Absurdný týždeň Štefana Chrappu: Tajomné iniciály v Koloseu, týranie šteniatok a meteorit ku kávičke

Ale ani pri mori nie je v bezpečí. Môže na neho zaútočiť žralok alebo iná morská príšera. Môže na neho skočiť depresia, že má v hoteli okno s výhľadom na stavenisko alebo popolnice… No a potom tu máme ešte požiare. Na takom Rodose evakuovali už tridsaťtisíc dovolenkárov. „Rok sme šetrili a teraz toto, takto sme si naše vyhodenie z kopýtka nepredstavovali,“ určite si povzdychol nejeden rekreant.

Dnes je v rámci turizmu možné hocičo. 

No a v rámci toho som zaregistroval správu, že istá mladá švajčiarska turistka vyryla iniciály svojho mena do múrov Kolosea. Dievča má len sedemnásť rokov a pre istotu agentúry neuvádzajú ani jej meno, ba dokonca ani inkriminované iniciály.

Horší je fakt, že mladej dáme hrozí basa. Natvrdo môže dostať trest od dvoch do piatich rokov alebo peňažný trest pätnásťtisíc eur. V rámci totálneho osprostievania obyvateľstva a mládeže sa zvlášť prihováram za amnestiu, lebo slečna je v tom viac-menej nevinne. 

Ak na hodinách dejín pozor nedávala, nemáme jej čo vyčítať. Zachovala sa ako správna barbarka a snažila sa zničiť torzo zachovaných múrov starobylej kultúry. Naopak, ak bola horlivou študentkou a osudy rímskeho Kolosea poznala, niet sa čo čudovať, že zatúžila, aby aj jej meno bolo aspoň takto symbolicky spojené s niekdajším centrom sveta.

Rímske Koloseum je v tomto asi zakliate, lebo pred časom na stenu amfiteátra vyryl svoje meno a meno svojej snúbenice aj turista z Británie, čím chcel zrejme seba, snúbenicu i svet presvedčiť o pravosti svojho citu.

Obaja spomínaní sa obhajovali, že nevedeli nič o dôležitosti tejto stavby.

Veriť im môžeme, ale aj nemusíme. Hlavná vec, že Koloseum stojí. Nakoniec asi najviac podivuhodný je fakt, že sú tieto „vyrývance“ ojedinelým úkazom a nie pravidlom.

Niekde je problém s medveďmi, inde so šteniatkami

Kým na Slovensku okrem politikov vstúpili do kampane aj medvede, svet rieši iný problém. Fenomén jogy so šteniatkami. Že ste tento úkaz ešte nezaregistrovali? Tak asi preto, že jogu necvičíte, alebo preto, že jogu cvičíte, no nemáte radi šteniatka, alebo preto, že sme tu, ako tvrdia niektorí noví revoluční pokrokári,  „sto rokov za opicami“.

Joga so šteniatkami, známa aj ako Puppy Yoga, naberá na popularite hlavne v Spojenom kráľovstve. „Joga“, ktorá z nejakého dôvodu priťahuje mimo Indie hlavne ženy v legínach, je obohatená o máganie šteniatok.

Malého psa, ktorý je roztomilý sám osebe, si účastníci a účastníčky šteniatkovej jogy prikladajú na telo, ovoniavajú psíkom kožúšky, túlia sa k nim a prihovárajú sa im zmeneným tenkým hlasom. Malé psy nevedia, ktorá bije, vrtia chvostíkmi, tmolia sa medzi karimatkami a oblizujú cvičencov. Takáto joga má údajne blahodarné účinky pre cvičenca aj pre šteniatko.

Ochrancovia zvierat si však všimli jeden fakt, že takéto aktivity odporujú potrebám psov v rozhodujúcom období ich života, teda v tom šteňacom.

Okrem toho podľa pozorovaní ochranárov šteniatka nemajú poriadny prístup k vode a boli preťažované otravnými cvičencami a otravnými cvičenkami. Vodu šteniatkam nedávajú preto, aby necikali kade-tade po telocvični. Pre veľký záujem si šteniatka nemôžu ani chvíľu schrupnúť, ako to šteniatka potrebujú.

Budeme podrobne monitorovať, ako sa príbeh šteniatkovskej pseudojogy bude vyvíjať, a budeme vás informovať. Iná otázka, ktorá môže nás i ochranárov trápiť: čo bude so psíkmi, keď odrastú a nikto sa po nich nebude chcieť váľať…

Meteorit miesto granátu

Ďalšia správa je z Francúzska. Nie, nie je o nepokojoch, zapálených autách a demolovaní ulíc. Je o radostnej pohodičke, ktorú si urobila istá francúzska panička. Celá príhoda sa udiala začiatkom júla v meste Schirmeck na severovýchode Francúzska, asi 900 kilometrov od Bratislavy. 

Pani podľa informácií portálu Newsweek sedela na terase a popíjala kávičku. S kamarátkou sa bavili o živote, keď v jednom momente počula buchnutie na streche nad ňou a vzápätí pocítila, že ju zasiahol malý predmet.

Pani si myslela, že je to kus škridle, omietky alebo niečo zo strechy, tak zašla aj s predmetom za majstrom pokrývačom, no ten jej povedal niečo v zmysle, že to určite nie je to strechy, nie je to cement, skrátka, že to nikdy nevidel a že keď to padlo z oblohy, môže to byť pokojne meteorit.

Pani teda zobrala „meteorit“ za geológom Thierrym Rebmannom, ktorý usúdil, že je to pravdepodobne zmes železa a kremíka a mohol by to byť skutočne meteorit.

„Meteorit“ išiel na výskum a uvidí sa, čo to vlastne na francúzsku kávičkárku padlo.

Ročne podľa NASA padne na planétu Zem až 45 ton vesmírneho kameňa a väčšina sa utopí v oceánoch.

Prečo by teda občas nemohol meteorit padnúť aj na terasu či do baru?

Keď tak nad tým premýšľam, lepšie je, keď z neba na zem padajú malé predmety, o ktorých pôvode nič nevieme, ako bomby, ktoré sú podpísané ľuďmi.