Ďalšou skupinou sú mladí ľudia vo veku 18 až 24 rokov. „Tí sú najčastejšie obeťami utopenia kvôli konzumácii alkoholu. A treťou najväčšou skupinou utopených sú osoby nad 55 rokov. Táto veková kategória obvykle precení svoje sily,“ konštatuje primár.

Utopenie prebieha ticho

Je mylné domnievať sa, že topiaci sa bude kričať. „Naopak, nemá záujem kričať, chytá po dychu. Keď sa dostáva pod vodu, topiaci sa dobrovoľne zadržiava dych, dochádza mu kyslík, nastáva panika organizmu. Topiaci sa nemáva ani rukami, snaží sa nimi zachytiť nad hladinou. Dá sa utopiť už množstvom vody, ktoré je v naberačke. Zvlášť u malých detí, stačí vdýchnutie takéhoto množstva tekutiny z malého bazénika,“ konštatuje L. Neubert.

Topiaci sa aj slamky chytá, chytí sa aj teba

Základným pravidlom pri záchrane topiaceho sa vo vode je vlastná bezpečnosť záchrancu. Telesná prevaha nie je zárukou výhry „boja“ vo vode, naopak. „Žiaľ, príslovie topiaci sa aj slamky chytá, platí úplne. Preto by sa o záchranu v hlbokej vode mal pokúšať len skúsený plavec, ktorý ovláda pravidlá záchrany, aby sám seba neohrozil na živote a následky neboli ešte vážnejšie,“ konštatuje L. Neubert. Nemedicínska prvá pomoc spočíva predovšetkým v bezpečnosti záchrancu. Je nevyhnutné vyzliecť si zvršky – topiaci sa ich bude totiž chytať a môže tak stiahnuť záchrancu pod vodu. Rozhodne nebrať do vody topánky, sú zaťažujúce. Dôležité je nestratiť vizuálny kontakt s topiacim sa.

Medicínska prvá pomoc sa odvíja od dĺžky času potopenia človeka pod hladinou, tá určuje celý ďalší postup záchrany. Resuscitácia topiaceho sa začína 5 záchrannými vdychmi, následne robíme v pomere 30:2 kompresie hrudníka a záchranné vdychy, až kým sa topiaci nepreberie, resp. do príchodu profesionálnych zdravotníkov. Každý topiaci sa by mal byť následne hospitalizovaný, aby sa mohol sledovať jeho zdravotný stav, zdôrazňuje skúsený lekár.

Pozor na kolapsy v letnom období

Ďalším častým problémom v letnom období sú kolapsy. Prechodná strata vedomia, môže nastať aj z preťaženia organizmu z tepla. Opatrná by mala byť zvlášť staršia generácia, ale aj ľudia, ktorí v letnom období pracujú na slnku, v horúčavách, v exteriéri. Rovnako je dôležité dávať pozor na najmenšie deti, ktoré môže extrémne teplo tiež rýchlo dehydratovať. „Je dôležité, aby mali citliví ľudia dostatok tekutín. V prípade kolapsu poskytneme prvú pomoc najmä tak, že uložíme postihnutého do polohy ležmo, pričom mu zdvihneme nohy hore. Vyhnite sa počas horúčav činnostiam, ktoré nemusíte robiť,“ hovorí MUDr. Ivana Jurčová z Oddelenia urgentného príjmu UNLP Košice.

Dôležité je podľa lekárky vyhnúť sa v lete niektorým spúšťačom kolapsových stavov: napr. odberu krvi u lekára, konzumácii niektorých liekov a pod. Pre seniorov a malé deti je vhodnejšie vychádzať vonku zrána a potom až podvečer, vyhnúť sa horúcemu slnku. V letnom období ale neubúda ani z kolapsových stavov zo závažnejších príčin, preto je pri kolapsových stavoch nevyhnutné privolať odbornú pomoc cez linku 155, pretože niekedy až dôsledná prehliadka u lekára môže určiť presnú príčinu a závažnosť kolapsu.

Anafylaxia

Anafylaktickú reakciu definujeme ako ťažkú život ohrozujúcu akútnu alergickú reakciu. „Vyznačuje sa nepredvídateľnosťou a variabilným priebehom. Spoločným znakom je zlyhávanie základných životných funkcií. Nemusí byť rozpoznaná ihneď, pretože má viacero rôznych klinických prejavov,“ vysvetľuje MUDr. Adriana Kilianová, MHA zo Záchrannej služby Košice.

