Veľkú finančnú krízu roku 2008 odštartoval vtedy na jeseň pád investičnej banky Lehman Brothers. Po necelých pätnástich rokoch sa finančnými trhmi znovu šíria obavy, či Západ nestojí na hrane ďalšej finančnej krízy. Či jej spúšťačom tentoraz nie je jedna z ikon švajčiarskeho finančníctva a kľúčových investičných bánk sveta Credit Suisse.
V nedeľu vystúpil na tlačovej konferencii v Berne jej šéf Axel Lehmann a oznámil, že banka čelí takej vysokej nedôvere, že musela požiadať o záchranu Švajčiarsku národnú banku (SNB). Podoba jeho mena s menom padlej americkej investičnej banky (rozdiel v jednom n) nie je jedinou symbolikou posledných divokých dní v alpskom centre európskych financií. Švajčiarske banky sú presne tým príkladom, keď svojou silou a veľkosťou prevyšujú silu materskej krajiny. Podobne ako vo chvíli svojho pádu v roku 2008 banky na Islande. Ďalší z medzníkov vtedajšej finančnej krízy.
Švajčiarske banky nie sú problém švajčiarsky. Sú obrovský problém globálny. Práve Credit Suisse spolu s konkurenčnou United Bank of Switzerland (UBS) sú najdôležitejšími európskymi investičnými bankami, hrajúcimi v rovnakej lige s americkými. Patria na čelné miesta tridsiatky európskych bánk považovaných takzvane za systémovo dôležité. Prakticky to znamená, že sú také veľké, že ich problémy môžu ohroziť celý globálny finančný systém.
Preto sa im venuje zvýšená pozornosť. Preto, keď bolo koncom minulého týždňa zjavné, že Credit Suisse rýchlo stráca dôveru klientov, ktorí sťahujú peniaze, a investorov, zbavujúcich sa jej akcií, švajčiarska vláda a centrálna banka museli rýchlo konať. Dohoda musela byť hotová počas víkendu, kým sa otvoria banky a finančné trhy. Vláda a centrálna banka dohodli, že ohrozenú Credit Suisse prevezme konkurenčná UBS. Vzájomnou výmenou akcií vznikne obrovská švajčiarska megabanka, ktorej pomôže Švajčiarska centrálna banka preklenovacím úverom približne za 100 miliárd eur. K tomu ešte pridá švajčiarska vláda garanciu vo výške zhruba 10 miliárd eur.