Argument ministerstva životného prostredia je, že napadnutí medveďom registruje v priemere rovnaký počet v porovnaní s ostatnými rokmi. Iba sa o tom viac píše v médiách. Je to správny argument?

To nie je vôbec pravda. Takzvaných nedokončených útokov, ktoré sa nekončia zranením človeka sú desiatky a sú tak isto evidované v našej poľovníckej štatistike a rozhodne neklesajú. A nikto sa tým nechváli, ani nevolá novinárom. Ako poľovníci sme čoraz viac tlačení do odstrelov, pretože sú vysoké stavy raticovej zveri a my potrebujeme túto zver regulovať. A pri love sa s medveďmi stretávame denne. Nedávno mi kolega z oblasti Turca povedal, že v minulosti, keď prišiel z lesa a videl medveďa, tak to s nadšením všetkým hovoril. Keď v súčasnosti nevidím medveďa, tak to všetkým s nadšením hovorím. Áno, je to naozaj na dennom poriadku.

Dochádza k stretom aj v prípade nepoľovníkov?

Odborový zväz Drevo, Lesy, Voda, ktorý zastrešuje lesnícke a drevárske subjekty, vodohospodárov, meteorológov či lesníkov, často rieši sťažnosti zamestnávateľov. Napríklad meteorológovia a vodohospodári tvrdia, že ich zamestnanci sa boja chodiť do práce a žiadajú o ozbrojený sprievod. Sú lesníci, ktorí denne musia chodiť do lesa. To nie je turista, ktorý si povie, že keď sa bojí medveďa, tak na túru nepôjde, ale vyberie sa do lesoparku a nepôjde na hrebeňovku. Ale títo ľudia chodia do lesa kvôli svojej práci, je to ich pracovisko. Stáva sa im, že bývajú napadnutí i poranení. A potom zo strachu bez spreja alebo zbrane do lesa nejdú. Idú do práce s pocitom, že sa nemusia vrátiť zdraví, lebo sú tam medvede. To v minulosti neexistovalo.

Máte na mysli nejaký konkrétny príbeh?

Neďaleko môjho bydliska napadol medveď minulý rok lesníka. Približne 50 až 70 metrov od neho vyšiel z húštiny, pozreli sa na seba a zviera ho okamžite bez príčiny napadlo. Bol to vyšetriť zásahový tím a nenašiel tam ani kadáver [telo mŕtveho zvieraťa, pozn. red.], ani nezistil, že by to bola medvedica. Medvede už momentálne reagujú tak, že neujdú, ale že človeka pacifikujú. Je preto naozaj rizikové sa niekde pohybovať bez toho, aby ste sa nebáli, že príde k ujme na zdraví, čo sa týka medveďa. A niečo podobné nás čaká s vlkom, pretože vlk sa tiež začal dostávať do dedín, pretože ho už dva roky nelovíme. Jednoducho sa prestáva báť človeka. V Česku a v Západnej Európe majú tiež tento problém.

Ďalší argument, ktorý zaznieva proti odstrelu medveďov, je, že úmrtí človeka je stále menej ako napríklad úmrtí, ktoré spôsobili jelene.

Ak bol usmrtený alebo vážne poranený človek jeleňom, tak vždy išlo o jelene, ktoré sa v minulosti chovali v zajatí. Alebo to bol jeleň, ktorý unikol niekde zo zajatia z nejakej zvieracej farmy a chovali ho tam od mladosti. Takže považoval človeka za rovnocenného partnera a v určitých situáciách aj za svojho soka. To porovnanie je tak úplne scestné. Navyše porovnávať počet medveďov a jeleňov na Slovensku je ako keď porovnávame hrušky so zemiakmi.

Takže frekvencia stretnutí človeka s medveďom je dnes výrazne vyššia ako v minulosti?

