Janků Peter

Potrat, teda zabitie nenarodeného dieťaťa, sa pretláča ako základné ľudské právo. Zabitie dožívajúceho človeka eutanáziou sa nazýva právom na dôstojnú smrť. Zelená politika, takzvaný Green Deal, je dôvodom pre ženy, aby odmietali tehotenstvo a nemuseli priniesť do tohto „klimaticky ohrozeného sveta“ potomstvo. Pud sebazáchovy je niečo, čo má človek spolu so živočíchmi vo výbave ako základnú brzdu pre zachovanie svojho druhu. Európa reprezentovaná politikou Európskej únie, ktorá bezprecedentne útočí na ľudský život, takto stráca pud sebazáchovy.

Ochrana života od počatia po prirodzenú smrť, za ktorú tak radi progresívci pranierujú kresťansky zmýšľajúcich ľudí, však v skutočnosti nie je nič náboženské ani výsostným atribútom kresťanskej viery, ale len kultúrnym slovníkom vyjadrený spomínaný pud sebazáchovy. A či sa nám to páči, alebo nie, nenahradí ho ani liberálna azylová politika, povinné kvóty na migrantov, génové inžinierstvo či adopcie detí aj do rôzne definovaných partnerstiev. Ak to niekto tvrdí, klame.

Život je tajomstvo stvorenia, ktorého sme súčasťou, a ako ľudský rod ho musíme akceptovať, chrániť, a nie svojvoľne s ním narábať. Ako kresťan katolík za dar života denne ďakujem Bohu. Život ako základnú hodnotu som však prijal oveľa skôr ako kresťanskú vieru, a to na schéme takzvanej ontologickej závislosti, ako nám to vysvetľoval na filozofickej fakulte môj učiteľ ontológie. Sú tri vrstvy existencie – abiotická (neživá) sféra, na ňu nadväzuje biotická (živá) sféra, ktorej nadstavbou je sociokultúrna sféra, ktorú vytvára človek. (Metafyzickou, respektíve duchovnou, sa nebudeme teraz zaoberať.) Dôležitý je fakt závislosti, ktorý v princípe hovorí o tom, že ak prestane existovať sociokultúrna sféra, abiotická s biotickou existujú ďalej. Keď prestane existovať aj biotická, abiotická ostáva. Život ako základný atribút biotickej sféry tak ako pilier vyrastá do svojej nadstavby a tvorí základ, okolo ktorého sa tvorí sociokultúrna sféra. Ak zlikvidujeme základný pilier, stavba sociokultúrnej sféry padá. To platí bez ohľadu na to, či si svoje proti životu obrátené ideológie progresívci, komunisti, fašisti, nacisti ako návnady budú prezentovať rôznymi slnečnými alebo hviezdnymi symbolmi či maľovať dúhovými farbičkami, ktoré však maskujú ich podstatu. Tých, čo ochraňujú život, práve zástancovia týchto protiživotných ideológií často nazývajú fanatikmi. Z pohľadu ochrany života, pudu sebazáchovy či diagramu ontologickej závislosti je fanatizmom, naopak, práve podporovanie týchto ideológií a podpiľovanie si tak konára, na ktorom stojí akákoľvek civilizácia.

Je len dôkazom zdravej racionality kresťanskej viery, že život prezentuje ako najväčší a nedotknuteľný Boží dar. Je to totiž Pravda. Náboženská, vedecká, filozofická. Ak niekto dnes hovorí o kultúrno-etických vojnách medzi dvomi tábormi ľudí, nehovorí pravdu. Je len jedna kultúrno-etická vojna, ktorú tak vedie človek proti sebe a svojmu ľudskému druhu. A potom sú ľudia, ktorí si to uvedomujú alebo nie. A kráľovstvo, ktoré je vnútorne rozložené, skončí. A preto pre štáty či nadnárodné inštitúcie ako mocenské útvary sociokultúrnej sféry musí byť ochrana života základnou hodnotou.