Európske dedičstvo (skrátene EHL) trochu vzdialene pripomína zoznam svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Je to však zdanlivá podobnosť. EHL sa sústredí nielen na samotné pamiatky ako stavby, ale aj na ich úlohu v európskych dejinách. Tieto miesta by mali byť príkladom európskych väzieb a pamiatkami významnými pre európsku históriu a kultúru. Navyše musia byť živým miestom, nielen stojacim pamätníkom dávnych čias.
Kostoly na Gemeri a Malohonte tieto očakávania naplnili. Výnimočnými ich robia najmä stredoveké nástenné maľby, ktoré v nich možno dodnes obdivovať. Ich inšpiráciu a pôvod možno hľadať najmä na území Talianska. Práve pôsobenie talianskych majstrov od polovice 14. storočia sa podpísalo pod ich mimoriadnu umeleckú kvalitu. Prečo ich nachádzame práve v bývalej Gemersko-malohontskej župe? Nástenné maľby neboli v stredoveku niečím neobvyklým. V tejto oblasti však výnimočne prežili celé stáročia zmien a ich koncentrácia je tu mimoriadne vysoká. Vďačíme za to súhre viacerých okolností.
Región zažíva striedajúce sa obdobia prosperity a relatívneho úpadku. Jeden zo svojich vrcholov zažil v 14. storočí. V tomto období vzniká väčšina nástenných malieb. Súvisí to najmä s pôsobením rodov Štítnických a Bubekovcov. Tí mali blízko ku kráľovskému dvoru, zastávali najvyššie funkcie v krajine a pohybovali sa na najvyšších miestach nielen v Uhorsku, ale aj vo vtedajšej Európe. Juraj Bubek napríklad v roku 1349 žiadal priamo v pápežskej kancelárii v Avignone odpustky na dostavbu rodového kostola v Plešivci. No Bubek bol aj pri stretnutí uhorského kráľa Ľudovíta Veľkého s francúzskym kráľom Karolom V. Členovia rodu sa zúčastňovali aj na vojenských výpravách na Apeninskom polostrove. Súviselo to so snahou Ľudovíta I. o ovládnutie Neapolska. Príslušníci rodu tak mali možnosť na vlastné oči vidieť to najlepšie z umenia vtedajšej Európy. Aj toto sa pravdepodobne podpísalo pod ich snahu, priniesť si časť tohto umenia do svojich rodových kostolov. Takýmto príkladom je napríklad kostol v Plešivci, kde sú maľby tvorené technikou pravej fresky. Tie sú pripisované priamo talianskym majstrom. Pri niektorých ďalších freskách sa predpokladá pôsobenie ich učňov.
Za umeleckým rozmachom však treba hľadať aj ekonomický potenciál regiónu. Ten zabezpečovalo najmä baníctvo. To sa začalo rozvíjať najmä s príchodom nemeckých hostí, ktorí priniesli so sebou potrebné technológie a vedomosti.
