„Všetky obvinenia, ktoré sú postavené len na výpovediach osôb obvinených z iných trestných činov, odmieta a svoju nevinu je rozhodnutý preukázať pred orgánmi činnými v trestnom konaní. Navyše v IT sektore, ktorého sa podľa medializovaných informácií obvinenia majú týkať, už nepôsobí viac ako desať rokov. Momentálne sa nachádza v zahraničí, ale hneď, ako bude vyzvaný, sa vráti na Slovensko," uviedol Brhelov hovorca Juraj Puchý.
Svoju nevinu je podľa Puchého ochotný preukázať aj Peter Brhel. „Ten v podnikateľskej skupine nemal žiadny akcionársky podiel, ani tam nezastával výkonné pozície," odkázal Puchý.
Politik a lobista
Jozef Brhel je roky považovaný za jedného z najvplyvnejších mecenášov Smeru.
Verejne sa začal angažovať v polovici 90. rokov. Za vlády Vladimíra Mečiara pôsobil ako štátny tajomník na ministerstve hospodárstva a v roku 1998 sa stal poslancom parlamentu za Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS).
Prvé pochybnosti okolo Jozefa Brhela vzbudila zákazka od Slovenského plynárenského priemyslu (SPP). Pôvodne ju po roku 1997 získala nadnárodná IT spoločnosť Accenture, ktorá sa však po zlej skúsenosti prestala uchádzať o štátne zákazky na Slovensku.
„Bolo nám povedané, že ak pre nich [pre SPP, pozn. red.] chceme ďalej pracovať, musíme naplniť politický príkaz. Mali sme sa stať subkontraktorom vybranej firmy. V jednej časti projektu sme na to pristali. Keď sme našu prácu spravili, zistili sme, že tá firma za pätinu hodnoty celého kontraktu nedodala prakticky nič,“ povedal v roku 2006 týždenníku Trend šéf Accenture Peter Škodný.
Vybranou firmou mala byť spoločnosť Corinex, za ktorou stál Brhelov kamarát, neskôr obchodný partner Ján Miškovský. Corinex bol potom niekoľko rokov súčasťou podnikateľskej skupiny Jozefa Brhela.
Brhel v roku 2003 z HZDS vystúpil a spolu s Vojtechom Tkáčom založili Ľudovú úniu. Koncom roku 2003 sa napokon Brhel z rodinných dôvodov vzdal poslaneckého mandátu.
Mecenáš Smeru
V roku 2005 sa Brhelovo meno začína prvýkrát spájať s čoraz populárnejšou stranou Smer. Práve on mal byť medzi prvými mecenášmi Smeru.
„Pre ľudí ako Ivan Kiňo, Ján Gabriel či Jozef Brhel bol Smer vedľajšou investíciou, ak by sa HZDS po voľbách nedostalo do vlády,“ povedal pre časopis Týždeň v októbri 2005 vtedajší poslanec za HZDS Jaroslav Jaduš.
O tom, že je Brhel „akcionárom“ Smeru, hovoril aj Jaroslav Haščák v údajnom spise Gorila. „Haščák vymenúva 5 akcionárov Smeru: Juraj Široký, Vladimír Poór, Martin Glváč (Fedor Flašík), Jozef Brhel a Ivan Kiňo. Okrem Glváča a Brhela (Haščák ho ako jediného osobne nepozná) sú to všetko neschopní ľudia," píše sa v Gorile.
Jeden zo zakladateľov Smeru Bohumil Hanzel zasa tvrdil, že videl notársky overenú kópiu zmluvy medzi Robertom Ficom a skupinou podnikateľov vrátane Brhela, ktorou si delili kandidátku Smeru.
Stovky miliónov eur
Počas Ficových vlád sa Brhelovým firmám mimoriadne darilo v biznise so štátom. Zameral sa na informačné technológie a energetiku.
Podľa portálu Aktuality sa podieľali firmy pod vplyvom oligarchu Brhela – za Ficových vlád – na štátnych zákazkách za približne 410 miliónov eur.
Zhruba 252 miliónov eur získali samostatne, zvyšných 158 miliónov eur v konzorciách. Za vlády Ivety Radičovej to bolo devätnásťkrát menej – okolo 22 miliónov eur.
Ľudia ako Jozef Brhel však neradi odkrývajú vlastnícku štruktúru firiem. Čiže môžu profitovať aj zo štátnych zákaziek spoločností, ku ktorým sa oficiálne nehlásia.
Brhelovi sa za Fica darilo najmä v rezorte financií, kde podpísali jeho firmy zmluvy za vyše 118 miliónov eur. Nadštandardné vzťahy mal aj s exministrom vnútra Robertom Kaliňákom.
Najúspešnejšie firmy
Najúspešnejšou Brhelovou spoločnosťou bol Sevitech, ktorej spolumajiteľmi boli v tom čase jeho synovia Jozef a Michal. Táto firma profitovala za Fica zo štátnych zákaziek za vyše 106 miliónov eur. Zhruba deväť miliónov eur z tejto sumy získala v konzorciách s inými firmami.
