Hodnota jedného barelu severomorskej ropy Brent minulý pondelok po otvorení trhov skokovo vzrástla z menej než 80 dolárov za barel, na vyše 85 dolárov. Na tejto úrovni sa prakticky udržali do týchto dní. Ceny rýchlo reagovali na rozhodnutie OPEC+, čo je organizácia zoskupujúca štáty, ktoré vyvážajú ropu. Tá v nedeľu rozhodla o znížení ťažby vzácnej suroviny o približne 1,16 milióna barelov denne. Moskva súbežne s tým oznámila rozhodnutie predĺžiť avizované zníženie ťažby o 0,5 milióna barelov denne. Pôvodne malo platiť do konca júna, po novom bude produkcia obmedzená až do konca roka.
Kritika západných lídrov na seba nenechala dlho čakať. Okrem toho, že sa obmedzenie ťažby pretavuje do rastu cien palív a spôsobuje inflačné tlaky, kazí to aj čísla zobrazujúce rast cenovej hladiny a znepokojuje centrálnych bankárov. Tým už kvôli zápasu s infláciou a zvyšovaniu úrokových sadzieb padli na hlavy prvé obete v podobe niektorých bánk. Okrem toho upozorňujú mnohí na to, že z rozhodnutia prosperuje aj sám Putin, keďže vďaka celosvetovo drahšej rope, budú môcť dvihnúť ceny aj ruskí dodávatelia a jemu pôjde do kasy viac peňazí na financovanie vojny. Z pohľadu Západu sa teda zdá kritika namieste.
"Je tu tenká hranica neistoty," cituje Financial Times Amy Myersovú Jaffeovú, profesorku na Newyorskej univerzite. Zvyšovanie cien teraz, keď mnohé chudobnejšie spotrebiteľské krajiny už zápasia s dlhmi a silným dolárom, podľa nej "predstavuje riziko, že svet sa dostane do väčšej finančnej krízy... kde vysoké ceny ropy zhoršia iné destabilizujúce faktory“, čo podľa Jaffeovej môže ľahko „spôsobiť kolaps všetkého vrátane cien ropy".
Iní si podľa denníka myslia, že krajina vsádza na to, že svetové hospodárstvo zvládne drahšiu ropu, najmä keď sa čínska ekonomika opäť otvorí. Saudská Arábia si je vedomá, že by mohla brzdiť dopyt, ale verí, že cena do 120 amerických dolárov je prijateľná, hovorí Amrita Sen, vedúca výskumu v spoločnosti Energy Aspects. Myslí si, že rast cien tento týždeň bol spôsobený najmä obchodníkmi, ktorí chceli pokryť krátke pozície, ale očakáva oveľa výraznejší nárast cien neskôr v priebehu roka.
Mnohí analytici si rovnako myslia, že ceny ropy sa budú za súčasných okolností ťahať k hranici 100 dolárov, okolo ktorej by sa mohli aj dlhšie udržať.
Nie je 100 dolárov ako 100 dolárov
Pri kritike organizácie OPEC+ a znižovania produkcie ropy jeho členmi s cieľom podporiť rast globálnych cien však treba upozorniť, že ropa dnes nie je tak drahá, ako sa na prvý pohľad zdá. Úlohu tu totiž hrá časová hodnota peňazí.
Po zohľadnení inflácie by sa totiž štvrtková cena ropy Brent vo výške 85,12 dolára za barel rovnala približne 73 dolárov pred piatimi rokmi. Rekordná cena ropy 147 dolárov za barel v roku 2008 by dnes atakovala nepredstaviteľných 200 dolárov.
Po očistení cien ropy od inflácie sa tiež ukazuje, že nad úrovňami minuloročných maxím sa ceny držali počas väčšiny času v priebehu rokov 2010-2015. Pod stovku za barel sa v reálnom vyjadrení takmer vôbec nedostali.
Producentské krajiny taktiež pociťujú vplyv vyššej inflácie a v reakcii na to sa snažia zvýšiť svoje vlastné príjmy, tvrdí manažér ropného hedžového fondu Pierre Andurand s dodatkom, že ropa zostáva relatívne lacná.
"Ak sa pozriete na krajiny Opecu, trpia infláciou ako všetci ostatní - ich dovoz sa v dolárovom vyjadrení veľmi zvýšil," hovorí Andurand, ktorý predpovedal, že ceny ropy by mohli tento rok dosiahnuť 140 dolárov za barel. "Jasne hovoria, že 80 alebo 90 dolárov za barel je príliš málo. Pravdepodobne to bude oveľa viac ako 100 dolárov, kým zareagujú a začnú zvyšovať ťažbu," doplnil manažér.
Obavy Saudov z nízkych cien ropy sú logické, a aj pochopiteľné
Saudská Arábia po oznámení o znížení ťažby o 500-tisíc barelov uviedla, že opatrenie je "zamerané na podporu stability trhu s ropou". Po prepade cien ropy počas pandémie (na zhruba 20 dolárov za barel) je pochopiteľné, že obchodníci vidia opätovne sa znižujúce ceny len veľmi neradi. Tie od minuloročných letných maxím s istými výkyvmi sústavne klesajú.
Financie však potrebuje aj samotné kráľovstvo na rôzne megalománske projekty, ako je napríklad výstavba futuristického mesta Neom. O tom svedčí aj fakt, že v minulosti by vyššie ceny ropy viedli k vládnej štedrosti. Financial Times však píše, že Rijád, ktorý v posledných rokoch znížil rôzne subvencie, naopak nezrušil trojnásobné zvýšenie dane z predaja, ktorá bola zavedená počas vrcholu pandémie a označená za dočasné opatrenie.
"Úlohou (ministra energetiky) Abdulaziza je generovať hotovosť - zabezpečiť, aby Saudi získali čo najvyššiu návratnosť svojich investícií vrátane domácej produkcie ropy," uviedol pre FT Raad Alkadiri z poradenskej spoločnosti Eurasia Group. "Domáce ambície majú pod vedením MBS (princa Mohammeda bin Salmána) prednosť pred všetkým ostatným," doplnil.
Tak či onak, Saudi, aj ďalší členovia OPEC+ sa v prvom rade evidentne pozerajú na vlastný prospech a až potom na tých ostatných. V dnešnom svete voľného obchodu to však nie je nič prekvapivé. Robia to tak všetci.