Spojené štáty sú republika, ktorá oficiálne zakázala všetky šľachtické tituly. To ale neznamená, že americká aristokracia neexistuje. Prví prisťahovalci, kapitáni priemyslu, podnikatelia, vytvorili vládnucu vrstvu, ktorá sa tradične uchádza o tie najvyššie posty v krajine.
Morganovci, Rockefellerovci, Bushovci a, samozrejme, ten najznámejší americký rod, Kennedyovci, to sú nefalšované americké kniežatá. Každá rodina má nejakú čiernu ovcu. Kennedyovci ich majú hneď niekoľko.
Zakladateľ rodu Joseph Kennedy bol antisemita, ktorý podporoval appeasement s Hitlerom. Ted Kennedy zišiel v opitosti autom z mosta. Seba dokázal zachrániť, sekretárka idúca s ním sa utopila. Súčasnú úlohu rodinného podivína hrá Robert Kennedy mladší, vyzývateľ Joea Bidena o prezidentskú nomináciu.
Kliatba rodu?
Joseph Kennedy bol finančne aj politicky úspešný človek. Bol prvým šéfom americkej komisie pre cenné papiere a slúžil ako veľvyslanec v Londýne. Vedel, že sám na najvyššiu métu nemá. Všetky snahy vložil do svojich synov, formoval ich s jediným cieľom, urobiť z nich prezidentov USA. Je ťažké neveriť, že Joseph Kennedy tým neprivodil svojej rodine nejakú kliatbu.
Najskôr svoje snahy a sny vložil do najstaršieho syna, Josepha Kennedyho mladšieho. V roku 1940 sa zúčastnil ako delegát na zjazde Demokratickej strany a v roku 1946 plánoval kandidovať do Kongresu. V roku 1944 však zomrel počas vojny v Pacifiku. Joseph starší presunul svoje nádeje na Johna Kennedyho, ktorý to do Bieleho domu naozaj dotiahol; jeho mandát ukončil atentát v Dallase.
Politické nádeje rodiny sa v tej chvíli upreli na Roberta Kennedyho staršieho, zdrobnelo prezývaného Bobby. Ten začal svoju politickú kariéru ako asistent republikánskeho senátora Josepha McCarthyho, obávaného lovca komunistov, ktorý ich hľadal aj tam, kde neboli.
V roku 1960 nastúpil do prezidentskej kampane svojho brata Johna, ktorému robil pravú ruku. Keď John Kennedy vyhral, Bobby nastúpil do jeho vlády ako generálny prokurátor, funkcie kombinujúce vrchného prokurátora a ministra spravodlivosti. Tam sa preslávil ako neúnavný prenasledovateľ organizovaného zločinu.
Po bratovej smrti k veľkej úľave nového prezidenta Lyndona Johnsona, s ktorým sa neznášali, odišiel z administratívy, aby mohol kandidovať do Senátu. Po zvolení v roku 1965 sa tento bývalý postrach komunistov a mafiánov prekvapivo vyprofiloval ako jeden z najliberálnejších zákonodarcov. Podporoval boj za práva černochov a stal sa najhlasnejším kritikom vojny vo Vietname.
Rodinný typ
Do prezidentských primárok v roku 1968 proti Johnsonovi naskočil celkom neznámy senátor Eugene McCarthy (žiadna príbuznosť s Josephom McCarthym), ktorý kandidoval ako protivojnový kandidát. K veľkému šoku všetkých v prvom súboji v New Hampshire získal 43 percent hlasov a Johnson 49 percent. Pre úradujúceho prezidenta žalostne málo.
Johnson ohlásil, že sa nebude uchádzať o znovuzvolenie, čo využil Robert Kennedy a oznámil kandidatúru na prezidenta. (K veľkej zlosti McCarthyho, ktorý mal oprávnený pocit, že vykonal špinavú prácu a Kennedy teraz zlízne smotanu.) Všetko sa vyvíjalo dobre, Kennedy bol favoritom do 5. júna 1968, keď ho krátko po víťazstve v kalifornských primárkach v tanečnom sále hotela Ambassador zastrelil palestínsky terorista s nepravdepodobným menom Sirhan Sirhan, ako pomstu za Kennedyho podporu Izraela v šesťdňovej vojne. Z Roberta Kennedyho staršieho sa tým stal liberálny mučeník, zabitý na prahu vrcholu svojej slávy, ktorý by vyviedol USA z vietnamskej vojny o niekoľko rokov skôr, čím by ušetril desiatky tisíc životov.
