Neúčasť na školení o sexuálnom obťažovaní? Šimečka žiada zverejniť zoznam nespolupracujúcich europoslancov

Povinné školenia o obťažovaní, verejné zoznamy europoslancov, ktorí ich neabsolvovali. Uznesenie poslanca Európskeho parlamentu Michala Šimečku žiada aj tvrdšie postihy pre nespolupracujúcich poslancov. Dokument, ktorý spomína prejavy „LGBTQIA+ fóbie“, je z uznesení europarlamentu o obťažovaní najprogresívnejším.

„Je pre mňa cťou predstaviť vám tento návrh uznesenia“, začal líder Progresívneho Slovenska svoju reč v pléne Európskeho parlamentu ohľadom legislatívy o obťažovaní. „Nielen z dôvodu mojej roly spravodajcu, ale aj preto, že som otcom trojročnej dcéry,“ pokračoval Šimečka. 

Uznesenie, ktoré slovenský podpredseda europarlamentu predložil, lebo „mu hlboko záleží na tom, v akej spoločnosti bude ona [jeho dcéra, pozn. red.] a ostatné dievčatá žiť“, europoslanci schválili 1. júna 2023. 

Dokument na jednej strane hovorí o sexuálnom obťažovaní v členských štátoch EÚ, no venuje sa aj potieraniu týchto praktik v európskych inštitúciách. Pozornosť zameriava obzvlášť na Európsky parlament (EP), keď konštatuje, že prípady sexuálneho obťažovania sú v EP „stále nedostatočne hlásené“. 

Keďže podľa textu nedošlo od začiatku hnutia MeToo v európskych inštitúciách k dostatočnému pokroku, navrhuje Šimečka niekoľko riešení. Jedným z nich sú povinné školenia o sexuálnom obťažovaní. 

Uznesenie konkrétne vyzýva na „zavedenie povinnej odbornej prípravy v oblasti prevencie obťažovania pre všetkých poslancov na začiatku každého mandátu a pre všetkých zamestnancov na všetkých úrovniach riadenia“. 

Zoznam nespolupracujúcich poslancov

Za neúčasť na školení Michal Šimečka „žiada uvaliť sankcie“, no nespresňuje aké. Vyjadruje tiež znepokojenie nad „nízkym počtom poslancov, ktorí sa zatiaľ v tomto volebnom období zúčastnili na školení“. Autor uznesenia dodáva, že ho absolvovalo len 260 zo 705 poslancov, čiže približne tretina.

Europoslanec za Slovensko žiada, aby bol na internetovej stránke parlamentu zverejnený „zoznam poslancov, ktorí absolvovali odbornú prípravu, a tých, ktorí ju neabsolvovali.” Osvedčenie o účasti na školení o obťažovaní sa má objaviť aj na webstránke každého príslušného poslanca.

Šimečkovi sa nepozdáva ani dĺžka vyšetrovania incidentov obťažovania v inštitúciách EÚ. V tejto súvislosti žiada o jeho skrátenie na pol roka. Požaduje aj vyvodenie sankcií voči páchateľovi „do šiestich týždňov od prijatia prvej správy”. Postihy by sa nemali len zrýchliť, ale aj sprísniť. 

Zamestnanci európskych inštitúcií by podľa Šimečku mali za obťažovanie dostať vyhadzov. Uznesenie konkrétne žiada „úplné zastavenie odmeňovania a ukončenie pracovnej zmluvy, ak sa preukáže vina”. 

V prípade europoslancov je dokument menej konkrétny. Vyzýva iba na „posilnenie sankcií prostredníctvom revízie rokovacieho poriadku” a kritizuje maximálne platné postihy. V súčasnosti obťažujúcemu europoslancovi údajne hrozí iba pozastavenie denných diét a činnosti na jeden mesiac.

LGBTQIA+

Názov uznesenia, ako aj Šimečkova úvodná reč či reakcie ďalších europoslancov sa týkali najmä sexuálneho obťažovania žien. Dokument, ktorý plénum prijalo, je však omnoho širší. Nehovorí iba o sexuálnom, ale aj o „prierezovom“ obťažovaní, psychickom násilí či o predsudkoch. Okrem obťažovania žien spomína mužov a „všetky [existujúce] pohlavia”. 

