Študuj doma, Slovensko ťa odmení. Rezort školstva chce motivovať talentovaných mladých ľudí

Podmienkou na získanie štipendia z ministerstva školstva je zápis na slovenskú vysokú školu s dennou formou štúdia v akademickom roku 2023/2024. Povinnou prílohou prihlášky je aj potvrdenie o prijatí na štúdium v totožnom akademickom roku. Akceptované sú štátne, súkromné aj verejné vysoké školy.

Splnenie akých kritérií zvyšuje šance na získanie štipendia?

Výber odmenených študentov sa bude posudzovať na základe získaných študijných výsledkov na strednej škole, zapájaní sa do súťaží (olympiády či SOČ), a tiež podľa výsledkov získaných na maturitnej skúške. Známky zo záverečnej skúšky nahrá ministerstvo do systému automaticky, nie je ich potrebné ich samostatne dokladovať. Výnimkou sú niektoré bilingválne stredné školy alebo vzdelávacie inštitúcie vyučujúce podľa medzinárodných zmlúv a programov. Žiaci takýchto škôl si budú musieť nahrať svoje maturitné vysvedčenie do systému ako prílohu. Viac detailných informácií o akceptovaní jednotlivých súťaží a školských aktivít sa dozviete na štipendijnom portáli.

Podľa informácií ministerstva sa štipendium poskytne úspešným študentom vysokých škôl vo výške 300 eur mesačne. Vyplácať sa bude po uzavretí zmluvy s rezortom školstva a svoju platnosť nadobudne v akademickom roku 2023/2024 v študijných mesiacoch od septembra do júna. Študenti naň majú nárok iba počas trvania štúdia. Ak pôsobenie na vysokej škole ukončia, ich nárok na finančný príspevok zaniká.

Kedy budú známe výsledky úspešných štipendistov

Prvotné výsledky sa uchádzači dozvedia najneskôr do 31. júla 2023. Definitívne výsledky, ktoré potvrdia pridelenie štipendií, budú sa zverejnenia najneskôr do 17. novembra 2023. Pri registrácii dostane každý uchádzač prístup k osobnému profilu na webovej stránke www.stipendia.portalvs.sk. Ten umožní uchádzačom sledovať ich predbežnú pozíciu v poradovníku a počet získaných bodov.

Mládež zo Slovenska odchádza. V zahraničí študuje každý piaty Slovák

Podľa informácii Inštitútu vzdelávacej politiky (odchádza každý piaty Slovák za štúdiom do zahraničia. Najviac (70 percent z nich) získava svoje nové vedomosti v Českej republike. Vlani tam navštevovalo vysoké školy takmer 21-tisíc Slovákov.

 „Preferencie študijných odborov v Česku sa v čase menia. Na popularite stratili odbory právo, politické vedy a občianska náuka. Klesol aj počet Slovákov študujúcich v technických a výrobných odboroch a v stavebníctve. Aj naďalej však zostávajú vysoko populárne,“ uviedol inštitút. V posledných rokoch sú čoraz obľúbenejšími odbormi informačné a komunikačné technológie, manažment či správa a ekonómia.

Podľa údajov Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) z roku 2018 bolo z celkového počtu vysokoškolských študentov v krajinách OECD na štúdium v zahraničí zapísaných iba 2 percentá študentov. V porovnaní s ostatnými krajinami má Island, Luxembursko a Slovensko najvyšší podiel vysokoškolských študentov, ktorí sa rozhodli študovať v zahraničí. V prípade Luxemburska to dosahuje až 76 percent.

Pri výbere študijnej krajiny, v ktorej sa študenti rozhodnú vzdelávať, zohrávajú kľúčovú rolu napríklad regionálna blízkosť, používaný jazyk, historické väzby, geografická vzdialenosť či politické rámce.

Ako vyplýva z dát Inštitútu vzdelávacej politiky, najväčší podiel mobilných študentov zo Slovenska sa rozhodne študovať v Česku. Študenti z Luxemburska uprednostňujú Nemecko alebo Belgicko, zatiaľ čo mladí ludia z Islandu smerujú na vysoké školy najmä do Dánska.