Absurdný týždeň Štefana Chrappu: „Ťažký vírus" na výletných lodiach, zachránený chlapec a týraný väzeň Navaľnyj

Okrem toho tu máme horúčavy, čo všetci vidíme i cítime, no napriek tomu moderátori v rádiách i televíziách stále upozorňujú, že je teplo. Čo je toto za zlozvyk?

Teplo vôbec nie je zlé. Napríklad pred rokmi som sa pýtal jedného Brazílčana, prečo je stále v takej dobrej nálade. Odpovedal mi, že je to preto, že nemusí na aute meniť letné a zimné gumy a že nemusí mať doma radiátory a kúriť, lebo je u nich stále teplo. 

Treba si nachádzať aj na desivej realite niečo pozitívne, v tomto prípade to môže byť fakt, že o pár rokov možno nebude treba v zime kúriť a tiež nebude treba meniť zimné a letné pneumatiky.

Potom tu boli medvede. Na Slovensku sa medveďom darí, v tom sme veľmi dobrí. Medveď je niečo, na čom nemáme žiadnu zásluhu. Niečo ako povestná krása slovenských diev či pracovitosť slovenských mládencov.

Keď si lámeme hlavy, čím by sme mohli obohatiť Európu a svet, tak by to mohol byť práve medveď hnedý. Mohli by sme ho dávať ako dar krajinám, ktoré medvede nemajú. A namiesto vítania hostí chlebom a soľou, mohli by sme ich vítať medvedím cesnakom, alebo medvedími labkami. Okrem toho je tu ešte „medvedia služba“, ktorú preukazujeme svojím nešikovným rozhodovaním nášmu okoliu. 

Teraz som bol v Tatrách a len som číhal, či na mňa niekde nevybafne huňatá medvedia papuľa. Inak, viete z čoho pochádza názov medveď? Kedysi dávno sme to preberali na výške. Niekto odpovedal, že Med/Veď je preto, lebo vie, kde je med. Profesor nás opravil, že áno, zvádza to k takémuto výkladu, lenže pomenovanie medveď má koreň v slove medojed, čiže tvor, čo konzumuje med.

Ale dosť už o medveďoch. Poďme mimo našich končín.  

Svet obletela správa, že na luxusných výletných zaoceánskych lodiach v Amerike zúri norovírus. Sprvu, ako laik, som sa vydesil, čo to bude zase za pliagu, či nám norovírus nesparalyzuje planétu. No ukázalo sa, že norovírus výletníkom spôsobuje žalúdočné problémy a riedku stolicu. Ide zhruba o trinásť percent cestujúcich na jednej lodi a problémy mali taktiež ľudia na trinástich lodiach. Je to najviac od roku 2012. Cez koronu sa norovírusy ľuďom vyhýbali, aj drahé plavby boli zastavené, no dnes je všetko v plnom prúde, akoby sa nechumelilo, na fajnové plavby sa hlási rekordný počet pasažierov.   Podľa odhadov sa tento rok zvezie na výletných lodiach vyše 31 miliónov ľudí.

Aj keď človeka norovírusová prehánka oslabí, o pár dní je fit a môže sa opäť napchávať do prasknutia. Problémom je, že zostáva infekčný a rýchle trávenie môže preniesť na spolucestujúcich. Odporúča sa dodržiavať osobnú hygienu a tiež je potrebná pravidelná dezinfekcia kontaminovaných povrchov. 

Ako hovorí klasický slovenský dovolenkový sprievodca, pre istotu si daj ráno frťana.

Ďalšou správou sa zviditeľnili naši českí bratia. Vo Frýdku-Místku sa stala závažná nehoda, ktorá mala, našťastie, šťastnú dohru a svojou absurdnosťou si získala publicitu i v susedných štátoch. Ja som ju zaznamenal v poľských novinách. Dvojročný chlapček si strčil hlavu do „záchodovej dosky“ a hlava mu tam zostala. 

Nešlo v pravom slova zmysle o klasickú záchodovú dosku. Išlo o detský nástavec, ktorý sa dáva na toaletnú misu/dosku, aby dieťatko mohlo tróniť tam, kde aj kráľ chodí pešo, ako sa zvyklo záchodu kedysi hovoriť. Takto si rýchlejšie vybuduje hygienický návyk a nebude púšťať „bomby“ do plienky, alebo nočníka. 

Tieto šerblíkové nástavce majú rôzne farby, tvary. Sú na nich rôzne obrázky. Od mikimauza po ľadovú princeznú Annu. V určitých prípadoch sa dá zrejme nosiť aj na hlave ako deravý klobúk, či skôr čelenka, len musíte na to mať uspôsobenú hlavu.

Malý chlapec zrejme takto nejako vyhodnotil situáciu a šerblík bez dna mal zaraz na hlave a vzápätí okolo krku ako veniec víťazov.

Nešťastná a vystrašená mamička zavolala hasičov, ktorí v zlomku sekundy prišli a chlapca vyslobodili opatrným rozrezaním detského šerblíkového nástavca. Do desiatich minút bolo všetko na poriadku, chlapec bol zachránený a hasiči si túto milú záchrannú akciu dali na sociálnu sieť, kde si ju v rámci uhorkovej sezóny všimli médiá.

Posledná správa tohto zhrnutia sa týka Ruska. Priniesla ju Česká tlačová agentúra odvolávajúc sa na stanicu Nastojaščeje vremja. Správa sa týka väzneného ruského opozičného predstaviteľa Alexeja Navaľného. Podľa zverejnených informácií Navaľného vo väzení mučia aj tým, že už sto dní musí každý deň počúvať rovnaký dvojhodinový prejav ruského prezidenta Vladimira Putina.

Podľa ruskej ochrankyne ľudských práv a zakladateľky organizácie Russia Behind Bars Oľgy Romanovovej ide o snahu Navaľného prevychovať, ale ide aj o mučiacu metódu. 

Psychologička Anastasija Rubcovová sa vyjadrila, v tom zmysle, že ide o mučiacu metódu, ktorá pripomína známe „čínske mučenie, keď vám zozadu na krk padajú kvapky vody. Prvých desať minút sa vám zdá, že nejde o nič hrozné, ale po niekoľkých dňoch človek začína šalieť.“

Putinov kritik Navaľnyj si odpykáva deväťročný trest za údajnú spreneveru a pohŕdanie súdom, no podľa správy mu hrozí až tridsaťročný trest pre ďalšíe obvinenia. Úrady ho obviňujú, že založil a financoval extrémistickú organizáciu a zapájal neplnoleté osoby do páchania nebezpečnej činnosti. Navaľnyj obvinenia odmieta ako vykonštruované z politických dôvodov.

Čo k tomu dodať? Väzeň ktorého mučia takouto bizarnou metódou, nemá na výber. Môže sa z toho fakt zblázniť, no radšej nech zostane pri zdravom rozume.

Ale koľkí z nás sa podobnému týraniu dobrovoľne vystavujeme sledovaním tlačoviek, brífingov, mítingov, príhovorov, debát a analýz, ktoré sú na prvý pohľad pestré, no nakoniec z nich zaznieva len známa bezobsažná pesnička? Koľko z tých vecí si nosíme v hlave a otravujeme si tým svoje vnútro? 

Prajem nám, aby sme v slobode nežili ako väzni.