O odrezaní Ruska od tohto finančného systému uvažoval Západ už po ruskej anexii ukrajinského Krymu v roku 2014. Zrejme z obáv z tohto kroku Centrálna banka Ruskej federácie ešte v rovnaký rok spustila v testovacom režime Systém pre prevod finančných správ (SPFS), ktorý dokáže prenášať údaje vo formáte SWIFT, ale nezávisí od jeho kanálov. V roku 2017 bol už systém plne funkčný a prenášal finančné správy o transakciách v akejkoľvek mene. V polovici februára 2023 ruská centrálna banka oznámila, že počet členov SPFS sa zvýšil na 469. Začiatkom marca k tomu podľa agentúry TASS dodala, že systém zahŕňa aj 106 nerezidentov.
A práve to je pre Rusov kľúčové, aby sa k SPFS pridávali zahraničné subjekty. Cieľom ruského systému je prepojiť sa hlavne s Čínou a Indiou.
Koncom januára tohto roka však prišla prekvapivá správa, keď zástupca guvernéra iránskej centrálnej banky Mohsen Karímí oznámil, že Irán a Rusko prepojili svoje medzibankové komunikačné a prevodné systémy, aby pomohli podporiť obchodné a finančné transakcie.
"Iránske banky už nepotrebujú používať SWIFT,“ citovala Karímího agentúra Reuters.
Hoci ruská centrálna banka odmietla vtedy komentovať podpísanú dohodu, Karímí prezradil, že „do tohto systému bude pripojených približne 700 ruských bánk a 106 neruských peňažných ústavov z 13 rôznych krajín“. Názvy zahraničných bánk nespomenul.
Guvernér iránskej centrálnej banky Mohammad Rezá Farzín taktiež potvrdil, že Irán obnovuje svoj finančný kanál so svetom, čím signalizuje koniec iránskej ekonomickej izolácie uprostred západných sankcií.
Irán je odpojený od systému SWIFT od roku 2018 – od opätovného uvalenia amerických sankcií po tom, čo sa Washington stiahol z jadrovej dohody z roku 2015 medzi Teheránom a svetovými mocnosťami.
Alarmujúca spolupráca
Prepojenie ruského SPFS s iránskym Systémom pre elektronické platobné správy (SEPAM) tak poskytuje obom štátom alternatívu, ako obísť západné sankcie, konštatuje analytička z pakistanského Centra pre strategický a súčasný výskum Ana Aroojová. Takéto prepojenie podľa nej umožní obom štátom zvýšiť objem vzájomného obchodu až o desať miliárd dolárov ročne.
„Podrobnosti dohody a špecifiká, ako presne bude systém fungovať, neboli zverejnené. Mená ďalších krajín zapojených do prepojeného bankového systému zatiaľ tiež nie sú k dispozícii, čo sťažuje posúdenie rozsahu výhod, ktoré obidva štáty pravdepodobne získajú z tohto usporiadania,“ píše analytička.
Tento krok sa však ukazuje pre Západ ako alarmujúci. Hľadanie alternatív a obchádzanie blokád totiž nie je presne to, čo západní spojenci očakávali od sankcií voči Rusku a Iránu.
„Ak sankcionované štáty dokážu nájsť spôsob, ako obísť sankcie, Západ môže stratiť jednu zo svojich veľmi silných kariet. Táto situácia sa môže potenciálne zmeniť tak, že Západ stratí svoju výhodu, alebo si prinajmenšom oslabí svoju pozíciu voči Iránu a Rusku,“ konštatovala.
Rusko-iránske vzťahy sa rozvíjajú aj v iných oblastiach, ako sú obchod so zbraňami či vojenská podpora vo vojne na Ukrajine. Oba štáty sa navzájom podporujú aj diplomaticky.
Nebezpečná polarizácia
Podľa Aroojovej je pre Západ znepokojujúce v tejto situácii nielen to, že Rusko a Irán spolupracujú, ale aj vyhliadka, že by to mohol byť začiatok potenciálne väčšej polarizácie, ktorá môže zahŕňať aj viac štátov.
Analytička pripomenula, že západná aliancia nazvala dohodu o prepojení ruského systému s iránskym ako „výhodnú alianciu“, ale potenciálne by sa mohla zmeniť na „udržateľnú a vzájomne výhodnú bilaterálnu alianciu“.
„Tento vývoj však predstavuje novú výzvu pre Západ, ktorý teraz musí prehodnotiť účinnosť svojho sankčného mechanizmu,“ dodala.
