Poznáte slávne vily Slovenska? Toto sú skvosty našej architektúry

Rímske stavby podobné vilám nájdeme aj v Čunove, Cíferi-Páci, na Devíne alebo vo Veľkom Kýre.

• 

Obdobie renesancie

V období stredoveku sa vily nestavali, pretože bohatá vrstva potrebovala najmä dobre opevnené hrady. K vilám sa vrátila až renesancia a jej talianske vzory. Vila sa v tomto období vypracovala na príkladný architektonický typ a venovali sa jej všetci veľkí architekti.

Renesanční šľachtici študovali na zahraničných univerzitách a stavali si svoje sídla na prístupnejších a pohodlnejších miestach. Staré hrady sa modernizovali a zriadili sa v nich samostatné pracovne, knižnice a zbierkové kabinety.

Šľachtici sa pri výstavbe svojich sídiel inšpirovali cestami na juh od Álp a zháňali si stavebných majstrov priamo z Talianska. Beatrix Aragónska, manželka Mateja Korvína, otvorila dvere talianskym majstrom.

Veľkolepé vily, aké vznikali v bohatom Taliansku, však na území dnešného Slovenska nenájdeme. Najviac sa k tomuto štýlu priblížila stavba kaštieľa v spišských Betlanovciach, ktorá bola letným sídlom majiteľov. Typicky renesančný je aj sobášny palác v Bytči, ktorý dal postaviť pre svadby svojich dcér palatín Juraj Turzo.

Rozširovaniu víl na našom území neprialo rušné obdobie reformácie a protireformácie, pretože tieto stavby si vyžadovali pokojné a bezpečné miesta. V baroku a rokoku si niektorí šľachtici aj napriek tomu postavili malé letné paláce v prírode za mestom alebo na vidieku.

V kúpeľoch a na horách

V 19. storočí sa začalo dariť kúpeľníctvu a turistike. V blízkosti kúpeľov a hôr vznikali rekreačné miesta. S obdobím klasicizmu prichádza tzv. „architektúra zdravia“, pre ktorú sú príznačné drevené a murované rekreačné zariadenia.

Takéto stavby sa nachádzali v Piešťanoch, Trenčianskych a Turčianskych Tepliciach, Bardejovských kúpeľoch, ale aj na Sliači, v Sklených Tepliciach, Smrdákoch, Herľanoch či Sobranciach.

Vyhľadávané sa stali aj Vysoké Tatry. Ich rastúca návštevnosť však kládla zvýšené nároky na ubytovacie kapacity, a tak sa začali stavať tatranské vily. Najstaršou a dodnes zachovanou je aj vila Flóra v Starom Smokovci.

Domáce ľudové vzory sa obchádzali a uplatňovali sa najmä švajčiarske a tirolské predlohy, ktoré vychádzali z obdivu voči turisticky najrozvinutejším regiónom.

Podľa historikov architektúry Jany Pohaničovej a Matúša Dullu sa na vilových stavbách z prelomu 19. a 20. storočia podpísali rôzne štýly: romantizmus, historizmus, eklekticizmus, neobarok, secesia či „alpský štýl“.

Regionálni architekti, ako boli Majunke, Hoepfner, Müller a Harminc, vytvorili z tejto eklektickej zmesi štýl, ktorý sa po desaťročiach stal v našich očiach typicky tatranský.

Ľudovou architektúrou karpatského typu sa inšpiroval aj Dušan Jurkovič. Ten však v tom období pôsobil v Čechách a na Morave a žiadna z jeho vilových stavieb do roku 1918 nebola určená na územie Slovenska.

Vily v mestách

V 19. storočí sa vily rozšírili aj do miest. V tomto období badať nástup meštianstva a podnikateľskej elity. Vznikli vilové štvrte, ako napríklad na bratislavských Palisádach, v Žiline či Banskej Štiavnici.

Industrializácia, prudký rozvoj miest, železničnej dopravy a nárast obyvateľstva nastolili otázku výstavby obytných sídel. Urbanistický ruch, stiesnenosť a nízka hygiena v mestách si vyžadovali kompenzáciu, a tak vznikla potreba oddychu, rekreácie a pobytu v prírode.

Bohatšie vrstvy z radov veľkopodnikateľov, umelcov, právnikov či lekárov, vyhľadávali bývanie na väčších pozemkoch, ktoré sa nachádzali na okrajoch miest alebo pri novozaložených mestských triedach. Takéto bývanie totižto poskytovalo vďaka svojej rozľahlosti a často i nadväznosti na okolitú prírodu väčšie pohodlie.

