Keď sa Margita a Marta objavili na bankovkách, na Orave sa o nich veľa nehovorilo. Najväčší záujem o dievčatá z desaťkoruny prepukol asi pred desiatimi rokmi. Odvtedy bývalé učiteľky nestíhajú odpisovať na listy, najmä českých zberateľov bankoviek, a podpisovať staré bankovky. Až sa samy čudujú, aký je o nich záujem. Maliarka Mária Medvecká si dievčatá vyhliadla v roku 1958. Gitka mala 9, Martuška 10 rokov. Maľovala ich dva roky.
Najprv poslušne pózovali, no po čase ich to prestalo baviť. Kým iné deti vonku šantili, ony museli nehybne sedieť. Maliarka z nich bola po čase nešťastná. „Kým som sedela, Gitka mi čítala knižku. Lenže ona si začala vymýšľať text a rozosmievala ma. Pani Medvecká nás radšej vyhnala von, aby sme sa upokojili,“ spomína Martuška na huncútstva, ktorými častovali maliarku. Keď Medvecká maľovala Martuškine ruky, namiesto kvetov držala v ruke štetce.
Neskôr si ju odfotila s udicou v takej póze ako na bankovke, aby mohla maľovať. Oravská umelkyňa im urobila viac fotografií, dnes majú aspoň vzácnu pamiatku. Lenže v tých časoch si ani neuvedomovali, že ľudia v Československu 27 rokov platili bankovkou s ich portrétmi. „Doma sme o tom hovorili. Otec dával mojim deťom desaťkorunu so slovami: Tu máš mamu, choď si za ňu kúpiť zmrzlinu,“ zasmiala sa Gitka.
Ocko jej zaopatril hneď jednu z prvých vydaných desaťkorún. Doteraz ju má zarámovanú ako veľkú vzácnosť. Na obdobie bankovej slávy síce spomínajú, ale už majú iné radosti. Užívajú si dôchodok a tešia sa z vnúčat. „Nemôžem povedať, že sa nudím. Teraz je vhodný čas na relax v záhradke,“ vraví Marta.