Šimečkovo uznesenie sa snaží nevynechať ani ľudí s okrajovými alebo nedefinovanými identitami. Spomína, že „obťažovatelia aj obete môžu byť akéhokoľvek pohlavia alebo rodu; keďže ženy, dievčatá, lesby, gejovia, bisexuáli, transrodové osoby, queer osoby alebo osoby skúmajúce svoju sexualitu, intersexuálne a asexuálne osoby a ďalšie (LGBTQIA+) osoby a ďalšie zraniteľné skupiny sú [obťažovaniu] obzvlášť vystavené a neúmerne [ním] ovplyvnené“.

Dokument nehovorí, kto sú „osoby skúmajúce svoju sexualitu“, „queer“ či „asexuálne“ osoby. Šimečka však v texte ponúka aspoň definíciu sexuálneho obťažovania. Píše, že podľa práva EÚ je to „akákoľvek forma nežiaduceho verbálneho, neverbálneho alebo telesného správania sexuálnej povahy s úmyslom alebo účinkom porušenia dôstojnosti osoby“.

Z kontextu dokumentu však vyplýva, že okrem sexuálneho obťažovania by mohli sankcie hroziť aj za „iné druhy násilia a urážlivé alebo nežiaduce správanie na pracovisku“, pričom tieto termíny už text nevysvetľuje.

Šimečka v uznesení poukazuje na emócie LGBTQIA+, transrodových a intersexuálnych osôb. Európske inštitúcie by sa podľa neho mali zaoberať prípadmi, keď sa títo ľudia cítia diskriminovaní. Na ilustráciu udáva aj štatistiku o 56 percentách osôb, ktoré majú tvrdiť, že sú obťažované „z dôvodu rodovej identity alebo sexuálnej orientácie“. Svoje dáta však opiera o dokument, v ktorom spomínaný údaj nenájdete. 

Ženy si ďalej podľa Šimečkovho uznesenia zaslúžia mať vlastné „bezpečné“ priestory pre jedno pohlavie, no dodáva, že ide o ženy „v celej svojej prierezovej [intersekcionálnej] rozmanitosti“. Týmto termínom progresívci obvykle myslia aj mužov, ktorí sa vyhlasujú za opačné pohlavie.

Šimečka: viac sankcií, viac LGBT

Michal Šimečka nie je jediným europoslancom, ktorý kedy v EP predložil uznesenie o sexuálnom obťažovaní a MeToo. Podobné texty europarlament schválil aj v rokoch 2021, 2019 a 2017, pričom každý raz návrh uznesenia predložil iný poslanec.

Verzie textov sa v mnohom zhodujú. Zavedenie povinných školení prevencie sexuálneho obťažovania nebolo iba Šimečkovým nápadom, rovnaká žiadosť zaznela aj v troch predchádzajúcich uzneseniach.

Hoci je dokument Michala Šimečku v mnohom kópiou textu z roku 2021, pod perom slovenského europoslanca sa objemovo zväčšil a sprogresívnel. Pribudli sprísnené sankcie, zrýchlenie vyšetrovania incidentov a zmienky o LGBTQIA+, či o „prierezovom“ (intersekcionálnom) prístupe.

Nápad zverejniť zoznam nespolupracujúcich poslancov bol tiež Šimečkov. Text z roku 2021 z pera iného poslanca chcel zverejniť súpis europoslancov, no malo ísť len o tých, ktorí školenie absolvovali, „ako príklad pre ostatných“.

(Ne)sloboda vyjadrovania

Šimečkovo uznesenie prichádza v čase, keď na Slovensku aj v zahraničí pribúdajú hlasy o zneužívaní progresívnej ideológie vrátane pojmu sexuálneho obťažovania na obmedzovanie slobody vyjadrovania.

Spojené štáty americké v roku 2022 zažili prípad vysokoškolského profesora, ktorý údajne pre študentku ženského pohlavia identifikujúcu sa ako nebinárna osoba odmietol používať zámeno „oni“. Za tento prístup vedenie školy profesora Bugga potrestalo a urobilo tak práve na základe pravidiel o sexuálnom obťažovaní. Richard Bugg svojho zamestnávateľa zažaloval.

Na Slovensku odvolal dekan Filozofickej fakulty Univerzity Komenského profesora Martina Homzu z pozície vedúceho Katedry slovenských dejín. Doktorand Michal Augustovič tvrdí, že odvolanie súviselo so zverejnením anonymnej ankety. V nej sa mali študenti sťažovať na „sexistické poznámky počas prednášok, sexizmus, dezinformácie o LGBT+ ľuďoch“, či „degradovanie žien“.

Lídra Progresívneho Slovenska sme požiadali o stanovisko k článku.