Medzi najčastejšie príčiny anafylaxie patrí uštipnutie hmyzom, pele z trávy, kríkov či stromov a konzumácia potravín vyvolávajúcich alergickú reakciu, najmä u detí. Prudkú život ohrozujúcu alergiu – anafylaktický šok môžu vyvolať aj lieky, najčastejšie antibiotiká či anestetiká.

Prvé prejavy anafylaxie sú spravidla na koži, dochádza k pocitom tepla v oblasti tváre, úst, hrudníka, dlaní alebo chodidiel nôh. Typickým prejavom je svrbenie, ale môže nastať aj opuch bez svrbenia. Rýchlo nastáva pocit dýchavice, niektorí pacienti udávajú kašeľ, zachrípnutie, pocit napätia v krku, ťažkosti s prehĺtaním. Často bývajú postihnuté oči vo forme nadmerného slzenia, nos v podobe nosovej sekrécie a kýchania. Postihnutí tiež udávajú bolesti hlavy, strach, občas majú hnačky, žalúdočné kŕče či vracanie.
„Úmrtnosť na neliečenú anafylaktickú reakciu je vysoká a nastáva do niekoľkých desiatok minút,“ varuje lekárka. „Hoci príznaky môžu byť rôzne a tiež rôzny stupeň intenzity, liekom prvej voľby je adrenalín, podaný do svalu.“

Termické úrazy a dehydratácia

Medzi ďalšie časté letné zdravotné problémy patria termické úrazy a dehydratácia. Ako uviedol MUDr. Jakub Gazda, PhD. z II. internej kliniky UNLP Košice, v prípade úpalu ide o prehriatie organizmu a zlyhanie vlastnej termoregulácie, čo sa prejavuje bolesťami hlavy, závratom, nevoľnosťou až zvracaním, zrýchleným dýchaním či búšením srdca. Stav sa však môže veľmi rýchlo zhoršiť a postihnutý môže upadnúť do bezvedomia s kŕčmi až do šokového stavu. V tomto prípade je navyše silne zvýšená telesná teplota, pokojne až nad 40ºC.

Úpal vzniká v dôsledku dlhého pobytu na slnku – klasické letné „spálenie“, ktoré ale môže mať veľmi vážne následky v prípade, že ide o pôsobenie slnka na oblasť hlavy. Dôležitý je v takýchto prípadoch prísun tekutín, ochladzovanie organizmu, ochladzovanie hlavy mokrými uterákmi, zvlášť u detí. V prípade horúčav môže dôjsť až k mdlobám (tzv. synkopa), či tepelnému vyčerpaniu organizmu a tiež popáleninám, ktoré na koži spôsobia slnečné lúče.

Polytrauma – tichá pandémia?

Podľa MUDr. Marián Sedlák z Oddelenia urgentného príjmu UNLP Košice a Záchrannej služby Košice je polytrauma celosvetovo stále na prvých priečkach úmrtnosti. „Ročne na ňu zomiera viac ako 5 miliónov ľudí. Pri ťažkých úrazoch majú preto absolútnu prioritu život zachraňujúce úkony a aj rýchlosť, s akou ich dokážeme zvládnuť,“ zdôrazňuje M. Sedlák. „V teréne sa sústredíme na rýchle a efektívne prvotné vyšetrenie, ktorým chceme identifikovať život ohrozujúce stavy, ktoré musíme priamo na mieste vyriešiť. Následne dávame dôraz na rýchly transport do správneho nemocničného zariadenia, ktoré je schopné ošetriť rozsah poranení pacienta. Len úzka spolupráca prednemocničnej a nemocničnej starostlivosti zlepšuje prognózu pacientov s ťažkými úrazmi.“

M. Sedlák dlhodobo presadzuje modernizáciu urgentnej zdravotnej starostlivosti na Slovensku, aby sa dostala na úroveň vyspelých európskych krajín. Jednou z ciest je aj systematické vzdelávanie záchranárov, urgentných lekárov a ostatných zdravotníkov, napríklad aj prostredníctvom simulačnej medicíny, ktoré ponúka Centrum simulátorovej a virtuálnej medicíny Lekárskej fakulty UPJŠ.