My sme to kedysi vyhodnocovali. Vo Vysokých Tatrách sa niekedy pred 15 rokmi zhruba dvakrát za rok v médiách publikovalo, že v meste bol medveď a rozobral tam nejaký kontajner. Pred približne štyrmi rokmi sme to znovu vyhodnocovali a bolo to už viac ako tisíc prípadov za rok. A nie je to len tým, že sa niekto nudí a napíše o tom. Medvede sú teraz nafotené na fejsbúku, obecné úrady, polícia i samotní ochranári dávajú výstrahu. Minulý rok sa medvede promenádovali pomedzi turistami niekde v Tatrách. Toto nie je normálny stav. Od internetových odborníkov evidujeme príspevky, že sú premnožené správy o medveďoch a nie medvede, pretože o jednom incidente napíše 20 médií. My si teda evidujeme všetky medializované výskyty medveďov v intravilánoch a od roku 2019 stúpli asi päťnásobne. Za týždeň máme výskyty v 20 miestach tam, kde sa nikdy nevyskytoval, a teda evidujeme si jeden prípad raz a nie 20 ráz ten istý.

Poľovníkov tiež konfrontujú s tým, že sa snažia lov medveďov obnoviť kvôli zisku.

Obviňujú nás z toho, že my robíme tento tlak. Nie je to pravda. Nie je ani pravda, že strašíme ľudí preto, aby sme si údajne mohli zastrieľať na medvede. Zastrieľať si môžete ísť na strelnicu. Niekto za celý život ani nesníva o tom, že by mohol uloviť medveďa. My neustále hovoríme o potrebe manažovania populácie tak, ako je to v schválenom programe starostlivosti o medveďa hnedého, ktorý bol vypracovaný a stál tento štát takmer 50-tisíc eur. Dnes je z neho zdrap papiera. Štúdium etológie medveďa hnedého nás stál 969-tisíc eur a nedeje sa nič. V nedávnom období bolo schválených pre Štátnu ochranu prírody (ŠOP) SR 8 miliónov eur na projekt posilnenia inštitucionálnej ochrany a manažmentu šeliem. Jednou polovicou zaplatili mzdy, za ďalšiu nakúpili terénne vozidlá, fotopasce a 500-tisíc vyčlenili na genetický výskum. Biznis zo šeliem si tu, žiaľ, robí niekto iný a nie sú to poľovníci.

Môžem vám povedať, že keď sa v najlepších rokoch, v úvodzovkách, lovil na Slovensku medveď, tak sa povolil odstrel nejakých 40 medveďov. Ak to vynásobíme priemerom 3-tisíc eur za medveďa, je to okolo 120-tisíc eur za rok. To čo je za kšeft, ak sa môžem spýtať? To nie je o tom, že poľovníci by zarábali milióny. Z nedávneho projektu genetického výskumu medveďov a vlkov, ktoré boli pod hlavičkou ŠOP SR ukončené v roku 2020, dodnes nevieme absolútne nič, okrem toho, čo už vieme, že na Slovensku máme viac ako tisíc medveďov.

Teda, ak tu chce niekto porovnávať, v úvodzovkách, kšeft z poplatkového lovu vo výške približne 120-tisíc eur, ktoré by teoreticky občania Slovenska zarobili na odstrele medveďov, s mrhaním verejných prostriedkov, tak to nie je objektívne a vôbec nie správne. Pri love medveďov išlo väčšinou o medvede, ktoré sa takto strieľali v rámci regulačného lovu.

O čo išlo?

V minulosti sa väčšinou medveď lovil na výnimku v rámci regulačného lovu. Práve takéto jedince, ktoré teraz zabíja zásahový tím injekciami a končia v kafilérii, predtým odlovil nejaký zahraničný hosť. Tento lov bol prevenciou pred nárastom početnosti, spôsobenými škodami či pred stratou plachosti a podobne a štát na tom zarobil peniaze. A teraz to robí zásahový tím, ktorý platíme z našich daní a daňoví poplatníci sa ešte zložia aj na tých 400 eur, ktoré stojí kafilerácia. Takže to je trošku divné.

