Názov tohto článku mi vnukla útla knižka Štepána Smolena Pochabé chvály. Chcem vyzdvihnúť málo viditeľnú, ale o to dôležitejšiu prácu pri obrane kresťanských hodnôt na Slovensku. Nikoho nebudem v článku menovať, iste by som na niekoho zabudla. Moja chvála zaiste nebude vyčerpávajúca, lebo píšem článok, a nie knihu, ale chcem vyzdvihnúť prácu mnohých, vďaka ktorým sa Slovensko vymyká z priemeru.
Aké sú Slovensko a jeho príbeh výnimočné, to si uvedomujem každý deň, keď otvorím stránky novín. Čím dlhšie čítam, tým som smutnejšia, ako sa svet vykoľajuje. Sú štáty, ktoré spustili program kondómov zadarmo pre mladých do 25 rokov, presadzujú právo na potrat, podporujú obchod so ženami a ich deťmi a nazývajú to surogátnym materstvom, povoľujú zmenu pohlavia na požiadanie a takto by som mohla pokračovať. A kde je Slovensko? Ako sa posunulo za tých 30 rokov?
Naši progresívni „priatelia“ by povedali, že sme čierna diera a Slovensko by sa už konečne malo poeurópštiť. Ale ono európskym už je. Snažíme sa chrániť podstatu toho, čo znamená byť pravým Európanom, a teda vyznávať našu židovsko-kresťanskú kultúru, chrániť ju a rozvíjať.
To, že dnes stále stojíme a bránime sa dovozu najrôznejších výmyslov moderných -izmov, nie je samozrejmosť.
To, že sme okrem Poľska jedinou krajinou v okolí v rámci EÚ, ktorá neprijala registrované partnerstvá nie je náhoda.
To, že sme síce nezakázali umelé potraty, ale zvýšili sme informovanosť žien, zaviedli lehotu na premyslenie a podobne, nie je samozrejmosť vo svete postupujúcej liberalizácie a znižovania hodnoty života druhého.
To, že sme dokázali zaviesť definíciu manželstva do ústavy, je privilégium, nie obyčajná vec.
A takto by som mohla pokračovať…
Dokázali sme to. Bolo za tým obrovské množstvo každodennej práce, dovolím si povedať, tisícov ľudí. Dodnes si pamätám správu Estrela, ktorú chcel schváliť Európsky parlament a ktorá otvárala dvere ďalšiemu tlaku na liberalizáciu potratov. To množstvo odmietavých e-mailov zo Slovenska šokovalo Európu a „zamávalo“ servermi Európskeho parlamentu.
A ešte mnoho iného…
Väčšina z tých aktivít je známa iba ich priamym aktérom, ale výsledok vidí celý svet. Slovensko je stále krajina, kde sa prirodzený zákon ctí viac ako vo väčšine krajín Západu. Bolo to dobrých 30 rokov, hoci sme si tak často zúfali a nevedeli, ako ďalej. Ďakujem všetkým, nech urobili čokoľvek v mene Dobra, Pravdy a Krásy a udržali charakter Slovenska ako pevnej časti skutočného Západu. Mali by sme byť vďační, že stále stojí na troch kopcoch: jeruzalemskej Golgote, aténskej Akropole a rímskom Kapitole a keď Pán Boh dá, nebude to inak.
Dobrý boj bojujeme…
Rubrika Hyde park slúži ako priestor pre publikovanie názorov, postojov a tém osobností z rôznych oblastí života a diania v spoločnosti. Texty nevyjadrujú názor redakcie.