O jednom predvianočnom ponížení zdravotných sestier. Hádajte, koľko dostaneme zo sľúbených päťtisíc eur

Tento text napísala vrchná zdravotná sestra, ktorá nás požiadala o zachovanie anonymity. Vychádzame jej v ústrety, a preto ju skrývame za anonymné písmeno X. Redakcia pozná jej meno a zaručuje sa za jej dôveryhodnosť.

V slovenskom zdravotníctve sa stále dejú nedobré veci. Som z toho rozhorčená a rada by som na to upozornila vecným spôsobom, ale bez toho, aby som prišla o prácu. Preto volím túto formu a prosím čitateľov o pochopenie. Svoju prácu robím rada.

Prejdime k problému.

Po vyjednávaní lekárskych odborov s vládou sa verejnosť dozvedela, že slovenskí zdravotníci si tento rok prilepšia o päťtisíc eur. Tie majú vyplatiť do konca decembra 2022, tak znie záväzok, o ktorom sa písalo v médiách. Viem, že tie vyjednávania boli vnímané rôzne, ale pre nás zdravotné sestry ide o vítanú podporu. Potešili sme sa.

Problémom je realita.

Doslova v týchto dňoch prebiehajú vo veľkých slovenských nemocniciach porady vedenia s vedúcimi pracovníkmi jednotlivých oddelení a kliník. Odovzdávajú im takzvané Dohody o poskytnutí stabilizačného príspevku. Obsah zmluvy je na prvý pohľad absolútne štandardný. Zamestnávateľ vyčlení na Stabilizačný príspevok pre zamestnanca-zdravotníka s plným pracovným úväzkom sumu päťtisíc eur a zrazí z nej odvody za zamestnanca i zamestnávateľa a preddavok na daň.

Preddavok na Stabilizačný príspevok vo výške 2 500 eur sa zamestnávateľ zaväzuje vyplatiť do konca decembra 2022. Ak bude po zohľadnení všetkých daňových a odvodových povinností suma Stabilizačného príspevku vyššia ako suma preddavku, zamestnávateľ vyplatí zvyšnú sumu najneskôr v januári 2023.

Stále by bolo všetko v poriadku.

Problém je v tom, čo v zmluve nie je, na čo sú však vedúci pracovníci a následne zamestnanci upozornení vedením nemocníc. Počúvajte dobre. Každá z nás počula niečo takéto:

Je viac než pravdepodobné, že suma odvodov presiahne výšku druhej časti vyplateného stabilizačného príspevku. To znamená, že reálne zamestnanec už žiadne ďalšie peniaze v januári neuvidí. Ba čo je horšie, pri daňovom priznaní sa môže stať, že vzhľadom na jednorazovo vyplatenú vysokú sumu na konci roka sa zamestnanec dostane do mínusu a bude musieť štátu na daniach nejakú sumu vrátiť. Rádovo vraj možno aj osemsto eur. Týka sa to najmä lekárov, ktorí majú vyššie príjmy. V prípade sestier počúvame, že z tej druhej časti príspevku, ktorý by mal štát vyplatiť v januári, dostaneme možno 150, možno tisíc eur. Že to dnes nikto nevie povedať.

Ja viem, každá koruna je dobrá, ale hneď vysvetlím, v čom je problém.

Pri podpise Dohody sa zamestnanec zaväzuje, že najbližšie tri roky zotrvá u zamestnávateľa a nepožiada o zníženie pracovného úväzku, či preradenie na inú pracovnú pozíciu – tomu opäť možno rozumieť, myslím si, že je to v poriadku.

Čo ale v poriadku nie je, je skutočnosť, že ak zdravotnícky pracovník utrpí napríklad ťažký úraz, alebo ochorie na nejakú neliečiteľnú chorobu, v dôsledku ktorej prestane byť schopný vykonávať povolanie zdravotníka a bude nútený požiadať zamestnávateľa o preradenia na inú pracovnú činnosť, tak musí alikvotnú čiastku Stabilizačného príspevku vrátiť. Čo je však ešte horšie, a čo sa v zmluve neuvádza, no zamestnancov na to ústne upozorňujú, suma, ktorú musí zamestnanec vrátiť, nezahŕňa len sumu, ktorú mu reálne vyplatili na účet. Vrátiť musí aj časť toho, čo zaňho zamestnávateľ odviedol zdravotnej a sociálnej poisťovni a daňovému úradu.

Ak dostane sestra, ktorá pracuje povedzme dvadsať rokov na smeny v decembri 2022 na účet 2 500 eur a v marci 2023 jej diagnostikujú ťažkú alergiu na dezinfekčné prostriedky, v dôsledku čoho bude musieť alebo odísť zo zdravotníctva, alebo aspoň požiadať o preradenie na administratívnu prácu, bude nútená vrátiť zamestnávateľovi nie len vyplatených 2 500 eur, ale aj zvyšných 2 500 eur, ktoré nikdy nevidela, ale boli za ňu zamestnávateľom odvedené späť do štátnej kasy.

Štát, nemocnica ani nikto iný nejde do rizika, tomu sa vystavuje iba zdravotná sestra.

Predvianočný „darček“ sa tak pre mnohé z nás mení na stres.

A ešte niečo.

Problémom je aj to, akým spôsobom sú zamestnanci informovaní o podpisovaní Dohody. Niektorí zamestnávatelia využívajú časovú tieseň, v ktorej sa ocitli a nútia zamestnancov podpísať Dohodu ihneď, alebo najneskôr na druhý deň. S dovetkom, že ak Dohodu nepodpíšu v daný deň, možnosť získať Stabilizačný príspevok je bezpredmetná.

Toľko k verejnosti prezentovanému 5 000-eurovému prilepšeniu pre zdravotníckych pracovníkov. A na záver už len jedna otázka: Prečo v tejto situácii mlčia lekárske odbory a Komora sestier?