Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Kissinger: Za ukrajinskú vojnu nemôže len Rusko

Bývalý americký minister zahraničných vecí Henry Kissinger neobviňuje z ukrajinskej vojny len Rusko. Nositeľ Nobelovej ceny za mier z roku 1973 v týždenníku Zeit pripomenul, že už v roku 2014 vyjadril pochybnosti o pláne „pozvať Ukrajinu do NATO“.

Kissinger, ktorý sa v sobotu dožil 100 rokov, dodal: „Toto bol začiatok série udalostí, ktoré vyvrcholili vojnou.“

V interview hovoril o „veľmi neľútostnej“ agresívnej vojne Ruska pod vedením prezidenta Vladimira Putina. "Samotná vojna a vedenie vojny sú vysoko bezohľadné, útok musí byť odrazený a podporujem ukrajinský a západný odpor." Rusko nesmie vyhrať. Naďalej však zastáva názor, že „nebolo múdre spájať prijatie všetkých krajín bývalého východného bloku do NATO s pozvaním Ukrajiny, aby tiež vstúpila do NATO“.

https://standard.sk/360798/prvy-muz-americkej-diplomacie-henry-kissinger-sa-dnes-doziva-100-rokov/

V tom čase zastával názor, že „Ukrajina by zostala neutrálna a mala by podobný štatút ako Fínsko“. Zatiaľ je však za to, aby Ukrajina po skončení vojny vstúpila do západnej vojenskej aliancie. „Dnes som absolútne za prijatie Ukrajiny do NATO po skončení vojny. Teraz, keď už medzi NATO a Ruskom nie sú žiadne neutrálne zóny, je pre Západ lepšie začleniť Ukrajinu do NATO.“ Fínsko je teraz tiež súčasťou NATO.

Kissinger povedal, že neverí, že Putin použije jadrové zbrane proti Ukrajine. "Ale čím viac sa to dostane k jadru ruskej identity, tým je pravdepodobnejšie, že to urobí." Kritizoval zatykač, ktorý na šéfa Kremľa vydal Medzinárodný trestný súd. „Putin na súde? Radšej nie!" Stáva sa „nemožným alebo oveľa zložitejším obmedziť vojnu, ak je výsledok vojny spojený s osobným osudom politického vodcu“.

(red.)


Minúta  |  

Dlhová brzda potrebuje zmeny, hovorí minister financií Horváth

Zákon o rozpočtovej zodpovednosti, určujúci limity na verejný dlh SR a sankcie za ich nedodržanie, potrebuje zmeny. Funguje totiž už roky a za ten čas sa ukázali viaceré dôvody na jeho úpravu. Uviedol to nový minister financií Michal Horváth.

"Je to istým spôsobom prirodzené, že keď máme nejaký dlhodobý rámec na niektorú oblasť verejnej politiky, menia sa časy, menia sa okolnosti, z času na čas je dobré si vyhodnotiť, či je ten systém dobre nastavený," vysvetlil. V prípade dlhovej brzdy je podľa neho odôvodnené napríklad preformulovať hlavný ukazovateľ, na ktorý sa sústreďuje, z hrubého na čistý verejný dlh.

Krízy z uplynulých rokov a súvisiaci nárast dlhu podľa ministra nastolili aj otázku, ako upraviť sankčné pásma v tomto mechanizme. Teda či ich iba posunúť na vyššie úrovne dlhu, alebo zmeniť systém sankcií. Horváth pripomenul, že v parlamente je návrh, ktorý ide skôr smerom zmeny systému sankcií.

"V podstate je to dobre pripravené. Isto by sa dali doladiť nejaké detaily, ale dôležité prvky z neho by riešili tú situáciu, pred ktorou stojíme. Preto by bolo dobré, keby parlament, či už teraz alebo čo najskôr po voľbách, pristúpil širokým konsenzom na isté zmeny v tomto mechanizme," apeloval minister. Pri súčasnej úrovni dlhu sa totiž na vládu vzťahujú najprísnejšie sankcie dlhovej brzdy, vrátane povinnosti pripraviť vyrovnaný rozpočet.

