Hrob je prázdny. Ukradli ho či vstal z mŕtvych?

Sú otázky, ktoré si kladieme už dvetisíc rokov. Sú to otázky, ktoré sú samotným základom nielen kresťanstva, ale celej západnej civilizácie. A do nej rátam aj dedičov východného pravoslávia.

Ak by pred dvetisíc rokmi ľudia povedali: „Áno, ukradli ho!“ dnes by bolo všetko naokolo nás iné. Vtedy v rímskej Palestíne však tomu ľudia neuverili. Pritom bolo omnoho jednoduchšie myknúť plecom a zamrmlať, no ukradli ho, ako uveriť, že vstal z mŕtvych. Ale oni si vybrali ťažšiu cestu. Tú, ktorá mnohých priviedla k potupnej smrti kameňovaním, ukrižovaním, sťatím či inak. Dnes všetci stojíme na pleciach tých chudobných rybárov z Blízkeho východu, ktorí nielen uverili, ale rozhodli sa o tom odvážne hovoriť napriek všetkému a všetkým.

Rozhliadnime sa okolo na Veľkú noc roku 2023 a čo vidíme vďaka viere týchto ľudí a ich nasledovníkov?

Áno, vidíme krásne chrámy, paláce, sochy. Umelecké predmety, ktoré azda nemajú na svete páru, boli vytvorené na oslavu viery vo veľkonočné tajomstvo. Ale nie hmotné veci sú stelesnením odkazu Ježiša Krista. Jeho najväčším odkazom je evanjelium, ktoré v sebe zhmotňuje základ našej civilizácie.

Ak hovoríme o ľudskej dôstojnosti, o tom, že človek nemôže byť zabíjaný len preto, ako sa narodil, to je odkaz Ježiša Krista. Ak hovoríme o rovnosti mužov a žien, aj to je Jeho odkaz. A mnohé iné myšlienky, ktoré sú pre nás samozrejmé, ale neboli tu odvždy. Prišli s kresťanstvom a s kresťanstvom sú dodnes spojené. Ak sa stráca ono ako základ našej civilizácie, strácajú sa s ním. Dôsledkom sú excesy s eutanáziou, s rastúcim zmätkom okolo toho, kto je žena, a teda aj potenciálnym rastom násilia na ženách.

Nie, kresťania nepriniesli na Zem iba dobro, ale vytvorili mnoho dobrého. Kresťanstvu vďačíme za to, že existujú pojmy ako charita, solidarita, za to, že máme verejný sociálny a zdravotnícky systém…

Veľká noc je pre kresťanov, ale hlavne pre nekresťanov pripomienkou toho, čo všetko sme vďaka evanjeliu vytvorili. A čo všetko sa môže bez kresťanstva vytratiť. Pomaly, ale možno navždy.

Na začiatku tohto všetkého bola pritom iba myšlienka, jeden mŕtvy muž v antickom Jeruzaleme, ktorý o nej hovoril, jeho zmŕtvychvstanie a nezlomná viera tých, čo to nevideli, ale uverili.