Energetický šok v Európe nepominul, varuje hlavný ekonóm Inštitútu medzinárodných financií

Pred pár dňami informoval denník Štandard o tom, že ceny plynu a elektriny klesli na predvojnovú úroveň a za posledný mesiac nezaznamenali výrazné výkyvy. Pozitívne vyzerajúce údaje však nepresvedčili hlavného ekonóma Inštitútu medzinárodných financií (IIF) Robina Brooksa. Ten si myslí, že energetický šok v Európe nepominul.

Kyjev počas výpadku elektriny. Ilustračná snímka. TASR/AP

Kyjev počas výpadku elektriny. Ilustračná snímka. TASR/AP

Známy ekonóm poukazuje na to, že oproti obdobiam spred pandémie je nárast cien energií skokový. „Je tu veľa trilkovania, že šok z cien energií v Európe sa už skončil, keďže ceny plynu klesli. To nie je pravda. Hoci ceny tejto komodity klesli z úplne šialených augustových úrovní, stále sú o viac ako 200 percent vyššie ako pred covidom. Negatívny šok v Európe je obrovský a pokračuje...,“ píše Brooks na svojom Twitteri.

Na tento fakt, ktorý ekonóm vyzdvihol, poukázal Štandard aj v spomínanom článku. Ceny plynu oproti jesenným maximám minulého roku síce prudko klesli a pohybujú sa na úrovni spred 24. februára, pri pohľade na historické dáta spred dvoch-troch rokov je však nárast cien energií naozaj niekoľkonásobný. Budúce kontrakty na MWh plynu sa počas rokov 2018 až 2020 v drvivej väčšine času pohybovali pod hranicou 30 eur, pričom sa stávalo, že klesli aj pod 10 eur. Aktuálne stoja približne 60 eur.

Brooks zároveň poukazuje na to, že príčina energetického šoku – napätie z vojny na Ukrajine, ktoré bolo na trhoch prítomné ešte pred jej začiatkom – stále nepominula. „Ceny plynu klesli. Avšak už úroveň v roku 2021 bola vysoká, keďže riziko vojny sa zvyšovalo. Čo sa týka skutočného poklesu cien plynu, som menej optimistický. Odráža teplú zimu (šťastie) a koncové kapacity zásobníkov. Ani jedno nemení nič na skutočnosti, že energetický šok stále existuje...,“ varuje ekonóm IIF.

Podľa Brooksa sa to dá vidieť na údajoch z energeticky náročných odvetví, v ktorých výroba klesá. V jednom zo svojich príspevkov uviedol ako príklad chemické a farmaceutické odvetvia v Nemecku, kde podľa údajov klesla výroba až v decembri 2022. Vyzdvihol fakt, že je to „dlho po prudkom náraste cien plynu v auguste 2022“, čím narážal na to, že šok na energetických trhoch sa v mnohých sektoroch nemusí na znížení výroby prejaviť ihneď.

Podniky sa totiž snažia udržať úroveň svojich ekonomických aktivít, čo je aj v záujme vlád štátov, z ktorých mnohé poskytovali štedré dotácie. Upozornil na to, že „energetický šok v Európe je strednodobý šok, ktorý sa bude ešte nejaký čas stupňovať“.

Zároveň to vidí ako príčinu, prečo zatiaľ nedošlo k výraznejšiemu hospodárskemu poklesu na starom kontinente.

„Nemecko sa v roku 2022 vyhlo recesii. Výroba v energeticky náročných odvetviach prudko klesla (červená farba na grafe), ale tento pokles bol kompenzovaný prechodným nárastom výroby v automobilovom priemysle (oranžová farba) a výroby spojenej s produkciou čipov (modrá farba). Tieto pozitívne vplyvy sa teraz vytrácajú, čo vysvetľuje slabý decembrový index priemyselnej výroby (IP),“ napísal v utorok na Twitteri.

„Nemecko čaká recesia. Minulý týždeň priniesol veľmi slabé decembrové maloobchodné tržby. Tieto údaje sú zahmlené a môžu sa revidovať, ale dnešné nové výrobné objednávky to potvrdzujú: domáci dopyt ku koncu roka 2022 prudko oslabil,“ uviedol začiatkom tohto týždňa v ďalšej zo svojich reakcií, pričom k príspevku doplnil graf, ktorý zobrazuje nové objednávky spotrebného tovaru.

Problémy najväčšej európskej ekonomiky, ktoré očakáva, sa podľa neho premietnu aj do hospodárskej krízy v eurozóne. „Historicky veľký prebytok bežného účtu platobnej bilancie Nemecka sa výrazne znížil a už nie je dostatočne veľký na to, aby kompenzoval chronické deficity v iných krajinách. Zlé správy pre Nemecko sú zlé správy pre eurozónu,“ poznamenal známy ekonóm.