Marian Kuna

V posledných dňoch sme boli svedkami dvoch principiálne odlišných postojov vysokých štátnych úradníkov k verejnému kultúrno-etickému aktivizmu. Slovenské veľvyslanectvo v Maďarsku pod vedením Pavla Hamžíka podporilo dúhový pochod v Budapešti, ktorý sa uskutočnil v sobotu 15. júla. Celkom odlišný postoj zaujal verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský, ktorý oznámil, že sa osobne nezúčastní sobotného dúhového Pride v Bratislave.

Ombudsman však zároveň informoval, že sa nezúčastní ani na konzervatívnom pochode Hrdí na rodinu. Cez svojho hovorcu odkázal, že „verejný ochranca práv chce pomáhať každej komunite, nie však aktivitami, ktoré by mohli byť vyložené ako účasť na ideologickom diskurze v spoločnosti“.

Je zrejmé, že svojím postojom jasne ukazuje, že nezdieľa postoje svojich (progresívnych) predchodkýň Márie Patakyovej a Jany Dubovcovej. Sám uvádza, že rečniť pri takýchto príležitostiach na tribúne je ústavným právom občanov a zdôrazňuje, že „ak by štátna moc vstúpila nohou na túto tribúnu, tak dôjde k ingerencii štátneho orgánu“. Analogicky vníma aj vyvesenia dúhovej vlajky na svoj úrad (kam patria iba štátne symboly), a preto sa tejto aktivity zdrží.

Aktivizmus verzus riadny výkon verejnej moci