Ministerstvo životného prostredia vydávalo v minulosti rozhodnutia na elimináciu práve takýchto problémových jedincov. Lesoochranárske zoskupenie VLK však napádalo všetky takéto rozhodnutia a väčšinou tie súdy vyhrali, takže medvede sa už cielene nelovia možno 10-15 rokov. A teraz ochranári tlieskajú tomu, že takéto isté medvede sa zabíjajú injekciou. Štát manažuje populáciu chráneného živočícha injekciou pri kontajneri na ulici. Keď to poviete vo svete odborníkom, chytajú sa za hlavu, či sme na Slovensku normálni. My poľovníci netlačíme na to, nerobíme demonštrácie ani nedržíme hladovku za to, aby sa medvede lovili, ale všade sa dozviete, že poľovníci tlačia na odstrel, lebo chcú zarobiť peniaze.

Ako z toho von?

Keď sa nás opýtajú, aké vidíme riešenie, hovoríme o znovuzavedení regulačného lovu a prekategorizovaní medveďa do kategórie lovu na kvótu, nie na výnimku. Na Slovensku pred niekoľkými rokmi vypracovali program starostlivosti o medveďa hnedého, ktorý som už spomínal. Podieľala sa na tom veľká skupina odborníkov zo všetkých možných rezortov a zainteresovaných organizácií a dohodli sa, ako manažovať medveďa. V programe sa predpokladalo, že sa bude medveď regulovať, budú sa robiť spoločné sčítania. Nič z toho sa však nerealizuje, spravili sme si z toho trhací kalendár.

Ako by to malo vyzerať?

Napríklad sa povie, že máme prírastok, vymyslím si, 300 medveďov a 10 percent ročne z toho treba odloviť, aby nám nerástla do takej miery populačná hustota medveďov, ako je to teraz. V každej jednej krajine, kde je medveď normálne poľovnícky obhospodarovaný, čiže je lovený, či je to Rumunsko, Chorvátsko, Slovinsko, Švédsko, všade tam si povedali odborníci, koľko majú odhadom medveďov a koľko z nich hodlajú odloviť, aby nemali problémy také, ako má teraz Slovensko. Tam sa nevyhovárajú, že čísla sú klamlivé, opakujúce a potrebujú ich úplne presné. Vládne tam zdravý rozum a všetky zainteresované strany sa vedia dohodnúť, len u nás to nejde pre určitú skupinu ľudí. Aj na Slovensku si musí sadnúť skupina odborníkov a povedať, koľko máme medveďov a koľko, v akých vekových kategóriách z toho každý rok potrebujeme odloviť, aby medveď prestal byť problémový. A bude sa to prísne kontrolovať. To všetko sa dá zrealizovať, ale nerobí sa z toho nič.

Aký je dnes podľa vašich informácií počet medveďov na Slovensku?

Museli by ste kontaktovať Národné lesnícke centrum. Ale špekuluje sa o 2- až 3-tisícoch kusov. Pred šiestimi rokmi robil profesor Ladislav Paule genetický výskum a vtedy bolo 1 200 medveďov plus mínus 250. Teraz podľa spomínanej štúdie, ktorú robila Karlova univerzita, sme sa dopracovali k výsledku tisíc jedincov. A kde je ten zbytok? Ten celý prírastok za šesť rokov. Voľakedy mala medvedica jedno mláďa, teraz má štyri. Prežívajú v podstate všetky, lebo máme dostatok kukurice do bioplyniek po celom Slovensku. Poľnohospodárska pôda sa obrába a medvede prežívajú, aj ich mláďatá.

Tých tisíc medveďov sú údaje, s ktorými sa tu pracuje a podľa mňa sa naozaj zavádza verejnosť. Veď to napokon teraz sami vidíte. Kedysi sa škody spôsobené medveďom rátali v jednotkách za rok. Niekde medveď rozbil včelín alebo napadol ovce. Teraz je to na dennom poriadku. Vyberajú králikárne, kuríny, zabíjajú ovce a popritom napadnú človeka. To už je neúnosný stav. My, ako poľovníci, znovu opakujem, naozaj netlačíme na odstrel, ale na nutný menežment. Lov si musí vyžiadať verejnosť či samospráva, pretože za tých najhorších sú stále považovaní poľovníci. My neustále pripomíname, že sme tu, sme pripravení dobrovoľnícky, na základe vedeckých poznatkov, na základe prísnej kontroly, robiť reguláciu medveďa hnedého na Slovensku lovom, podľa platných predpisov a hlavne s poctou tomuto zvieraťu.

