spresnil s tým, že po vykonaní analýz bude na úrovni ministerstiev stretnutie, či a koľko peňazí navyše do sektora na tento účel pôjde.