Nigéria sa stáva poľom zabíjania kresťanov. Združenie vyzýva duchovných i veriacich, aby sa bránili

V roku 2022 zaznamenali v Nigérii 145 útokov na katolíckych kňazov. Až 39 z nich sa skončilo zabitím duchovného a 30 uniesli. Navyše za ostatných dvanásť rokov zabili islamskí radikáli v africkej krajine približne 43-tisíc kresťanov. Dnes neubehne takmer týždeň bez správ o prepadoch, rabovaní či zabíjaní týkajúcom sa kresťanskej komunity v Nigérii.

Medzinárodná spoločnosť pre občianske slobody a právny štát uviedla aj ďalšie alarmujúce fakty. Za spomínaných 12 rokov (2009 až 2021) vysídlili na severe Nigérie približne 10 miliónov ľudí, zabili aj 29-tisíc moslimov a zaniklo 2-tisíc kresťanských škôl. Moslimovia to podľa správy urobili ako trest pre ich spojenie s kresťanmi, ktorých džihádisti považujú za „neveriacich“.

Správa poukázala tiež na to, že keď džihádisti unášajú moslimov spolu s kresťanmi, no moslimov vo väčšine prípadov prepúšťajú na rozdiel od kresťanov, ktorí sa „s najväčšou pravdepodobnosťou nevrátia živí“.

Nigérijský biskup Wilfred Anagbe pri svojej návšteve Slovenska v októbri 2022 zdôraznil, že násilie sa deje aj kvôli nedostatočnej ochrane zo strany bezpečnostných zložiek, ktoré na miesta činu chodia neskoro a zásadne nič nevyšetria. Kľúčom k zastaveniu prenasledovania pre vieru v Nigérii je funkčný štát, ktorý vie ochrániť svojich občanov.

Alarmujúce príklady

V nedeľu 15. januára 2023 okolo tretej hodiny ráno podozriví teroristi pri opätovnom útoku vtrhli do farskej rezidencie otca Isaaca Achiho z katolíckeho Kostola svätého Petra a Pavla v Kafin-Koro v diecéze Minna a Paikoro vo federálnom štáte Niger.

Vrahovia podpálili faru pátra Achiho a upálili ho. Strieľali a odzadu zranili aj pátra Collinsa, Achiho kolegu, keď sa pokúšal z domu utiecť.

Hovorca polície v štáte Niger Wasiu Abiodun uviedol, že teroristi podpálil a zrovnali farskú budovu so zemou po tom, čo sa im nepodarilo dostať do kňazovho sídla.

V ten istý deň podozriví fundamentalisti na motocykloch prepadli kostol Nový život pre všetkých v oblasti Kankara v štáte Katsina a uniesli zhruba 25 veriacich. Z tej istej oblasti Kankara bolo 11. decembra 2020 unesených viac ako 300 žiakov zo strednej školy.

Výhovorky na klimatické zmeny

Tieto udalosti sú alarmujúce a ukazujú na prenasledovanie miliónov obyvateľov Nigérie pre ich vieru. Hoci mnohí západní predstavitelia poukazujú na to, že ide o násilie v dôsledku klimatickej zmeny, nemajú odpoveď, prečo vraždia kresťanských veriacich v ich chrámoch i prečo zabíjajú obvykle tých moslimov, ktorí spolupracujú s kresťanskými komunitami. Klimatické zmeny sa v Nigérii dejú v podobe rozširovania púšte, ale nimi sa nedá vysvetliť celé násilie a už vôbec nie jeho zameranie na kresťanov.

Kresťanské združenie Nigérie vo svojej reakcii na tento alarmujúci vývoj vyjadrilo znepokojenie nad množstvom útokov na kresťanských duchovných v krajine, pričom Nigériu označilo za „pole zabíjania“ a vyzvalo svojich členov, aby sa v prípade budúcich útokov bránili.

„Neustále zabíjanie, ako aj únosy kresťanských duchovných v Nigérii sú alarmujúce. Toto treba zastaviť za každú cenu. Nigéria sa stáva poľom zabíjania, kde sú kresťanskí duchovní a jej členovia zabíjaní ako kurčatá,“ uviedla doslovne organizácia.

Vždy, keď čítame o takýchto udalostiach, treba mať na mysli článok 18 Všeobecnej deklarácie ľudských práv: „Každý má právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženstva; toto právo zahrňuje v sebe aj voľnosť zmeniť svoje náboženstvo alebo vieru, ako aj slobodu prejavovať svoje náboženstvo alebo vieru sám alebo spoločne s inými, či už verejne, alebo súkromne, vyučovaním, vykonávaním náboženských úkonov, bohoslužbou a zachovávaním obradov.“

Mnohé autority čoraz častejšie považujú aj aktivity nigérijskej vlády v náboženských záležitostiach za ďalšiu príčinu náboženských nepokojov a sú presvedčení, že ten, kto vedie mnohonárodnostnú a nábožensky rôznorodú Nigériu, nesmie byť náboženský extrémista alebo etnický nacionalista.

Napriek tomu, že nigérijská vláda a časť medzinárodného spoločenstva popiera, že v Nigérii prebieha vojna proti kresťanom, mnohí sa domnievajú, že fakty hovoria jasnou rečou. Treba tiež pripomenúť, že zabíjaní sú aj moslimovia, aj keď počty a masívnosť násilia voči nim sú výrazne nižšie.

Onedlho (25. februára) budú v Nigérii prezidentské voľby a súčasná hlava štátu sa už o znovuzvolenie nemôže uchádzať. V krajine je potrebná obnova aktívnej účasti bezpečnostných síl pri zaručení bezpečnosti obyvateľov. Iba tak môže vláda opäť získať dôveru obyvateľstva a zastaviť špirálu násilia, ktorá sa šíri čoraz viac už aj zo severu krajiny na jej juh.