Ukrajinci podnikli nebezpečnú ofenzívu na Záporožskú jadrovú elektráreň. Popierali to, po polroku vieme, čo sa stalo

Bolo to pred polrokom, v noci 19. októbra 2022 sa približne 600 ukrajinských vojakov na 30 člnoch naložených ťažkými zbraňami pokúsilo vylodiť na ľavom brehu Dnepra v blízkosti záporožskej jadrovej elektrárne. Podľa britských novín Times mali na veľkú atómovú elektráreň podniknúť ofenzívu, ktorá sa skončila neúspechom. Ukrajinské zdroje tento útok dlho popierali.

Bolo to pred polrokom, ale ostalo to v živej pamäti. Záporožskú jadrovú elektráreň mali pod kontrolou ruské vojská, ale Ukrajinci aj západné médiá tvrdili, že ju ostreľujú Rusi. Nemalo to logiku, viedlo to až k misii expertov Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu, tá kritizovala aj Rusov za umiestnenie zbraní v blízkosti najväčšej atómovej elektrárne v Európe. To bolo koncom leta.

V druhej polovici októbra opäť Rusko obvinilo ukrajinské jednotky z útoku na Záporožskú jadrovú elektráreň. Tú tom čase obsluhovali ukrajinskí zamestnanci, no kontrolu nad ňou držala ruská armáda. Moskva sa vtedy vyjadrila, že jej jednotky pokus ukrajinských síl o opätovné získanie jadrovej elektrárne odrazili.

„Včera v noci veľká skupina výsadkových člnov, preplnená bojovníkmi síl pre špeciálne operácie, opustila južnú oblasť mesta Záporožie a ďalšie smery. Išla s nimi aj veľká naložená loď. Pokus o vylodenie bol odrazený,“ odkázal sa vtedy denník Guardian na ruskú štátnu agentúru RIA Novosti, ktorá citovala slová Vladimira Rogova, jedného z vedúcich predstaviteľov dosadených Ruskom v Záporoží. Kyjev vtedy pokus o znovuzískanie elektrárne oficiálne nepriznal.

Neúspešný útok na jadrovú elektráreň sa podľa zdrojov britského denníka Times naozaj odohral.

Ukrajinská armáda na elektráreň útočila

O podrobnostiach nebezpečnej operácie v blízkosti jadrových reaktorov údajne denník informovali predstavitelia ukrajinských špeciálnych síl, obrannej rozviedky a námorníctva.

Podľa denníka sa v noci 19. októbra približne 600 ukrajinských vojakov na 30 člnoch naložených zbraňami vrátane ťažkých guľometov, granátometov MK-19 a protitankových zbraní pokúsilo vylodiť na ľavom brehu Dnepra. V tom čase ruské jednotky držali elektráreň viac ako šesť mesiacov a využívali jej územie na ostreľovanie ukrajinských miest na druhej strane rieky Dneper a veľkého oceliarskeho závodu v Nikopole, doplňuje spravodajský portál Ukrajinská pravda.

„Predstava bola taká, že pôjde výlučne o bitku pechoty. Nemohli by proti nám použiť delostrelectvo, keďže ide o jadrovú elektráreň,“ citovali noviny jedného z vojenských predstaviteľov.

Noviny však píšu, že vojaci ukrajinskej armády narazili na vážny odpor, ktorý neočakávali.

„Rusi vybudovali veľmi hustú obranu, všetko zamínovali. Keď sme sa blížili, dokonca vytiahli tanky a delostrelectvo a začali na nás strieľať priamo na vode,“ povedal ukrajinský vojak.

Keď motorové člny špeciálnych síl preplávali úsek rieky široký takmer tri kilometre, presné rakety Himars, ktoré poskytli USA, mali ničiť ruské pozície na brehu rieky, pokračuje britský spravodajca. Hŕstke ukrajinských špeciálnych síl na menších člnoch sa vraj na svitaní podarilo dostať na breh, pričom sa údajne zapojili do trojhodinovej prestrelky s Rusmi na okraji mesta Enerhodar, ktoré susedí s elektrárňou. Hlavným silám sa však podľa denníka nepodarilo vylodiť.

Útok na elektráreň je príliš veľké riziko, ozýva sa z Ukrajiny

Ukrajinska pravda s odvolaním sa na denník Times doplňuje, že vzhľadom na riziko úniku radiácie takýto pokus o útok vyvoláva otázky aj u ukrajinských predstaviteľov, ktorí sú presvedčení o potrebe opätovného získania najväčšej jadrovej elektrárne v Európe.

Petro Kotin, šéf ukrajinskej spoločnosti Energoatom, ktorá prevádzkuje všetky elektrárne v krajine, naznačil, že elektráreň by bolo možné získať späť, ak by ukrajinská armáda mohla postupovať na juh, smerom na Krym a Melitopol.

„To je jediná možnosť – žiadna priama paľba na elektráreň, žiadny priamy postup na územie elektrárne s priamymi akciami proti Rusom. Je veľmi nebezpečné robiť takéto veci v blízkosti jadrových materiálov,“ povedal Kotin.

Pravda je, že z ostreľovania záporožskej elektrárne, ktoré vyvoláva obavy zo vzniku jadrovej katastrofy, sa Moskva a Kyjev už dlhodobo navzájom obviňujú.

Záporožská atómová elektráreň je v Európe najväčšou svojho druhu. Ruské vojská ju obsadili ešte začiatkom marca, ale stále ju prevádzkujú ukrajinskí zamestnanci. Odvtedy bola opakovane vystavená ostreľovaniu, ktoré na nej zatiaľ zanechalo len menšie škody. (sak)