Na obranu Svätopluka. Alebo pár slov k jednému z variantov čiernej Svätoplukovskej legendy

Tento text vznikol po prečítaní článku o sviatku „siedmich statočných“, ale netreba ho čítať nevyhnutne iba ako polemickú reakciu.

OBR121 Foto: archív autora

Otec Rastislav Čížik čitateľom Štandardu v svojom článku sprístupnil naratív o dobrom svätom Metodovi, jeho múdrych žiakoch, vynikajúcom kniežati Rastislavovi, intrigánskom nitrianskom biskupovi Vichingovi, no najmä o temnom Svätoplukovi, ktorý zapredal odkaz svojho strýka, pred žiakmi svätého Metoda uprednostnil latiníkov, a de facto zapríčinil ich vyhnanie z Veľkej Moravy. Ide o rozprávačskú konštrukciu dnes pomerne rozšírenú v slovenskej grécko-katolíckej cirkvi, ale aj u našich pravoslávnych bratov. Radi ju však opakujú aj niektorí vzdelanci z katolíckeho prostredia. Možno sa s ňou však stretnúť aj inde. Naposledy ju na televízne obrazovky priniesol český koprodukčný film Cyril a Metod, apoštoli Slovanov (Česká republika 2013). V tomto filme sa Svätopluk nielen povaľuje s peknými dievčatami, ale aby o jeho morálnom profile nebolo žiadnych pochýb, má aj príčesok Adolfa Hitlera. Na jeho prehrešky potom dohliada jeho osobný goebels Viching, prvý nitriansky biskup.

Historici ako veční komplikátori


Dočítajte tento článok zadarmo vytvorením účtu alebo sa prihláste.

Kliknite na tlačidlo Poslať email a obdržíte odkaz na registráciu. Tým súhlasíte s obchodnými podmienkamiochranou súkromia.