Témami posledných týždňov na Slovensku sú zákon o štátnom rozpočte a možnosti vládnej pomoci s cenami energií. Diskutovali o nich členovia Výboru Národnej rady SR pre hospodárske záležitosti Peter Kremský (OľaNO) a Karol Galek (SaS) v relácii rádia Expres Braňo Závodský naživo.
Vláda Slovenskej republiky v pondelok oznámila zastropovanie silovej zložky energií pre firmy od 1. januára do 31. marca 2023. V prípade elektriny ide o 199 eur za megavatthodinu (MWh) a pri plyne 99 eur za MWh.
Premiér Eduard Heger (OĽaNO) zároveň dodal, že pripravovaná energetická pomoc v budúcom roku vo výške 3,5 miliardy eur je naviazaná na schválenie štátneho rozpočtu. Potvrdil to aj minister financií Igor Matovič (OľaNO), podľa ktorého by v prípade schválenia budúcoročného rozpočtu mali firmy na pomoc v boji s energetickou krízou dostať v prvom štvrťroku budúceho roka 500 miliónov eur. Vyjadrenia členov kabinetu vyvolali vlnu kritiky, predovšetkým od opozičnej strany SaS, podľa ktorej si vláda takýmto spôsobom firmy a podnikateľov berie za rukojemníkov.
Pomoc s energiami by mala ísť cez dodávateľov
Predseda výrobu NR SR pre hospodárske záležitosti Peter Kremský v diskusii vysvetlil, akým spôsobom by mal štát firmy dotovať. Povedal, že podľa aktuálneho návrhu by mal preplácať firmám časť nákladov, ktoré presiahnu stanovený strop. On sám však nepovažuje navrhovaný koncept za ideálny a skôr ako o zastropovaní by bolo vhodné hovoriť o systéme dotácií:
„Ak bude mať firma plyn za vyššiu cenu, tak jej to štát zadotuje maximálne 80 percentami nad túto hranicu. Hovoríme tu o zastropovaní, ale v skutočnosti to nie je zastropovanie, ale dotačný systém, lebo vláda bude dotovať energiu na úrovni firiem. Je tam limit, aká môže byt maximálna dotácia, čo je na diskusiu, či to stačí.“
Vyjadril obavu, že takto nastavený systém dotácií môže v konečnom dôsledku pôsobiť kontraproduktívne a jeho dôsledkom môže byť ďalšie zdražovanie energií: „Obávam sa, že to vlastne prinesie ďalšie zdražovanie energií alebo aspoň ceny neklesnú, lebo každý dostane to, čo chcel. Firma dostane relatívne lacnú energiu, dodávateľ dostane peniaze, ktoré si napočítal. Výrobca dostane zaplatené a cela štátna dotácia, ktorá bude nad tých 200 eur, odíde na účet niekomu, kto tú energiu kúpil možno pred dvoma rokmi a teraz ju predáva za predraženú cenu.“
Takýto systém by podľa neho mohli zneužiť podvodníci a priniesol by aj prebytočnú administratívu a komplikácie pri prideľovaní dotácií konkrétnym subjektom. A v neposlednom rade by príliš zaťažil štátny rozpočet. Preto vyzýva na ďalšiu diskusiu o predloženom návrhu:
„Môj návrh bol dotovať ceny na úrovni dodávateľov. Predtým treba zmapovať, kedy tú energiu kúpili a za koľko. Veľká časť energie sa nakúpila pred dvoma rokmi za veľmi dobré ceny, ale dodávatelia ju predávajú za burzové ceny. Muselo by sa to spriemerovať, to by bol strop. Tak by štát minul oveľa menej. Veľká väčšina peňazí pôjde priekupníkom a špekulantom do zahraničia.“
Schémy pomoci a prerozdeľovanie dotácií by Kremský, najmä v prípade veľkých podnikov, riešil individuálne. Podľa neho je dôležité rozlišovať, či má vôbec zmysel dotovať tú-ktorú firmu. Predovšetkým v prípadoch tých spoločností, ktoré by aj bez ohľadu na energetickú krízu znižovali výrobu, napríklad v dôsledku poklesu trhovej ceny svojho produktu. Alebo je potrebné, ako tvrdí Kremský, posúdiť dôležitosť daného produktu. Považuje za logické, že by sa pomoc firmám viazala na isté podmienky, spojené, napríklad, s udržaním zamestnanosti.
Pokiaľ ide o riešenie energetickej krízy domácností, Kremský sa vyjadruje kriticky voči diskutovanému návrhu energošekov. Podobne ako v prípade firiem, aj tu by sa mala pomoc poskytnúť na úrovni dodávateľov, z tých istých dôvodov, ako pri firmách: „Energošek je veľmi lákavý pre každého politika, ktorý chce byť populárny. Bola by to náročná administrácia, kto mal akú spotrebu. Ja by som to nerobil práve preto, že sa s tým začne obchodovať a špekulovať. Dopadne to tak, že dôverčivejší to predajú za fľašu vodky a budú sklamaní, že im štát nepomohol. Určite by som išiel na úroveň dodávateľov.“
Hlavným problémom sú Matovičove metódy
Veľmi kriticky sa voči návrhom vlády aj vo vzťahu k štátnemu rozpočtu vyjadroval liberál Karol Galek, bývalý štátny tajomník ministerstva hospodárstva. Súhlasí s tým, že je potrebné pomôcť s vysokými cenami, ale spôsob, akým to vláda robí, je podľa neho Matovičovou teroristickou akciou, v rámci ktorej si berie podnikateľov za rukojemníkov. Pomoc totiž podmieňuje schválením štátneho rozpočtu, čím vydiera ostatné strany.
Schválenie štátneho rozpočtu podľa Galeka nie je nevyhnutné. Na dôvažok toho považuje Matovičov návrh rozpočtu za deravý a nafúknutý: „jeden a pol miliardy je schválených. Len čo bude rozpočtové provizórium, tieto peniaze ostanú v rozpočte podelené na 12 mesiacov a pokiaľ my nevieme, akým spôsobom sa tieto prostriedky vyčerpajú, nemôžeme podpisovať nejaký biankošek k rozpočtu, ktorý je navyše plný dier a je neskutočne nafúknutý.“
„Igor Matovič si ide podporu pre takýto návrh vydupávať namiesto toho, aby si sadol so stranou SaS nad jednotlivé návrhy. Doteraz návrh na stretnutie neprišiel. On rovno príde s tým, že beriem si rukojemníkov a ak to neschválite, nič im nedám. Nie je to normálny postup,“ zdôraznil Galek.
Pravda je, že situácia okolo štátneho rozpočtu a pomoci v energetickej kríze je komplikovaná. Galek však nevylučuje možnosť dohody za predpokladu, že budú zohľadnené podmienky SaS: „Máme konkrétne požiadavky, ktoré sú zapracovateľné do rozpočtu. Je to o tom, že nemôžeme niekomu dávať bianko šek len preto, že si berie podnikateľov za rukojemníkov.
My sme na ministerstve hospodárstva nechali obrovské množstvo opatrení, ktoré sú určené aj na pomoc podnikateľom. To, čo sa hovorí o energeticky náročnom priemysle, sú schémy štátnej pomoci, ktoré sú v súlade so súčasným krízovým rámcom. Som presvedčený, že sa toto sa takisto podarí dotiahnuť do konca a budú z toho benefitovať podnikatelia bez ohľadu na to, či sa bude OĽaNO hádať s SaS.“