„Z toho, čo o Mozartovi vieme, je to, že bol ako neriadená strela a v tom vnímame tú jeho voľnosť. Nie je presne špecifikované, aký mal Amadeus byť. Viem, že bol šialený, odvážny, iný na tú dobu, nebál sa a o to ťažšie je – u mňa ani nie, lebo celá táto hra je z pohľadu Salieriho, takže nemám ani ten pocit, že by tam bol až takýto priestor ukázať všetko, čo v ňom je. Snažím sa ale aspoň ukázať rôzne charakterové vlastnosti, ktoré ani sám neviem definovať, aké sú to,“ pokračuje Tomáš. A čo bolo pre neho najťažšie? „Vytvoriť Mozartov smiech, o ktorom všetci hovoria, že bol veľmi špecifický. Ale čo sa mi najlepšie prežíva, aj keď nemôžem povedať, že je to mne blízke, tak sú to tie tragické momenty Mozarta. Snažím sa vžiť sa do situácie mladého človeka, ktorému nikto nerozumie, až ho to vlastne celého požiera.“

Ako vidí konflikt so Salierim, Ivanom Krúpom? „Konflikt má vlastne Salieri s Mozartom, nie je to naopak, lebo Mozart bol vo svoje podstate vlastne čistá osoba. Neboli tam z jeho strany žiadne intrigy, podľa mňa ho bral ako vzor a až ten prerod na konci, keď zistí, že je to človek, ktorého považoval za vzor, že Salieri je schopný ho zradiť, to je asi ten moment, ktorý ho zlomí. Na záver je to už taká kombinácia fyzickej bolesti pred reálnou smrťou. Snažím sa to spraviť tak, aby tam bolo odpustenie Mozarta Salierimu.“     

Nakoľko sa Tomáš Diro inšpiroval legendárnym filmom Miloša Formana? „Film som videl už dávnejšie, pozrel som si ho aj predtým, ale nesnažil som sa ho úplne kopírovať, ale až teraz, keď som zistil, že som pár dní pred premiérou úplne uvoľnený, až teraz mi vychádza nejaký smiech. On tiež variuje podľa situácie, nie je to jeden monotónny smiech. Mám doma ešte aj záznamy inscenácií Amadea z iných divadiel, ktoré som si ale doteraz nepozrel, lebo sa bojím, aby som z nich niečo neprevzal, takže si ich pozriem hneď po premiére,“ smeje sa Tomáš.

Ako povedal dramaturg inscenácie Peter Himič, v košickom divadle nekopírujú Formanov film, ale vracajú sa k pôvodnému textu Petra Shaffera.

Táto premiéra bude venovaná veľkej osobnosti slovenského divadelníctva, profesorovi Karolovi Horákovi.

Scénu navrhol Pavol Andraško, kostýmy Silvia Korenči Zubajová. Dramaturgom predstavenia je Peter Himič a známe Mozartove melódie do inscenácie upravil Miroslav Nemec.

V titulných postavách sa predstavia Ivan Krúpa ako Anton Salieri a Tomáš Diro ako Wolfgang Amadeus Mozart. Jeho manželku Constanze Weber stvárni Lívia Michalčík Dujavová. Okrem nich v hre účinkujú Michal Soltész ako Barón vo Swieten, Martin Stolár ako Jozef II., Alena Ďuránová a Henrieta Kecerová ako Chýrničky (Klebetnice) a Róbert Šudík v postave Salieriho sluhu Ignáca Greybiga.