Treba dodať, že Bobby Kennedy, na rozdiel od svojich bratov Johna a Teda, senátora v rokoch 1962 až 2009, bol rodinný typ. O neverách Johna Kennedyho kolujú legendy a ani Ted nebol schopný uviazať sa iba jednej žene. Aj keď aj o Bobbym kolujú historky, že mal pomer s Marilyn Monroe, historici sa zhodujú, že v tomto prípade ide naozaj len o ohováranie. Bobby bol hlboko veriaci katolík, so svojou ženou Ethel mal jedenásť detí.
Jablko padlo ďaleko od stromu
Robert Kennedy mladší je tretí najstarší z potomkov Kennedyho staršieho. V jeho prípade jablko padlo ďaleko od stromu. Narodil sa v roku 1954. Zatiaľ čo jeho otec bol taký pruderný, že ho v rodine prezývali Čierny Robert, Bobby juniora vyhodili z dvoch internátnych škôl za používanie drog. V roku 1970 dostal trinásťmesačnú podmienku za držanie marihuany.
Vyštudoval právo a v roku 1982 nastúpil do kancelárie prokurátora na Manhattane, v júli 1983 rezignoval, pretože neurobil advokátske skúšky. V tom istom roku v septembri ho zatkli za držanie heroínu. Výmenou za priznanie dostal dvojročnú podmienku a verejnoprospešné práce. V roku 1985 konečne advokátske skúšky zložil a stal sa environmentálnym právnikom. Okrem známeho mena sa preslávil predovšetkým ako konšpiračný teoretik a odporca očkovania.
Začal s tým v deväťdesiatych rokoch, keď tvrdil, že očkovanie spôsobuje alergiu na arašidy, čoskoro to však povýšil na autizmus. Tvrdí, že Bill Gates cez vakcíny implantuje ľuďom čipy. Signál 5G vraj mení ľuďom DNA, spôsobuje rakovinu a je súčasťou svetovej špionážne siete. Verí, že jeho strýka aj otca zabila CIA, a podporil prepustenie Sirhana z väzenia. Wi-fi podľa neho poškodzuje mozog a za rastom masových vrážd v USA je vraj predpisovanie antidepresív ako prozac.
Kennedy mladší bol vždy muž ľavice. Neznáša kapitalizmus a chcel postaviť bratov Kochovcov, amerických miliardárov, pred súd v Haagu. Navrhoval obžalovať americké energetické firmy Southern Company a Exxon z velezrady. Je obdivovateľom venezuelského autoritára Huga Cháveza. Tvrdil, že George Bush sfalšoval výsledok prezidentských volieb v roku 2004. Samozrejme, je veľký bojovník proti globálnemu otepľovaniu.
Dlho ľavici asociácia s Kennedym mladším nijako neprekážala. V roku 2005 bol hosťom v talk show Jona Stewarta, kde hlásal svoje bludy bez väčšej konfrontácie. V tom čase bolo antivaxerstvo záležitosťou hlavne progresivistických kruhov. Šírili ho „zdravo“ žijúce biomatky, ktoré nechceli do svojich detí pichať nič „chemické“, najrôznejší bývalí hipíci, vyznávači prírodného životného štýlu a nadšenci alternatívnej medicíny, vždy inklinujúci skôr k demokratom. Ich odopieranie viedlo k návratu pôvodne v Amerike odstránených chorôb, ako sú napríklad osýpky. V ultraliberálnom San Franciscu a okolí dosahuje preočkovanie proti osýpkam v škôlkach dosahuje 50 percent, vo zvyšku Kalifornie je to 97 percent.
Prešiel náhlou premenou
Tento rok Kennedy prešiel náhlou metamorfózou. Zo šialeného ľavičiarskeho strýka sa zmenil na ohrozenie demokracie a samotnej vedy. Je druhým príchodom Donalda Trumpa, jeho zrkadlovým obrazom u demokratov, ktorý musí byť zastavený, než tú stranu zničí.
