Ceny plynu a elektriny sú aj po extrémnom zlacnení od minuloročnej špičky v porovnaní s predchádzajúcou dekádou stále vyššie, a najmä nestabilné. Na tento problém starého kontinentu upozorňovali ešte pred mnohými mesiacmi viacerí ekonómovia a odborníci. Cena plynu je aj po rekordnom zlacnení stále vyššia, než v rokoch 2010 až 2021. A od nej sa na spoločnom trhu odvodzuje aj cenotvorba elektrickej energie.
V súčasnosti sa cena plynu na holandskej burze TTF pohybuje na 35 eurách za megawatthodinu. V uplynulých dvoch mesiacoch skákala od júnového zhruba 25-eurového minima až po 43-eurové augustové maximum. Na porovnanie, ceny pred dekádou boli radovo nižšie, keď sa obchod točil okolo 20 až 25 eurovej hranice a boli aj dlhé omnoho lacnejšie obdobia.
Nová éra
Po odstrihnutí sa od ruských plynovodov sa drahší transport plynu spoza Atlantiku (väčšina LNG je z USA) jednoducho musel niekde odzrkadliť. Navyše, ceny už nižšie nechcú ísť, a to napriek takmer plným európskym zásobníkom.
Budúce kontrakty sú pritom ešte o niečo drahšie než je cena na dennom spotovom trhu. Cena dodávky v prvom kvartáli 2024 skáče okolo päťdesiatich eur za MWh. Analytici S&P Global to pripisujú „rizikovej prémii zapracovanej do mesiacov so silným dopytom po vykurovaní v prípade dlhotrvajúceho chladného obdobia a prerušenia dodávok“.
Navyše doplňujú, že takto vysoko volatilné ceny budú v najbližších rokoch na európskom trhu novým normálom.
Na trhu panuje silná zhoda v tom, že energetické problémy Európy sa úplne neskončia ani koncom roka 2024 alebo začiatkom roka 2025, pretože v zásade sa nič nezmení a Európa sa bude v nasledujúcich rokoch – ak nie desaťročiach – vo veľkej miere spoliehať na dodávky LNG, píše finančná a analytická spoločnosť v správe.
„Myslím si, že to najhoršie z krízy je za nami, ale vstupujeme do nového normálu... od druhej polovice alebo od konca roka 2024,“ uviedol pre S&P Global obchodník s plynom pôsobiaci v severozápadnej Európe. „Dochádza k zmene atmosféry, zmenila sa paradigma. (...) Účastníci trhu sa stále pohybujú na hrane, keďže už nemáme tlmiaci vankúš plynu z plynovodov," dodal obchodník.
„V dohľadnej budúcnosti sa budeme nachádzať v prostredí oveľa vyššej volatility cien. Čo sa podľa mňa zmení – a v skutočnosti sa už do veľkej miery zmenilo – je spôsob, akým ľudia reagujú na vysoké ceny. Nikto nepanikári, keď sa z 30 eur za MWh dostaneme na 50 eur za MWh,“ skonštatoval zase obchodník s plynom so sídlom v Nemecku.
Slováci sú medzitým pred európskou energetickou krízou dobre chránení
Za ostatný rok a pol ostali ceny pre domácnosti takmer nezmenené. Tie, ktoré dokázali aspoň časť svojej spotreby plynu, elektriny a tepla ušetriť, zaznamenali v roku 2023 minimálny nárast účtov za energie. Dôvodom bol zásah zo strany štátu, ktorý – skratkovite povedané – stanovil nižšie cenové limity než dodávateľom povolil Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO). Vláda teraz v rámci dotačnej schémy jednotlivým dodávateľom energie, ktorí sú „ukrátení“, náklady kompenzuje. Nárast cien tepla nesmie presiahnuť sumu 20 eur za jednu spotrebovanú megawatthodinu. A silová zložka elektriny ostala pre domácnosti zafixovaná na úrovni približne 61 eur za MWh.
Podobne to prebieha aj v prípade stredne veľkých odberateľov energie – čiže väčšiny slovenských podnikov, ktoré nenakupujú energie priamo na burzách, ale takisto cez rôznych dodávateľov. V ich prípade je síce ochranná ruka štátu o niečo slabšia, no aj tak v porovnaní s inými krajinami chránime podnikateľov celkom dobre, keď sa štát zaviazal preplatiť 80 percent z rozdielu medzi vymeranou cenou a cenovým limitom 99 eur za MWh pri plyne a 199 eur za MWh pri elektrine.
