Silvestrovská večera v roľníckych rodinách kopírovala štedrovečernú. Ibaže sa mohlo jesť mäso

V posledný deň roka, na starý rok 31. decembra, má meniny Silvester. Svätý Silvester (zomrel roku 335) bol prvý pápež na čele starovekej cirkvi po skončení prenasledovania kresťanov.

Na Silvestra ráno v niektorých obciach na Slovensku zasadala obecná rada. Jej členovia volili nového richtára a ostatných obecných predstaviteľov, napríklad obecného hájnika, pastiera, baču, bubeníka a boženíka (obecného sluhu). Zároveň sa konalo aj finančné vyúčtovanie obce.

Ak sa hospodárilo dobre a z obecného rozpočtu niečo zvýšilo, usporiadalo sa skromné pohostenie obyvateľov na obecné trovy. Z viacerých prameňov zo 16. až 17. storočia vyplýva, že už vtedy obce a mestá v posledný deň roka inventarizovali svoj majetok a uzatvárali hospodárenie. Niektoré remeslá, napríklad plátenníci, konali takzvaný komput, koncoročné vyúčtovanie tovaru s veľkododávateľmi. Pre plátenníkov to bol veľmi dôležitý akt, lebo od jeho zdarného priebehu závisela ich ekonomická situácia v nasledujúcom roku. Komput sa končil tanečnou zábavou. S rokom sa účtovalo aj v duchovnej oblasti, a to účasťou na slávnostných bohoslužbách.

Silvestrovská večera v roľníckych rodinách takmer kopírovala štedrovečernú. Pravdepodobne to súviselo s faktom, že v starších časoch si naši predkovia spájali prechod do nového roka so sviatkami vianočného okruhu ako celku. Na slávnostne prestretom stole muselo byť, podobne ako na Štedrý večer, viac druhov jedál, ibaže sa mohlo jesť aj mäso. Zachovávali sa aj niektoré príkazy a zákazy, ktoré platili na Štedrý večer, napríklad zotrvávanie všetkých pri stole po celý čas večere, čo sa vzťahovalo aj na gazdinú.

Medzi dávne silvestrovské zvyky, ktoré sa však už na väčšine nášho územia vytratili, patrili prosperitné obchôdzky (teda návštevy domácností s vinšovaním hospodárskeho úspechu) nazývané kurinovanie. Malo zabezpečiť priaznivú znášku vajec. Kurinovať chodievali mládenci prezlečení za ženy (preto sa niekde hovorilo o babinovaní). Jeden mal na hlave slamený veniec pripomínajúci hniezdo do ktorého sliepky chodia znášať vajcia, druhý mal sukňu zo slamy a bol opásaný povrieslami. V každom dome si domáci z ich úboru vytiahli byľku slamy, ktorú potom dali sliepkam do hniezda, aby dobre niesli. Na záver návštevy zahral do tanca harmonikár, ktorý chodil s mládencami.

Zachovalo sa viac verzií spevu pri kurinovaní. V niektorých sa už objavuje aj motív rozlúčky s končiacim sa rokom:

Kuriny, bariny, babine kury,

dedove bajúzy.

Nech vám kury dobre nesú!

Odíde nám starý rok

a prichádza nový,

vítajme ho radostne.

V Uhrovskej doline na Silvestra chodili babeny – bol to babí deň. Babenovať, teda vinšovať do nového roka, chodila skupina 10 až 15 chlapcov s muzikou. Zašli do každého domu a spievali:

Rok nový zas k nám prišiel,

Preto, ó svätá dobroto,

chráň nás i roku tohoto,

prispor nám všeho dobrého

a zbav nás od zlého.

Mládenci potom obradne zavinšovali šťastlivý Nový rok a zaspievali:

Oziminka zelená,

na poli sa zelená.

Zelenaj sa oziminka,

povedaj mi milá moja,

či ty budeš žena moja.

– ožením sa

Ej duby, duby,

zelené duby,

zelená dubina,

píše mi milá,

frajerka verná

lístoček z Budína.

Potom vytancovali domáce ženy a dievky a odchádzali s odmenou za vinšovanie.

Súčasná tradícia silvestrovských tancovačiek rozličného druhu je pokračovaním tanečných zábav, ktoré sa predtým usporadúvali v tento deň v mestách aj na vidieku buď v obecnom dome, alebo v krčme. Bývala to príležitosť, aby sa mládež na prahu nového roka mohla uvoľnenejšie zabaviť. Atmosféru večera dotvárali mládenci streľbou a práskaním bičov.

Silvestrovská pranostika

Keď je na starý rok jasno, bude v maštaliach prázdno.

Autorka je historička a etnologička.