Ako Slováci a Maďari spoločne spomínajú na veľké víťazstvo pri Vozokanoch nad Osmanmi

Pred takmer štyrmi storočiami sa v bitke spojili kresťanské sily našich predkov – Slovákov, Maďarov a Nemcov a zvíťazili. Tento rok sme si toto víťazstvo opäť spoločne pripomenuli.

V tomto roku uplynulo 371 rokov od víťazstva spojených oddielov miest dnešného južného Slovenska Nových Zámkov, Vrábeľ, Levíc, Ďarmot a Pápy, sedliackej domobrany okolitých dedín aj oddielu nemeckých mušketierov, stručne kresťanského vojska nad osmanskými lúpežnými oddielmi pri obci Veľké Vozokany, okres Zlaté Moravce. Kresťanských vojakov bolo 1 300, osmanských 4 000. Rozdiel v početnej sile vyrovnali sedliaci a umná taktika kresťanov.

Osmani od Budína a dnešného Ostrihomu sa vybrali na pravidelnú lúpežnú výpravu na sever. Vracali sa s korisťou 200 zajatcov do otroctva, dobytkom, zanechávali za sebou vypálené dediny. Bitka sa odohrala 28. až 29. augusta 1652 pri Vozokanoch. Kresťania vyhrali, zajatcov oslobodili. Na osmanskej strane padlo 800 vojakov, na kresťanskej „len“ 48, medzi nimi štyria členovia rodu Esterháziovcov, Ladislav, František, Tomáš, Gašpar. Ladislava Turci zabili, keď sa pokúšal oslobodiť zajatých sedliakov. Padlých Esterháziovcov o tri mesiace, v novembri 1652, pochovali do rodinnej hrobky v dnešnej katedrále sv. Jána Krstiteľa v Trnave, kde sú ich ostatky doteraz.

Pred takmer štyrmi storočiami sa v bitke spojili kresťanské sily našich predkov – Slovákov, Maďarov a Nemcov a zvíťazili.

Mám radosť, že sa toto víťazstvo darí spoločne oslavovať a pripomínať. Tento rok, v sobotu 26. augusta, prišli autobusom účastníci z Maďarska, ako aj účastníci zo Slovenska. Predpoludním arcibiskup Ján Orosch slúžil sv. omšu za padlých Esterháziovcov a ostatných padlých kresťanov v katedrále v Trnave. Po omši prítomní navštívili hrobku Esterháziovcov v krypte katedrály a položili vence a kvety. Nasledovalo bohaté agapé v arcibiskupskom paláci a presun na miesto bitky pri Veľkých Vozokanoch. Pomník v podobe víťazného leva bol ozdobený slovenskou zástavou, slovenských zástav bolo viac. Po príchode autobusu z Trnavy pribudla slovenská a maďarská zástava. Maďarský účastník prečítal maďarský a slovenský text prejavu maďarského expredsedu Kresťanskodemokratickej strany Maďarska László Surjána, ktorý sa zo zdravotných dôvodov nemohol osobne zúčastniť. Za slovenskú stranu prehovorili Eduard Chmelár, Jozef Prokeš a Ján Čarnogurský, ich príhovory preložil maďarský účastník aj do maďarčiny.

Všetky prejavy vyzneli v duchu, že nemôžeme Slováci a Maďari bojovať proti sebe, zároveň proti Bruselu, Washingtonu, NATO, prípadne Rusku a očakávať úspech. Je potrebné spájať sily, kde sú naše záujmy spoločné, a izolovaných nacionalistov aspoň zatiaľ ponechajme, nech si vedú svoje osamelé zápasy.

Ďalšia spomienka sa bude konať o rok koncom augusta.

Katedrálny chrám v Trnave, pod oltárom je krypta s ostatkami padlých Esterháziovcov. Foto: archív Jána Čarnogurského