Všetky opatrenia však stáli stovky miliónov eur zo štátneho rozpočtu. Ten navyše momentálne nie je v práve najlepšom stave a veľa sa hovorí o konsolidácii a znižovaní štátneho deficitu, ktorý je plánovaný na 6,4 percenta HDP (zhruba 7,8 miliardy eur) v tomto roku. Aj preto sa v posledných mesiacoch pripúšťa, že dotovanie cien energií v súčasnom rozsahu je dlhodobo neudržateľné a nie je isté či bude v budúcom roku pomoc domácnostiam a podnikom rovnako štedrá.
ÚRSO vyčíslil, že ak štát odtiahne ochrannú ruku, ceny sa zdvojnásobia
„Súčasné ceny energií pre domácnosti a ďalšie skupiny odberateľov sú prevažne ovplyvnené mimoriadnymi opatreniami štátu – poskytnutie zlacnenej elektriny zo zmluvy s SE, a.s., pre domácnosti, ako aj zastropovanie cien energií a finančné kompenzácie. Uvedené opatrenia z veľkej miery minimalizovali dopady energetickej krízy na zraniteľných odberateľov energií v roku 2023, pričom domácnosti v SR majú jedny z najnižších cien elektriny a plynu v EÚ,“ uviedol v správe ešte koncom júla predseda ÚRSO Andrej Juris.
Úrad však upozorňuje, že mimoriadne opatrenia nie sú automaticky aplikovateľné aj na rok 2024 a v prípade absencie vládnych opatrení môžu domácnosti a ďalšie skupiny odberateľov čeliť od januára zásadnému nárastu koncových cien energií. Tie by mohli oproti dnes platným cenám vzrásť v prípade elektriny o 81 percent a v prípade plynu o 110 percent.
Politici avizujú, že slovenské subjekty nenechajú napospas
Hoci sa veľa rozpráva o konsolidovaní verejných financií a zrušení súčasnej schémy energodotácií, na nejaký typ opatrení s najväčšou pravdepodobnosťou dôjde. Je však otázne, či budú uplatnené plošne pre všetkých.
Pri cenách elektriny to zatiaľ vyzerá najružovejšie. Predseda úradníckej vlády Ľudovít Ódor v nedeľnej diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12 uviedol, že implementačná dohoda so Slovenskými elektrárňami (SE) o garantovanej cene silovej zložky elektriny na rok 2024 je na spadnutie.
„Predpokladám, že pred voľbami príde k podpísaniu implementačnej dohody a cena bude garantovaná plošne pre všetkých,“ avizoval premiér. Upozornil však, že ide o silovú zložku elektriny, ktorá tvorí iba časť celkovej ceny. „Nejaký nárast bude, ale ani zďaleka nie taký, akým straší Úrad pre reguláciu sieťových odvetví,“ podotkol v nedeľu.
V prípade plynu by to malo byť aj podľa premiérových slov o niečo zložitejšie. Ten totiž musí Slovensko dovážať. A pravdepodobne budú záchranné opatrenia pre domácnosti či podniky aj omnoho drahšie než pri elektrine, a preto sa dá očakávať, že nebudú plošné.
Ceny sú teraz pritom pomerne nízko. Prerušenie európskych väzieb s Ruskom však pretransformovalo celý trh s plynom. Akákoľvek mimoriadna udalosť v Ázii alebo USA teraz bude mať pravdepodobne vplyv na Európu a naopak. Európa bude teraz súťažiť s Áziou o dodávky skvapalneného zemného plynu v oveľa väčšom rozsahu ako kedykoľvek predtým, keďže dodávky z Ruska už takmer nie sú. Tu sa hodí podotknúť, že nízke ceny plynu máme aj vďaka útlmu čínskeho dopytu a spomaleniu globálnej ekonomiky.
„Novým normálom je, že ceny teraz môžu kolísať päťnásobne, a je to prirodzené a pochopiteľné,“ uviedol nemecký obchodník s plynom. S&P Global k tomu dopĺňa, že napriek komplikáciám sa vďaka tomu trh stane odolnejším a bude oveľa lepšie pripravený na všetky neistoty a lepšie vybavený na ich riešenie.
Na volatilitu cien energií však neupozorňuje len akási zahraničná spoločnosť. V nedávnej správe odhaľuje podobné závery aj samotný ÚRSO. Pre Slovensko to znamená jasný signál – v prípade hroziacich vysokých účtov sa treba v prvom rade pripraviť na uťahovanie opasku a až potom hľadať pomoc u štátu. Zatiaľ sme pred ňou úspešne utekali, no energetická realita v Európe nás začína dobiehať.