V nedeľu vystúpil na tlačovej konferencii v Berne jej šéf Axel Lehmann a oznámil, že banka čelí takej vysokej nedôvere, že musela požiadať o záchranu Švajčiarsku národnú banku (SNB). Podoba jeho mena s menom padlej americkej investičnej banky (rozdiel v jednom n) nie je jedinou symbolikou posledných divokých dní v alpskom centre európskych financií. Švajčiarske banky sú presne tým príkladom, keď svojou silou a veľkosťou prevyšujú silu materskej krajiny. Podobne ako vo chvíli svojho pádu v roku 2008 banky na Islande. Ďalší z medzníkov vtedajšej finančnej krízy.
Švajčiarske banky nie sú problém švajčiarsky. Sú obrovský problém globálny. Práve Credit Suisse spolu s konkurenčnou United Bank of Switzerland (UBS) sú najdôležitejšími európskymi investičnými bankami, hrajúcimi v rovnakej lige s americkými. Patria na čelné miesta tridsiatky európskych bánk považovaných takzvane za systémovo dôležité. Prakticky to znamená, že sú také veľké, že ich problémy môžu ohroziť celý globálny finančný systém.
Preto sa im venuje zvýšená pozornosť. Preto, keď bolo koncom minulého týždňa zjavné, že Credit Suisse rýchlo stráca dôveru klientov, ktorí sťahujú peniaze, a investorov, zbavujúcich sa jej akcií, švajčiarska vláda a centrálna banka museli rýchlo konať. Dohoda musela byť hotová počas víkendu, kým sa otvoria banky a finančné trhy. Vláda a centrálna banka dohodli, že ohrozenú Credit Suisse prevezme konkurenčná UBS. Vzájomnou výmenou akcií vznikne obrovská švajčiarska megabanka, ktorej pomôže Švajčiarska centrálna banka preklenovacím úverom približne za 100 miliárd eur. K tomu ešte pridá švajčiarska vláda garanciu vo výške zhruba 10 miliárd eur.
Za straty banky zaplatia súkromní investori
Nebude to však kompletná socializácia strát, ktoré nahromadili súkromní bankári. Zhruba o 16 miliárd eur totiž prídu investori, ktorí si kúpili takzvané konvertibilné dlhopisy Credit Suisse. Tie sa prevedú do kapitálu banky a vďaka celému aranžmánu spojenia oboch švajčiarskych bánk sa tak stanú takmer bezcennými.
Je to prvýkrát od finančnej krízy, keď súkromní investori skutočne výrazne zaplatia za stratu banky. Švajčiarska vláda to zjavne berie ako lekciu z morálneho hazardu, keď nechce napísať ďalší príbeh o tom, ako sa zisky banky vždy privatizujú, ale obrie straty v krízach so železnou pravidelnosťou, naopak, socializujú. A prostredníctvom štátnych rozpočtov ich financujú všetci daňoví poplatníci, ktorí s bankami nemali nič spoločné.
To, že za stratu banky platia aj majitelia jej dlhopisov, je prelom. Píše sa tým nový precedens globálnych financií. Rozhodnutie švajčiarskej vlády má potenciál poslať ku dnu celý trh bankových dlhopisov. Sú to veľmi špecifické dlhopisy, ktoré zrodila práve regulácia po finančnej kríze roku 2010.
Hovorí sa im CoCos (contingent convertible bonds, zameniteľné dlhopisy). Je to akási rezerva poslednej záchrany vo chvíli, keď sa banka dostane do vážnych problémov. Potom môže peniaze, ktoré jej investori na týchto dlhopisoch požičali, vziať a vložiť ich bez ich súhlasu do posilnenia kapitálu. CoCos dlhopisy sú pre investorov atraktívne tým, že na s pomery dlhopisov vynášajú dosť vysoký úrok. Ten sa platí práve za to riziko, že keď príde na najhoršie, môže majiteľ o tie peniaze prísť. A keďže bankové krízy nie sú v stabilizovaných spoločnostiach ako Švajčiarsko príliš časté, boli tieto dlhopisy veľmi obľúbené. Banky si cez ne požičiavali peniaze, ktoré mohli regulátorom vykazovať v takzvanom pilieri jeden ako vlastný kapitál.
Výhodnosť sa končí vo chvíli, keď prídu vážne problémy, aké sa minulý týždeň vyhrotili v Credit Suisse. Potom nasleduje veľká strata. V tomto prípade v hodnote okolo 16 miliárd eur. Nedôvera a panika investorov do dlhopisov sa šíri podobne ako panika tých, ktorí majú v banke uložené peniaze. Všetci sledujú, kto sa najviac podobá Credit Suisse a môže byť ďalší na rade po nej. A snaží sa zbaviť dlhopisov týchto bánk. Ich ceny prudko klesajú. Tým sa môže nákaza nedôvery rozšíriť na ďalšie banky.
Ako sa Credit Suisse dostala až sem?
Nebolo to zo dňa na deň. Bol to výsledok dlhoročnej série škandálov a podvodov v časti špecializovanej na investičné bankovníctvo, ktorý ju priviedol až sem. Je to presne ten prípad, keď je dôvera dlhodobo nalomená, a potom už stačí jedna zlá správa, pochybnosť – a strhne sa lavína. Tým posledným impulzom bol pád špecializovanej americkej Silicon Valley Bank, ktorá sa zameriavala na investície do technologických firiem a startupov. Credit Suisse s ňou priamo nemala nič spoločné. Pri svojom obrovskom globálnom zábere však okrem iného aj investovala do technológií v Silicon Valley.
Kedysi švajčiarska ikona, Credit Suisse založená pred 167 rokmi, sa stala veľkým globálnym hráčom, pretože roky hrala na hrane podobne ako veľké americké investičné banky, ktoré sa zosypali v roku 2008. Umne manévrovala medzi zárukou švajčiarskej kvality, diskrétnosti alpskej jurisdikcie a vysokým rizikom.
V posledných rokoch tá jazda prestala vychádzať. Z Credit Suisse sa stala továreň na obrovské straty. Vlani prekonala 7,3 miliardy eur. Straty už vopred očakávala aj na tento rok. Nádej, že sa z nich dostane, nevidela skôr ako na rok 2024. Jej hodnota sa do konca týždňa, než prišiel zásah švajčiarskej vlády a centrálnej banky, prepadla oproti roku 2007 o 98 percent. Z kedysi slávnej Credit Suisse zostali dve percentá. Investori sa teraz vydesene pozerajú, kto sa jej v štýle a manieroch najviac podobá.
Text pôvodne vyšiel na portáli Echo 24. Vychádza so súhlasom redakcie.