V tomto období badať prvky eklekticizmu, secesie či hnutia Arts & Crafts.

Nástup moderny

Prvá svetová vojna sa skončila a architektúra smerovala k moderne. Stavitelia sa inšpirovali dielom Moderne Architektur od rakúskeho architekta Otta Wagnera. Ten odmietal zastarané postupy a zaužívané tvary a hlásal, že krásne môže byť len to, čo je praktické.

Moderna nabádala k tvorbe nového dizajnu a spájaniu úžitkovosti a účelnosti v projektovaní.

Podľa historika architektúry Dullu po vzniku Československa na našu architektúru pôsobili rôzne architektonické školy. Maďarská secesia, klasicizmus, domáci rustikalizmus či pražský rondokubizmus. 

Architekti Dušan Jurkovič a Ján Pacl sa aj naďalej inšpirovali klasicizmom. Niekedy sa objavil aj pokus o pripomenutie domáceho rustikálneho ornamentu, o ktorý sa pokúsil Juraj Tvarožek či eklektický Milan Michal Harminc.

Popri základných školách a gymnáziách sa stavali aj vily pre riaditeľov, akou bola aj rondokubistická vila v Novom Meste nad Váhom.

Prelomový funkcionalizmus

Dvadsiate roky minulého storočia zaznamenali prelom v dejinách architektúry. Vila ako téma sa dostala na výslnie.

V tomto období vzniklo niekoľko ikonických stavieb, ktoré inšpirovali nové generácie. Patrili k nim vila Savoye od francúzskeho architekta Le Corbusiera či brnenská vila Tugendhat od Miesa van der Roheho.

Architektúra upúšťa od historických foriem a začína sa prikláňať k funkcionalizmu.

K Le Corbusierovým stavbám mala blízko napríklad vila na Piaristickej ulici v Trenčíne. K ďalším významným stavbám tohto obdobia patria vila pre Dr. Veröa v Nitre od Fridricha Weinwurma či nitrianska vila K od Oskara Singera.

Atribútmi novej architektúry sa stali veľké okná, cez ktoré prenikalo svetlo, ploché strechy ako terasy na slnenie, zimné záhrady a priečne prevetrávanie.

• 

• 

Tabu počas komunizmu

V období socializmu znamenala vila buržoázny prežitok. Veľa takýchto stavieb zaniklo a stratilo sa aj množstvo výzdoby, umeleckých diel a nábytku.

Vznikali najmä projekty kolektívneho bývania ako napríklad Weinwurmove pavlačové domy Unitas v Bratislave, ktoré boli určené pre sociálne slabé vrstvy.

Napriek tomu sa koncom šesťdesiatych rokov podarilo trom bratislavským architektom (Iľja Skoček, Ferdinand Milučký a Ivan Matušík) postaviť vily inšpirované jednoduchou severskou architektúrou. Ani jedna sa nedostala na stránky architektonických časopisov a až v 90. rokoch sa týmto vilám dostalo zaslúženého obdivu.

V roku 1989 vznikla v Bratislave pozoruhodná vila Srtis od architektov Jozefa Ondriaša a Jiřího Závodného. Inšpirovala sa tridsiatymi rokmi, ale objavil sa v nej aj nový prvok: bazén ako prejav nového luxusu.

90. roky a súčasnosť

V deväťdesiatych rokoch sa opäť vo veľkom začali stavať vilové domy. Vyznačovali sa najmä veľkosťou, ozdobnosťou a luxusom. Toto obdobie označujeme za podnikateľský barok.

Architektonická elita preto začala tvoriť minimalisticky, pričom používala jednoduché prvky, redukované skelety so sklenými výplňami a strohé hranoly.

Vyskytla sa aj architektonická súťaž, ktorú vypísal súkromný objednávateľ. Požadoval ideálnu súčasnú a mimoriadnu vilu. Súťaž vyhral návrh od architekta Jána Bahnu a kolektívu, ktorý sa dostal aj do atlasu svetovej architektúry vydavateľstva Phaidon.

Vila stojí pri Horskom parku v Bratislave a vyznačuje sa dvomi hranolmi preloženými cez seba. Dom je komponovaný tak, aby boli jeho hlavné priestory na severnom svahu čo najdlhšie osvetlené.