Tento text vznikol po prečítaní článku o sviatku „siedmich statočných“, ale netreba ho čítať nevyhnutne iba ako polemickú reakciu.
Otec Rastislav Čížik čitateľom Štandardu v svojom článku sprístupnil naratív o dobrom svätom Metodovi, jeho múdrych žiakoch, vynikajúcom kniežati Rastislavovi, intrigánskom nitrianskom biskupovi Vichingovi, no najmä o temnom Svätoplukovi, ktorý zapredal odkaz svojho strýka, pred žiakmi svätého Metoda uprednostnil latiníkov, a de facto zapríčinil ich vyhnanie z Veľkej Moravy. Ide o rozprávačskú konštrukciu dnes pomerne rozšírenú v slovenskej grécko-katolíckej cirkvi, ale aj u našich pravoslávnych bratov. Radi ju však opakujú aj niektorí vzdelanci z katolíckeho prostredia. Možno sa s ňou však stretnúť aj inde. Naposledy ju na televízne obrazovky priniesol český koprodukčný film Cyril a Metod, apoštoli Slovanov (Česká republika 2013). V tomto filme sa Svätopluk nielen povaľuje s peknými dievčatami, ale aby o jeho morálnom profile nebolo žiadnych pochýb, má aj príčesok Adolfa Hitlera. Na jeho prehrešky potom dohliada jeho osobný goebels Viching, prvý nitriansky biskup.
Historici ako veční komplikátori