Aké sú Slovensko a jeho príbeh výnimočné, to si uvedomujem každý deň, keď otvorím stránky novín. Čím dlhšie čítam, tým som smutnejšia, ako sa svet vykoľajuje. Sú štáty, ktoré spustili program kondómov zadarmo pre mladých do 25 rokov, presadzujú právo na potrat, podporujú obchod so ženami a ich deťmi a nazývajú to surogátnym materstvom, povoľujú zmenu pohlavia na požiadanie a takto by som mohla pokračovať. A kde je Slovensko? Ako sa posunulo za tých 30 rokov?
Naši progresívni „priatelia“ by povedali, že sme čierna diera a Slovensko by sa už konečne malo poeurópštiť. Ale ono európskym už je. Snažíme sa chrániť podstatu toho, čo znamená byť pravým Európanom, a teda vyznávať našu židovsko-kresťanskú kultúru, chrániť ju a rozvíjať.
To, že dnes stále stojíme a bránime sa dovozu najrôznejších výmyslov moderných -izmov, nie je samozrejmosť.
To, že sme okrem Poľska jedinou krajinou v okolí v rámci EÚ, ktorá neprijala registrované partnerstvá nie je náhoda.