Návrh novely zákona o rozpočtovej zodpovednosti vznikol ešte v roku 2020. Schválila ho aj vláda, ale bývalá koalícia sa nedokázala dohodnúť na jeho podpore v parlamente a odvtedy sa definitívne rozhodnutie o ňom neustále posúva. Keďže ide o ústavný zákon, na jeho zmenu je potrebných minimálne 90 hlasov poslancov.

Spor vznikol okolo požiadavky SaS, aby sa do dlhovej brzdy doplnil aj limit na celkové daňovo-odvodové zaťaženie na Slovensku, takzvaná daňová brzda. S tým ostatné strany bývalej koalície nesúhlasili. Nestotožňuje sa s tým ani nový minister financií. "Nemyslím si, že to je v súlade s filozofiou celého konceptu," upozornil Horváth.

(tasr)

Minúta  |  

Ódor začne v pondelok sériu stretnutí s predstaviteľmi parlamentných strán

Predseda vlády SR Ľudovít Ódor začne v pondelok (29. 5.) avizovanú sériu stretnutí s lídrami politických strán zastúpených v Národnej rade SR. Rokovať sa bude o podpore programového vyhlásenia vlády a o možnosti vyslovenia dôvery vláde. Informoval o tom jeho hovorca Peter Majer.

"Pozvanie na stretnutie sa týka strán Demokrati, Hlas-SD, OĽaNO, Progresívne Slovensko, SaS, Sme rodina, Smer-SD a Za ľudí," priblížil Majer. O výsledkoch rokovaní bude premiér informovať súhrnne po absolvovaní všetkých stretnutí.

(tasr)

Minúta  |  

V Turecku sa začalo druhé kolo prezidentských volieb

V Turecku sa v nedeľu začalo prelomové druhé kolo prezidentských volieb, v ktorom sa budú voliči rozhodovať medzi súčasným tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom a kandidátom spojenej opozície Kemalom Kiličdaroglom. TASR správu prevzala z agentúr AFP a Reuters.

Volebné miestnosti sa otvorili o 08.00 h miestneho času (07.00 h SELČ) a zatvoria sa o 17.00 h (16.00 h SELČ), pričom prvé hlasy by mohli byť sčítané už podvečer.

Agentúra AP upozorňuje, že práve nedeľňajšie druhé kolo volieb rozhodne o tom, či sa bude Turecko uberať demokratickejším smerom pod vedením Kiličdarogla, alebo sa predĺži "čoraz viac autoritárska" vláda súčasného prezidenta Erdogana.

V prvom kole, ktoré sa konalo 14. mája, ani jeden z kandidátov nedosiahol potrebnú nadpolovičnú väčšinu hlasov — za Erdogana hlasovalo 49,5 percenta voličov, Kiličdaroglu získal takmer 45 percent hlasov.

Erdogan je predsedom vládnucej stredopravicovej Strany spravodlivosti a rozvoja (AKP) a ako premiér a prezident je v Turecku pri moci 20 rokov. Pred prvým kolom volieb bol však podľa prieskumov favoritom práve Kiličdaroglu. Politickí analytici sú však teraz skeptickí a predpokladajú, že Kiličdaroglove šance poraziť Erdogana nie sú veľké.

Kiličdaroglu sa pred rozhodujúcim druhým kolom volieb uchádzal aj o podporu Sinana Ogana - ultranacionalistu, ktorý v prezidentských voľbách skončil na treťom mieste. Ogan však v pondelok vyzval svojich priaznivcov, aby podporili Erdogana.

(tasr)

Minúta  |  

Biden a McCarthy sa dohodli na zvýšení dlhového stropu. USA tak platobná neschopnosť nehrozí

Po týždňoch rokovaní oznámili americký prezident Joe Biden a predseda Snemovne reprezentantov Kevin McCarthy, že dosiahli predbežnú dohodu o zvýšení dlhového stropu USA. McCarthyho však čaká teraz ďalšia výzva, presadiť dohodu v Snemovni, kde môže naraziť na odpor tvrdého krídla republikánov aj pokrokových demokratov. Informujú o tom agentúry AP a Reuters.

Vyjednávači sa teraz snažia urýchlene dokončiť text zákona. McCarthy povedal, že Snemovňa bude o zákone hlasovať v stredu (31. 5.), aby mal Senát čas na jeho zváženie a schválenie ešte pred termínom 5. júna, keď už USA nebudú schopné splácať svoje dlhové záväzky. Ministerka financií Janet Yellenová varovala, že to by viedlo k vyhláseniu platobnej neschopnosti, čo by otriaslo finančnými trhmi a poslalo Spojené štáty do hlbokej recesie.

