Zdaňovať zisk je zlé a nebezpečné riešenie ako zabezpečiť príjem štátneho rozpočtu, tvrdí IDH

Na snímke v odraze obrazovky podpredseda vlády a minister financií SR Igor Matovič (OĽaNO) počas tlačovej konferencie po tom, čo vláda schválila návrh štátneho rozpočtu v Bratislave v piatok 14. októbra 2022. Foto: Martin Baumann/TASR Na snímke v odraze obrazovky podpredseda vlády a minister financií SR Igor Matovič (OĽaNO) počas tlačovej konferencie po tom, čo vláda schválila návrh štátneho rozpočtu v Bratislave v piatok 14. októbra 2022. Foto: Martin Baumann/TASR

Inštitút pre dopravu a hospodárstvo (IDH) z princípu odmieta zdaňovať zisk. Ten je totiž výsledkom po zdanení príjmov obchodných spoločností a započítaní ich nákladov.

„Zdaňovať zisk je zlé a do budúcna nebezpečné riešenie, ako zabezpečiť príjem štátneho rozpočtu. Je to nesystémové, neodborné a nelogické riešenie na hrane legislatívy Európskej únie,“ informoval v stredu riaditeľ IDH Ondrej Matej a dodal, že to považujú za „znárodnenie časti zisku obchodnej spoločnosti.“

Podľa inštitútu tak vzniká precedens pre budúce vlády, ktoré takýmto spôsobom môžu kedykoľvek v prípade núdze znárodniť zisk obchodnej spoločnosti. Zisk má obchodnej spoločnosti slúžiť na investície, umorenie strát z minulosti alebo vytvorenie rezervy.

„V prípade Slovnaftu ide predovšetkým o nutnosť zisk investovať do nových obnoviteľných technológií. Inak nám hrozí odchod aj tejto spoločnosti zo Slovenska, respektíve jej krach,“ upozornil Matej.

IDH rozumie, že vláda hľadá finančné zdroje, ale odmieta, aby to realizovala zdaňovaním zisku, čo je nesystémovým riešením z viacerých dôvodov. Ako podotkol, ide o dvojité zdanenie, znižuje konkurencieschopnosť Slovenska a motivuje firmy do budúcna optimalizovať daňový základ za účelom znížiť si zisk. Vláda v tomto zložitom období by podľa inštitútu mala hľadať rezervy vo výdavkoch štátneho rozpočtu a najmä zrealizovať daňovo-odvodovú reformu a reformu verejnej správy.

Na Slovensku podľa IDH vláda dlhodobo zlyháva pri dodržiavaní rozpočtových pravidiel na základe paktu rastu a stability a ústavného zákona o dlhovej brzde. Tie majú v dobrých rokoch viesť k znižovaniu deficitu rozpočtu verejnej správy s cieľom zostaviť vyrovnaný rozpočet a pri ekonomickom raste vytvárať rezervy použiteľné na investície a znižovanie dlhu.

„Ak by sme sa za uplynulých desať rokov správali rozpočtovo zodpovedne, dnes by sme mali nižší verejný dlh a primeranú finančnú rezervu potrebnú na prekonanie ekonomicky zložitého obdobia tak pre občanov, ako aj pre firmy,“ dodal Matej.

(sita)


Ďalšie články