Podobne úspešná bola aj spoločnosť DWC Slovakia, ktorej spolumajiteľom bol Brhelov syn Jozef. Táto firma profitovala za Fica zo štátnych zákaziek za 97 miliónov eur. Samostatne získala kontrakty za osem miliónov eur, zvyšok v konzorciách s inými firmami.
Podiely v spoločnostiach Sevitech a DWC Slovakia Brhel zhruba pred štyrmi rokmi predal.
Zákazky v SEPS
Firmy okolo oligarchu Brhela boli mimoriadne úspešné v Slovenskej elektrizačnej a prenosovej sústave (SEPS), ktorú vlastní štát.
V apríli 2014 uzavrel štátny SEPS najväčší zverejnený kontrakt v doterajšej histórii. Hodnota zmluvy s Brhelovým Alter Energo a so spoločnosťou SAG Elektrovod, ktorej niekoľko rokov šéfoval aj exminister hospodárstva za Smer Tomáš Malatinský, sa vyšplhala na takmer 108 miliónov eur. Podľa portálu Aktuality tento kontrakt preverí nové vedenie štátnej firmy.
SEPS uzatvorilo zmluvy za vyše štyri milióny eur aj so spoločnosťou Comenerg, ktorú Brhel vlastnil v minulosti.
S Brhelom je spájaná tiež spoločnosť DG Energy, s ktorou má SEPS uzavretých ďalších 26 zmlúv a En-invest s ďalšími piatimi zmluvami.
Fotovoltika aj vodná elektráreň
Jedným zo superbiznisov, na ktorom Jozef Brhel zarobil, bola miliardová štátna výzva na solárne elektrárne.
Licencie na výstavbu elektrární rozdeľoval SEPS. Rýchlosť, s akou záujemcovia zareagovali, však podľa týždenníka Trend vzbudzovala dojem, že šlo o vopred dohodnutých uchádzačov.
Licenciu na výstavbu solárnych elektrární, ktoré mali dodávať energiu za výkupné ceny veľkoryso garantované štátom, získali firmy spájané s viacerými známymi menami slovenského biznisu vrátane oligarchu Brhela.
Brhel sa objavil za veľkou vodnou elektrárňou na rieke Ipeľ za 1,2 miliardy eur. Projekt mal byť z veľkej časti financovaný formou PPP projektu, pričom sa na ňom mala podieľať čínska firma China Power. Za projekt vodnej elektrárne Ipeľ už dvakrát loboval aj niekdajší slovenský premiér Robert Fico na stretnutiach so svojím čínskym kolegom Li Kche-čchiangom.
Napokon bol tento veľký projekt, ktorý sa dá porovnávať s Vodným dielom Gabčíkovo, odložený. Brhel sa otvorene k projektu nepriznával. No za pretláčaným realizátorom projektu – firmou Hyco – stáli manažéri z jeho firiem.
Vstup do realít
Brhel sa v poslednom čase pustil do realitných projektov.
V bratislavskom Ružinove začal stavať projekt Discovery Residence. Táto 22-podlažná výšková budova bude stáť v novej mrakodrapovej štvrti Bratislavy. Celkovo sa v ňom bude nachádzať 137 bytov.
Jeho synovia chcú stavať luxusné domy v bratislavskom Starom meste. Investigatívne centrum Jána Kuciaka (ICJK) upozornilo, že chcú pri tom vypíliť 150-ročný chránený strom.
Rodina so Širokým
Jozef Brhel má blízke vzťahy s Jurajom Širokým, ktorý sa tiež označuje za mecenáša Smeru.
Širokého dcéra Danka bola manželkou Brhelovho syna Jozefa. Sídla Brhelovcov a Širokých sa nachádzajú vedľa seba v Záhorskej Bystrici v lokalite Strmý vŕšok.
Brhel Širokému pomohol v ťažkých časoch. Keď sa prepadla do dlhov Širokého stavebná firma Váhostav, Brhel od neho odkúpil časť podielov bratislavského hotela DoubleTree by Hilton.
Za luxusným hotelom sa objavilo meno ďalšieho údajného mecenáša Smeru Miroslava Výboha. Portál Aktuality zverejnil, že Výboh môže vlastniť akcie hotela cez schránkové firmy na Seycheloch.
Kaštieľ, kde oddychuje Fico
Jozef Brhel investoval do kaštieľa vo Vinosadoch, kam chodí oddychovať Robert Fico.
„Mám známych, ktorí mi ponúkli v čase, keď potrebujem intenzívnejšiu rehabilitáciu a šport ako inokedy, možnosť využiť rehabilitačnú časť tohto zariadenia, keďže všetko je pozatvárané,” povedal expremiér.
V súčasnosti sa ku kaštieľu Brhel nepriznáva s tým, že ho vraj predal. Kaštieľ vlastní spoločnosť Obnova kultúrnych a historických pamiatok, za ktorou je schránková spoločnosť z amerického štátu New Jersey. Komu v skutočnosti patrí, tak zostáva skryté.
