„Mojím hlavným jazykom je francúzština a slabšia je angličtina, ale tiež ju tlmočím veľa a materinský jazyk je slovenčina. Pracovné jazyky delíme na jazyky A, B, C. A je materinský jazyk, B je ten najsilnejší cudzí jazyk, do ktorého som schopný tlmočiť a jazyk C je ten, z ktorého dokážem tlmočiť do slovenčiny. U mňa sú jazyky C angličtina a maďarčina.“

Ako ste sa k cudzím jazykom dostali? Bol tam talent už od detstva?

„Presne tak. Už v detstve som vnímal, že som na jazyky nadaný a o to horšie mi išla matematika, fyzika... Cudzie jazyky ma bavili a rodičia si to uvedomovali, a aj keď to bolo pred rokom 89, môj talent rozvíjali a dali ma do jazykovej triedy, kde som od tretieho ročníka mal ruštinu a potom sa pridala angličtina, na ktorú so chodil aj súkromne.“

A kde sa vzala francúzština?

„Vďaka mame, ktorá mala francúzštinu na strednej škole a veľmi sa jej páčila a toto nadšenie preniesla aj na mňa. Čiže na strednej škole, kde bola povinná angličtina, som si bez zaváhania vybral ako druhý jazyk francúzštinu. Na výber bola ešte nemčina. A bolo to výborné rozhodnutie.“

A k tlmočeniu bol len krôčik...

„Vôbec nie. Najprv som túžil študovať cestovný ruch v Banskej Bystrici, ale odradili ma prijímacie skúšky, lebo sa robili aj z matematiky a tak som išiel na Filozofickú fakultu v Prešove, kde som študoval odbor angličtina a francúzština.“

A ako sa stala francúzština prioritným jazykom?

„Paradoxne k tomu prispela civilná vojenská služba, ktorú som absolvoval v neziskovej organizácii – v košickej Francúzskej aliancii. Mal som ‚nóbl‘ robotu, robil som asistenta francúzskeho atašé. A to ma odstrelilo na dráhu francúzštinára, pretože som s ním bol dennodenne trinásť mesiacov.“

Spomeniete si na svoje prvé vážne tlmočenie?

„Bolo to práve počas ‚civilky‘. Keďže som stále sprevádzal francúzskeho atašé, tak ma ľudia začali vnímať ako francúzskeho tlmočníka. A tak mi raz zazvonil mobil a pani v telefóne sa ma spýta, čo robím vo štvrtok, piatok a sobotu, lebo treba ísť s prezidentom do Alžírska. A ja, že s ktorým prezidentom? A ona, že predsa so Schusterom a volá z prezidentskej kancelárie a na rozmyslenie mi dala 5 minút. Myslel som si, že si niekto zo mňa robí srandu na spôsob vtedajšej relácie Jožo Pročko pokúša. A že ma pozajtra čakajú na letisku v Bratislave. A aj keď som už stál na letisku v obleku, stále som čakal, že na mňa vyskočí Pročkova kamera. Našťastie to tak nebolo a moje prvé vážne tlmočenie dopadlo dobre. Keď si na to rozhodnutie dnes spomeniem, oblieva ma studený pot, ako som túto výzvu ľahkovážne prijal. Ale bol som mladý, svet gombička, ale našťastie sa to podarilo. Dokonca tak, že o 2 mesiace prišiel alžírsky prezident na recipročnú návštevu na Slovensko a vyžiadali si ma opäť. Takže vďaka Schusterovi som sa dostal k tomu najvyššiemu tlmočeniu oveľa skôr. Čiže som začal tým, čo malo byť vrcholom mojej kariéry. A odvtedy si môžem do životopisu písať, že tlmočím na prezidentskej úrovni.“

Tlmočíte aj pre našich vládnych predstaviteľov v Európskej únii?

„Áno, musel som urobiť špeciálne skúšky a stal som a aj akreditovaným tlmočníkom pre európske inštitúcie od roku 2010. Som tzv. freelancer, čiže do Bruselu chodím podľa potreby. Zo srandy hovorím, že do práce dochádzam lietadlom.“

Tlmočili ste aj vtedajšiemu slovenskému premiérovi Matovičovi pri stretnutí s francúzskym prezidentom Macronom a vtedy vznikla istá trápna situácia. O čo išlo?

„V Elyzejskom paláci som bol niekoľkokrát a tlmočil som tam premiérovi Ficovi, prezidentovi Kiskovi a ďalším, až prišlo to legendárne tlmočenie premiérovi Matovičovi počas pandémie. Stáli na nádvorí Elyzejského paláca a Matovič vtedy povedal francúzskemu prezidentovi, že ho deň predtým ostrihala dcéra Klárka, lebo vzhľadom na lockdown sú kaderníctva a holičstvá u nás zatvorené. A týmto výrokom nechtiac dostal Macrona do ‚úzkych‘, totiž len krátko predtým ho kritizovali francúzske médiá za to, že míňa tisíce eur mesačne na kaderníka. Náš premiér o tom ani netušil, čiže bolo to také čaro nechceného.“

Máte ešte v pláne naučiť sa aj nejaký ďalší cudzí jazyk?

„Naučiť sa jazyk na tlmočníckej úrovni je veľmi náročné. Potrebujete s ním pracovať na dennej báze, venovať sa mu a zatiaľ na to nemám čas. Ale mojím snom do budúcnosti je opäť si občerstviť bulharčinu, keďže v mladosti som robil delegáta CK v Bulharsku. A prípadne sa naučiť aj nejaký ďalší románsky jazyk. Myslím, že keďže dobre ovládam francúzštinu, tak by sa mi ľahko učila aj napríklad taliančina.“