V Prahe zomrela vo veku 89 rokov Dana Němcová. Matka 7 detí, chartistka, vyštudovaná psychologička, ktorá sa k svojmu povolaniu málo dostala, spoluzakladateľka Výboru na obranu nespravodlivo stíhaných, oporný bod disidentov proti komunizmu, po Novembri krátko poslankyňa Federálneho zhromaždenia.
S manželom Jiřím Němcom bývali na Ječnej ulici, ústiacej do Václavského námestia a ich byt sa už svojou polohou stal kontaktným miestom mimopražských disidentov. Ale nielen polohou. V byte Němcovcov bolo možné dostať nové samizdaty a dozvedieť sa, čo bolo v disidentskom hnutí aktuálne. Dana Němcová stála pri zrode Charty ´77 a stratila miesto psychologičky, potom pracovala až do pádu komunizmu ako upratovačka a v podobných zamestnaniach alebo sa starala o deti. V januári 1983 sa zúčastnila ako zástupkyňa Charty ´77 na procese s Helenou Gondovou a Františkom Novajovským v Bratislave. Od januára 1989 bola hovorkyňou Charty ´77.
V Charte ´77 Dana Němcová predstavovala spolu s Václavom Bendom a ďalšími konzervatívne a katolícke krídlo. Svojím každodenným životom dokazovala, že sa možno starať o veľkú rodinu, stratiť zamestnanie a predsa sa stavať na odpor komunistickému režimu. Pri cestách do Prahy som sa niekedy zastavil u Němcovcov alebo sme sa stretli u Bendovcov. Dana Němcová bola vždy pokojná žena, ktorá nehovorila o veľkých geopolitických plánoch, ale zaujímali ju zásahy polície proti konkrétnym ľuďom a bola pripravená im pomôcť. V takej línii pokračovala aj po novembri ´89. Pôsobila v Nadácii Olgy Havlovej, po zdvihnutí sa imigračnej vlny sa sústredila na pomoc imigrantom zo všetkých azimutov. Dostala medzinárodnú cenu Pax Christi, české štátne vyznamenanie, Stredoeurópsku cenu. O Dane Němcovej sa bolo možné viac dozvedieť z rozprávania ľudí, ktorí sa s ňou stretli, než z médií komentujúcich politické zmeny. Zostane ako ľudský symbol vrchného poschodia odporu proti komunizmu.
Hovorcovia Charty ´77 sa striedali každý rok, noví nastupovali začiatkom roka. Z troch hovorcov bol spravidla jeden z prostredia postkomunistov a jeden z kresťanského prostredia. Dane Němcovej osud doprial, že ako hovorkyňa mohla privítať príchod demokracie a pád komunizmu, ktorý bol odsúdený na pád dejinami. V prvom slobodnom volebnom období 1990–1992 bola poslankyňou vo Federálnom zhromaždení. Parlamentná politika nebola jej parketou a po voľbách sa vrátila ku konkrétnej pomoci ľuďom.