Za rast Kennedyho môže jednak pandémia covidu. V USA, rovnako ako vo zvyšku sveta, bola reakcia chaotická. Školy boli v niektorých štátoch zatvorené azda najdlhšie vo vyspelom svete, uvaľovanie lockdownov bolo drakonické, zároveň však náhodné.
Na jednej strane Kalifornia alebo New York zatvárali svätostánky, čo neskôr Najvyšší súd označil za porušovanie práva na vyznanie, na druhej strane medicínski experti vyhlásili, že účasť na demonštráciách Black Lives Matter je v poriadku, pretože boj proti rasizmu je tiež záležitosťou verejného zdravia. Keď sa začalo ukazovať, že covidové vakcíny nezabraňujú šíreniu vírusu, len miernia priebeh choroby, zrazu Kennedy, celý život brojaci proti medicínskym expertom, začal vyzerať pre časť ľudí ako prorok, nie ako šialenec.
Druhý faktor, ktorý spôsobil vzostup Bobbyho mladšieho, je Joe Biden. Osemdesiatročnému prezidentovi rýchlo ubúdajú sily a nie je príliš populárny ani vo vlastnej strane. Momentálne si 54 percent Američanov myslí, že vykonáva prácu zle, a 42 percent že dobre. Časť demokratov je ochotná voliť v primárkach kohokoľvek, kto nie je Biden. Koalícia rozčarovaná z Bidena, šialencov a obdivovateľov klanu Kennedyovcov sa spojila a zaistila Bobbymu nejakých 20 percent v prieskumoch medzi demokratmi. To je pre takého blázna mimoriadne vysoké číslo. Je nepravdepodobné, že Kennedy by mohol Bidena zosadiť, môže však zohrať pre niekoho rovnakú úlohu, ako zohral McCarthy pre jeho otca v roku 1968.
Demokratický establishment preto panikári a snaží sa okolo Kennedyho vytvoriť sanitárny kordón a nepúšťať ho na verejnosť. Príbeh vzostupu tohto muža je tiež príbehom úpadku tradičných médií. Kennedy totiž navštevuje najrôznejšie podcasty, hovorí s novinármi menších spravodajských serverov a chodí do miestnych rádiových talk show. Výsledkom je, že sa o ňom hovorí, aj keď mainstreamové médiá sa snažia tváriť, že neexistuje.
Predminulý týždeň bol v podcaste Joea Rogana, jednej z najpopulárnejších takýchto relácií na svete, bežne má vyše desať miliónov poslucháčov. Tam Kennedy šíril svoje konšpiračné teórie, vrátane tej, že očkovanie spôsobuje autizmus. Proti tomu sa ozval profesor Peter Hotez, jeden z najrenomovanejších amerických vakcinológov. Rogan vyhlásil, že venuje 100-tisíc dolárov charite podľa Hotezovho výberu, pokiaľ bude profesor súhlasiť s debatou s Kennedym v jeho programe. Hotez to odmietol, ale to vyvolalo obrovskú diskusiu, či je lepšie bláznov poraziť argumentmi, alebo im takto nezariaďovať publicitu. Výsledok je, že o Kennedym sa hovorí viac ako inokedy a Hotez vyzerá ako zbabelec.
Médiá podporujúce demokratov sa preto snažia aspoň všetkým vsugerovať, že Robert Kennedy junior nemá s americkou ľavicou nič spoločné, v strane sa ocitol vlastne náhodou a v skutočnosti je republikán. Je pravda, že medzi radikálnejšou časťou Republikánskej strany má množstvo fanúšikov. Počas covidu sa antivaxerstvo zahniezdilo aj na pravici.
Kennedy navyše sľubuje uzavretie južnej hranice, aby zastavil prílev migrantov, a je tvrdo proti akejkoľvek pomoci Ukrajine, čo sú populárne témy medzi časťou republikánov. Taktne však mlčí o jeho 20-percentnej podpore medzi demokratmi. Viera v konšpirácie evidentne nie je záležitosťou len jednej strany.
Text pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.