Ministerstvo životného prostredia zriadilo aj už vami spomenutý zásahový útvar. Ako hodnotíte tento krok?

Zásahový tím eliminuje medvede, ktoré sú naozaj v intraviláne problémové. Majú na to výnimku zo zákona. Či sa tá výnimka uplatňuje v rámcom zákona na 100 percent, stále pochybujeme. Je dobre, že sa tie medvede eliminujú v intraviláne. Považujeme však za úplné barbarstvo, aby sa tu medveď zabíjal injekciou a končil v kafilérii. Dokonca tam boli zabité aj vodiace medvedice, čo mali mláďatá. Tie osirené mláďatá tam potom ostali a nikto to ďalej neriešil. Proti poľovníkom by už písali za takéto činy petície. Teraz sa údajne robí nejaký sirotinec pre medvieďatá pri zoo Bojnice. Tu máme medveďov, že nevieme, čo s nimi, a my tu ideme robiť sirotinec pre medvieďatá? Na štátne náklady? To nie je koncepčné.

Čo hovoríte na opatrenie zabezpečovania smetných košov?

V minulosti bolo oveľa viac komunálneho odpadu, vôbec nebol zabezpečený a nebolo toľko prípadov, že sa medveď motal niekde po uliciach a po cintorínoch. Samozrejme, má to svoj význam, ale keď tých medveďov bolo toľko, že ich to prostredie uživilo. Kedysi v oblasti, kam medveď patril, si aj našiel potravu a nemal až takú potrebu chodiť vyberať kontajnery.

Ako sa pred medveďmi chránia ľudia pracujúci v lesoch?

Ľudia nosia sprej. Nie je to stopercentné, to vám potvrdia všetci, ktorí mali tú česť sa stretnúť s medveďom a používali sprej. Buď ho nestačíte použiť, alebo to ani nepomôže zastaviť útok medveďa. Ľudia tiež začali nosiť krátke zbrane. Tento rok máme dve alebo tri postrelenia medveďov krátkou zbraňou pri sebaobrane. Väčšinou to boli lesníci a myslím, že jeden poľovník. Jednoducho, začínajú sa ozbrojovať a báť o to, aby ich nedoviezli z práce s tým, že budú dohryzení alebo nedajbože prizabití medveďom. A máme tu mŕtveho človeka, ktorého zabil medveď pred dvoma rokmi. Vtedy sme mysleli, že to bude niečo prelomové, že tu niekto niečo prehodnotí, ale hlboko sme mýlili. Bol tam navyše problém v preplatení nejakej ujmy rodine za toho zabitého človeka.

Po koľkých rokoch sme na Slovensku znovu zaznamenali úmrtie po napadnutí medveďom?

Bolo to prvýkrát v histórii. Mali sme indície, že tu už medveď zabil človeka, ale napokon to vyhodnotili, že zomrel iným spôsobom a že ho len nejaké šelmy začali konzumovať. A je tu ešte jeden prípad, keď sa kočiš vracal z práce, kone sa splašili, pretože tam bol medveď a prevrátili voz. Ten človek si pri páde tak udrel hlavu, že na následky zranenia zomrel. Ale je len jeden jediný prípade, keď sa zistilo, že človeka usmrtil medveď.

Čo by ste odporučili turistom, ak plánujú ísť na túru do lesa?

Rozprávať sa, spievať si a vyhvizdovať. Žiadne rolničky alebo niečo podobné nepomôžu. Treba chodiť po turistických chodníkoch, po cestách, vyhýbať sa húštinám a upozorniť na seba hlasom. Ľudský hlas je ešte tým, čo vie medveďa včas upozorniť, že sa blíži človek.