Záchranári v akcii (2. časť): Natrhnutý meniskus neriešite, keď zachraňujete druhých

Napríklad počas jednej záchrannej akcie, keď v traverze Ploskej zostalo päť Poliakov, z toho boli štyri ženy. Záchranári vyšli na skútri pokiaľ sa dalo, t. j. do miesta vzdialeného asi kilometer od nich a odtiaľ už museli ísť po svojich. Nebolo to jednoduché, všade bolo veľa ľadu, kĺzalo to tam, navyše hrozilo, že sa utrhne lavína.

„Ja som išiel ako prvý. Nanešťastie sa podo mnou prelomil ľad a po šesťmetrovom páde som si udrel koleno. Bolelo to, ale zasa nie až toľko, aby som nemohol pokračovať v záchrannej akcii. Veľmi premrznutých Poliakov sme našli, zateplili sme ich, dali sme im mačky, lebo bolo veľmi šmykľavo a odviezli sme ich na chatu pod Borišovom, kde už boli v bezpečí. Akcia dopadla úspešne, ale keď som sa ráno zobudil, mal som koleno, ktoré ma bolelo čoraz viac, opuchnuté. Išiel som do nemocnice, kde mi koleno s natrhnutým meniskom museli operovať,“ vysvetlil pre Žilinský Štandard Ján Tegelhof.

Mohlo by vás zaujímať

SpoločnosťGastroenterológ Kužela: Na zdravie čreva vplýva stravovanie

Prácu záchranára nemôže vykonávať každý. Treba mať nielen odborné znalosti, vedomosti, fyzickú pripravenosť, akčnosť a rýchlosť, ale aj srdce záchranára a lásku k horám.

Veľkou výhodou súčasnej doby je presná lokalizácia miesta, odkiaľ je privolaná pomoc, prostredníctvom GPS, čo v minulom storočí nebolo. Fyzicky náročné je, ak pacienta, ktorý leží a nemôže sa hýbať, treba v ťažko dostupnom teréne preniesť k autu HZS alebo k sanitke či vrtuľníku.

„Transport pacienta v nehostinnom prostredí, zvlášť, ak je v bezvedomí, to sú náročné veci. Ešte komplikovanejšie je prenášať niekoho, kto už nejaví známky života. Psychicky najnáročnejšie je hovoriť príbuzným, že ich blízkeho človeka sa nepodarilo zachrániť,“ informoval Žilinský Štandard J. Tegelhof.

Mohlo by vás zaujímať

SpoločnosťBojujú za svoje zdravie: Smrad tu nechceme!

Horskú záchrannú službu každý rešpektuje. Nikto nevolá na tiesňovú linku len tak pre zábavu, ale vtedy, ak je potrebná pomoc. Určite sa viac oplatí si pred túrou zaplatiť poistenie na hory, ako keby ste si v prípade potreby museli platiť celý zásah záchranárov, lebo spoliehať sa na to, že sa vám nič nestane, je príliš trúfalé.

Samozrejme, nikdy nemožno vylúčiť zranenie či úraz, ale správnou prevenciou sa nebezpečným situáciam dá predchádzať. Každý by mal preventívne zvážiť svoje možnosti, svoj potenciál a dodržiavať zaužívané zvyklosti.

Veľmi dôležitým faktorom je počasie. Je potrebné sledovať jeho vývoj a na túry vyraziť radšej ráno a dopoludnia, lebo popoludní sa v lete vyskytujú búrky. A pokiaľ možno choďte najmenej vo dvojici. Nepodceňujte ani pitný režim a možnosť doplnenia kalórii. Odporúča sa tiež do ruksaku zobrať aj ďalšie vrstvy oblečenia, lebo v nadmorskej výške nad 1000 metrov sa kedykoľvek môže rapídne ochladiť. Je dobré mať so sebou aj čelovku, paličky a v zime mačky. Výhodou je znalosť terénu. Používajte len turistické chodníky a neschádzajte z nich, aby vás nič neprekvapilo.

Mohlo by vás zaujímať

SpoločnosťSkutočný príbeh mladej Mirky. Z promócie musela ísť rovno na invalidný dôchodok

„Manželka si zvykla, že mám takúto rizikovú prácu. Podporujeme sa navzájom. Náš syn Ján (34) zdedil lásku k horám a je členom HZS Západné Tatry na Zverovke. Dcéra Paula (31) sa orientuje na turizmus v Košickom kraji. Ďalší syn Šimon (15) sa venuje hlavne plávaniu. No a moja mama je ešte aj vo veku 83 rokov stále aktívna ako zdravotná sestra,“ dodal pre Žilinský Štandard J. Tegelhof, ktorý sa píše s jedným f na konci, na rozdiel od svojho otca, lebo za socializmu to na matrike poplietli.

Mimochodom, Viktor Tegelhoff (bratranec otca Jána Tegelhofa) bol veľmi úspešným futbalistom a kapitánom československej reprezentácie…