RTVS v nepohode. Alebo čo treba zmeniť po voľbách

Na festivale Pohoda som nebol ani raz, zato sa pravidelne snažím sledovať verejnoprávne spravodajstvo. Po viac než desiatich rokoch pôsobenia v RTVS to cítim ako stavovskú povinnosť. Mám to však ešte zo základnej školy, keď nás súdruh učiteľ na začiatku občianskej výchovy pravidelne skúšal z obsahu správ a my sme si doma museli slovo po slove zapisovať a referovať výsledky socialistickej novinárskej agitácie. Asi odvtedy cítim rezistenciu voči vedomým novinárskym agitáciám a tendenčným manipuláciám. Nespomínam to náhodou, keďže za to, ako o tohtoročnej Pohode agitovalo „nezávislé“ spravodajstvo RTVS, by sa nemusel hanbiť žiadny socialistický editor alebo šéf spravodajstva, ktorý niečo takéto musel povoliť.

Dobrým zvykom v televíznom vysielaní bývalo poskytovať festivalom, ktoré mali z RTVS mediálnu spoluprácu, priestor v rámci tzv. festivalových minút vo večerných vysielacích hodinách. Prípadne nejaká nezávislá informácia aj v spravodajstve. Čo sa týka Pohody, v rozhlase vzhľadom na hudobný a umelecký profil vysielania priamo z festivalu pravidelne vysielalo Rádio_FM a reporty ponúkalo aj Rádio Devín, tento rok aj naživo.

Ale spravodajstvo a takto?

Vyslať na festival redaktorku, ktorá pravidelne v živom vysielaní hlavnej spravodajskej relácie RTVS prináša denné aktuality či živé promorozhovory s hlavným organizátorom, a to už od predvečera konania festivalu až po záver podujatia, v ktorom sa, samozrejme, nezabudne spropagovať termín konania budúcoročného festivalu, to už je silná káva. Svedčí to o veľkej neproporčnej nadpráci verejnoprávneho médiá v prospech súkromného festivalu a z môjho pohľadu to zjavne porušuje princípy nezávislosti, ktoré by malo dodržiavať spravodajstvo verejnoprávneho média. To preto tá vyššie spomínaná analógia na socialistické spravodajstvo.

Pohoda sa tento rok už definitívne stala symbolom zneužívania umeleckých podujatí na politické účely, navyše s jasnou ideologickou dúhovou orientáciou, a naopak, neskrýva vedomé ostrakizovanie názorovej protistrany, ako o tom už referovalo niekoľko kritických novinárskych postrehov. RTVS rovnako pod novým vedením evidentne inklinuje k dúhovému profilovaniu sa, o čom svedčí precedens, ktorým je prefarbenie loga RTVS v televíznom vysielaní do dúhových farieb pri teroristickom útoku na Zámockej. Za škandalózne môžeme považovať aj označenie vhodnosti relácie pre deti 7+ a jej vysielanie v sobotu dopoludnia, pričom sa v nej sobášia dvaja muži – otcovia, vychovávajúci jednu z detských hrdiniek seriálu. Spravodajská nadpráca pri informovaní o Pohode len potvrdzuje toto ideologické dúhové prepojenie.

A ako sa to dnes už potvrdzuje, rovnaké ideologické pozadie mala aj voľba nového generálneho riaditeľa, ktorého ročné pôsobenie si pripomenieme 1. augusta. Tá mala byť príkladom nezávislosti, čo mala zaručovať nezávislá komisia odborníkov, ktorá na záver vypracovala pre poslancov NR SR „nezávislé“ hodnotenia všetkých kandidátov a zoradila ich do farebného semaforu. Červené neodporučenie dostali všetci konzervatívci, oranžovou boli označení nádejní a zelenú získali protežovaní progresívni kandidáti.

Pripomeňme, že predsedom „nezávislej“ komisie odborníkov bola tá istá osoba, ktorá zastávala funkciu predsedu Výboru NR SR pre kultúru a médiá, teda toho, ktorý celú voľbu organizoval a moderoval a ktorý sa nijako netajil preferenciou progresívnych kandidátov (napokon skončil v Budajovej skupinke progresívnych odídencov z OĽaNO, toho Jána Budaja, ktorý na ministerstve životného prostredia ocenil transnovinára a blogera z denníka SME. Mimochodom, jeden z členov „nezávislej“ komisie odborníkov bol rovnako Budajov človek z ministerstva). Nevolali sme to kedysi konflikt záujmov?

Pravdaže, aj teraz to bolo s jasným cieľom, a to zvoliť žiadaného kandidáta. A o tom boli aj zákulisné parlamentné obchody o vzájomnej podpore zákonov, len aby bol zvolený ten či ten kandidát. A kresťanskí konzervatívci z rovnakého klubu ako dvojpredseda voľby generálneho riaditeľa tak znovu ustúpili progresívcom. Výsledkom je ideologizácia verejnoprávneho spravodajstva a niekoľko zaujímavých point.

Pointa 1. Nedávno som začul v Rádiu Slovensko povedomý moderátorský hlas. Keď sa predstavil, zaznelo meno jedného z členov „nezávislej“ komisie odborníkov, ktorá odporučila súčasného riaditeľa do funkcie. Konflikt záujmov? Áno.

Pointa 2. Šéfka spravodajstva, ktorá bola v tíme novozvoleného generálneho riaditeľa a mala reprezentovať jeho konzervatívnu časť, bola na hodinu odvolaná zo svojej pozície po takmer hodinovom živom vysielaní prejavu predsedu zo snemu jednej zo slovenských politických strán. Nahradilo ju nové „nečakané“ meno, a tak súčasnou riaditeľkou spravodajstva je osoba, ktorá rovnako figurovala v „nezávislej“ komisii odborníkov pri voľbe generálneho riaditeľa. Konflikt záujmov? Áno.

Pointa 3. Predsedom Mediálnej rady SR (predtým Rady pre vysielanie a retransmisiu), ktorá dohliada na dodržiavanie zákonov a princípov v mediálnom prostredí, je rovnako člen „nezávislej“ komisie odborníkov pri voľbe generálneho riaditeľa a podpredsedníčkou strany, v ktorej kandiduje aj dvojpredseda z voľby generálneho riaditeľa, je pre istotu bývalá podpredsedníčka Rady pre vysielanie a retransmisiu. To by asi aj stačilo.

Takto určite nevyzerá nezávislá voľba generálneho riaditeľa a takto nemá vyzerať nezávislé spravodajské vysielanie RTVS. Festival Pohoda je len vrcholom „dúhového“ ľadovca, ktorý tlačí značku RTVS opäť tam, kde nezávislé médium verejnej služby určite nemá byť, a to do polohy služobníka „jedinej správnej“ ideológie a jej propagátorov. Mimochodom, spôsob, akým spravodajstvo RTVS informovalo (respektíve neinformovalo) napríklad o štátom sviatku svätých Cyrila a Metoda, to len potvrdzuje.

Rozhlas a televízia Slovenska je témou, ktorá si zaslúži verejnú pozornosť, a to nielen pre potrebu doriešenia jej financovania, ktorého súčasná podoba bola šitá horúcou ihlou bez potrebnej odbornej diskusie, ale najmä preto, aby sa zaručila jej nezávislosť. Ako sa však zdá, akokoľvek dobrý model financovania RTVS jej nezávislosť automaticky nezaručí.

Rubrika Hyde park slúži ako priestor pre publikovanie názorov, postojov a tém osobností z rôznych oblastí života a diania v spoločnosti. Texty nevyjadrujú názor redakcie.