Mimoriadny úspech Slovenska. Prvý zápis 12 kostolov do zoznamu Európskeho dedičstva

Európske dedičstvo (skrátene EHL) trochu vzdialene pripomína zoznam svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Je to však zdanlivá podobnosť. EHL sa sústredí nielen na samotné pamiatky ako stavby, ale aj na ich úlohu v európskych dejinách. Tieto miesta by mali byť príkladom európskych väzieb a pamiatkami významnými pre európsku históriu a kultúru. Navyše musia byť živým miestom, nielen stojacim pamätníkom dávnych čias. 

Kostoly na Gemeri a Malohonte tieto očakávania naplnili. Výnimočnými ich robia najmä stredoveké nástenné maľby, ktoré v nich možno dodnes obdivovať. Ich inšpiráciu a pôvod možno hľadať najmä na území Talianska. Práve pôsobenie talianskych majstrov od polovice 14. storočia sa podpísalo pod ich mimoriadnu umeleckú kvalitu. Prečo ich nachádzame práve v bývalej Gemersko-malohontskej župe? Nástenné maľby neboli v stredoveku niečím neobvyklým. V tejto oblasti však výnimočne prežili celé stáročia zmien a ich koncentrácia je tu mimoriadne vysoká. Vďačíme za to súhre viacerých okolností. 

Región zažíva striedajúce sa obdobia prosperity a relatívneho úpadku. Jeden zo svojich vrcholov zažil v 14. storočí. V tomto období vzniká väčšina nástenných malieb. Súvisí to najmä s pôsobením rodov Štítnických a Bubekovcov. Tí mali blízko ku kráľovskému dvoru, zastávali najvyššie funkcie v krajine a pohybovali sa na najvyšších miestach nielen v Uhorsku, ale aj vo vtedajšej Európe. Juraj Bubek napríklad v roku 1349 žiadal priamo v pápežskej kancelárii v Avignone odpustky na dostavbu rodového kostola v Plešivci. No Bubek bol aj pri stretnutí uhorského kráľa Ľudovíta Veľkého s francúzskym kráľom Karolom V. Členovia rodu sa zúčastňovali aj na vojenských výpravách na Apeninskom polostrove. Súviselo to so snahou Ľudovíta I. o ovládnutie Neapolska. Príslušníci rodu tak mali možnosť na vlastné oči vidieť to najlepšie z umenia vtedajšej Európy. Aj toto sa pravdepodobne podpísalo pod ich snahu, priniesť si časť tohto umenia do svojich rodových kostolov. Takýmto príkladom je napríklad kostol v Plešivci, kde sú maľby tvorené technikou pravej fresky. Tie sú pripisované priamo talianskym majstrom. Pri niektorých ďalších freskách sa predpokladá pôsobenie ich učňov.

Za umeleckým rozmachom však treba hľadať aj ekonomický potenciál regiónu. Ten zabezpečovalo najmä baníctvo. To sa začalo rozvíjať najmä s príchodom nemeckých hostí, ktorí priniesli so sebou potrebné technológie a vedomosti. 

Práve pôsobenie viacerých kultúr, práca talianskych majstrov a ich žiakov, vplyv nemeckých hostí, ktorí sa zaslúžili o ekonomický a kultúrny rozvoj oblasti a v neposlednom rade pôsobenie slovenského a maďarského obyvateľstva robí z oblasti výnimočné miesto, v ktorom možno sledovať prepojenosť Európy a dotyk európskych kultúr, národov a ideí. K tomu možno prirátať aj vplyv osmanskej okupácie, keď sa Gemer a Malohont ocitli na samotnej hranici kresťanského sveta a stali sa v podstate frontovou líniou. Aj toto, paradoxne, pomohlo zakonzervovať nástenné maľby. V čase ohrozenia nebolo veľmi žiaduce do kostolov investovať a výrazne ich prestavovať. Zachovaniu malieb pomohla tiež reformácia, keď boli pod vplyvom Lutherovych myšlienok nástenné maľby zobrazujúce (aj) svätcov zabielené vápnom. A tým aj zakonzervované.

Od 19. storočia sú tieto maľby znovuobjavovované, odkrývané a skúmané. Vystavuje ich to však nebezpečenstvu. Maľby, ktoré boli predtým niekoľko storočí konzervované pod vápennými nátermi, sú teraz ohrozené a potrebujú zásah. Zásah, ktorý umožní, aby ich mohli obdivovať generácie v ďalších storočiach, tak ako je umožnené nám.

Získanie značky Európske dedičstvo je jednou z ciest, ako kostolom so stredovekými nástennými maľbami na Gemeri a Malohonte pomôcť. Je to však výsledok spolupráce, bez ktorej by to nešlo. Združenie Gotická cesta, ktoré svojimi aktivitami dlhodobo pomáha zachraňovať toto vzácne dedičstvo, na projekte spolupracovalo najmä s Banskobystrickým samosprávnym krajom, na ktorého pôde projekt získania značky vznikol. K úspechu projektu však výrazne prispeli aj cirkvi, ktoré sú vlastníkmi pamiatok a jednotlivci, ktorí venovali projektu veľa energie.

Získanie značky je však iba prvým krokom pri záchrane pamiatok. Na ich záchranu je potrebné, aby pamiatky boli živými miestami, o ktoré sa ľudia zaujímajú. A rovnako dôležité je, aby si aj štát uvedomoval, akú hodnotu pamiatky predstavujú a aké hodnoty môžu celému regiónu priniesť. Prosperita regiónu nemusí byť zabezpečená len prítomnosťou automobilky, čo tak skúsiť to cez pamiatky?