Dohoda zahŕňa niektoré škrty vo výdavkoch, ktoré požadovali republikáni, ale dostatočne nezníži budúce deficity, čo sa nepáči tvrdému krídlu strany. A na druhej strane, tzv. progresívni demokrati sa obávajú navrhovaných zmien pracovných požiadaviek v programoch, ako sú potravinové lístky.

Kompromis zahŕňa dvojročnú rozpočtovú dohodu, ktorá by udržala výdavky v roku 2024 stabilné, na tohoročnej úrovni a stanovuje limity na rok 2025, výmenou za zvýšenie dlhového stropu na dva roky, až po ďalšie voľby.

Republikáni ovládajú Snemovňu, majú v nej väčšinu 222 zákonodarcov, zatiaľ čo demokrati 213. V senáte je situácia opačná, majú v ňom prevahu demokrati s pomerom hlasov 51 proti 49 republikánom. Tieto rozpätia znamenajú, že umiernení zákonodarcovia z oboch strán budú musieť návrh zákona podporiť, pretože akýkoľvek kompromis takmer definitívne stratí podporu krajnej ľavice aj krajnej pravice v rámci oboch strán.

McCarthy v snahe získať post predsedu Snemovne súhlasil s tým, že umožní každému jednému členovi požiadať o hlasovanie o jeho zosadení. Niekoľko hodín pred oznámením dohody niektorí republikánski stúpenci tvrdej línie kritizovali McCarthyho za spoluprácu s Bielym domom a varovali pred zvýšením dlhového limitu, ktoré ochráni prezidenta Bidena pred problémami.

Dohoda presne to robí: pozastavuje dlhový strop do januára 2025, do nástupu nového prezidenta po voľbách v novembri 2024, výmenou za stropy na výdavky a škrty vo vládnych programoch.

Biden pritom v sobotu (27. 5.) úspešne potlačil niekoľko požiadaviek republikánov na zníženie nákladov, čo signalizuje, že McCarthy môže mať problém so získavaním hlasov v Snemovni.

Dohoda by vo fiškálnom roku 2024 udržala výdavky, ktoré nesúvisia s obranou, približne rovnaké a v nasledujúcom roku by ich zvýšila o 1 percento.ň

Na základe dohody sa podľa zdrojov oboznámených s rokovaniami zvýšia výdavky na armádu a starostlivosť o veteránov, ale obmedzia sa výdavky na mnohé domáce programy, ktoré neboli zatiaľ presne špecifikované. Republikáni a demokrati tak budú v nasledujúcich mesiacoch bojovať o to, ktoré z nich to budú.

https://standard.sk/360484/co-moze-nastat-ak-spojene-staty-nezabrania-platobnej-neschopnosti

(tasr)

Minúta  |  

Ruský veľvyslanec v Londýne varoval pred eskaláciou vojny pre dodávky zbraní

Ruský veľvyslanec v Británii Andrej Kelin varoval pred eskaláciou vojny na Ukrajine v spojitosti s tým, že Londýn a ďalšie krajiny Západu vyčleňujú ďalšie zbrane na pomoc Kyjevu. Správu publikovala agentúra DPA.

Kelin v rozhovore pre britskú stanicu BBC uviedol, že kroky krajín NATO, a to najmä Spojeného kráľovstva, riskujú predĺženie a "nový rozmer" vojny.

Rusko má podľa veľvyslanca k dispozícii "obrovské zdroje" a napriek tomu, že vojna na Ukrajine trvá už viac ako rok, jeho krajina v nej ešte nezačala konať s plnou vážnosťou.

"Skôr či neskôr, samozrejme, môže táto eskalácia nabrať nový rozmer, ktorý nepotrebujeme a nechceme. Mier môžeme dosiahnuť zajtra," poznamenal Kelin.

Na otázku ohľadom množiacich sa dôkazov o vojnových zločinov Ruska Kelin odpovedal, že týchto zločinov sa dopúšťa Ukrajina. Zároveň dodal, že Organizácia Spojených národov (OSN) nemá právomoc takéto zločiny vyšetrovať.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.