Príbeh Matky Terezy je známy na celom svete. Čo konkrétne nám o nej chce povedať tento film? Na čo bude klásť dôraz? Na začiatku sa mi tento projekt zdal nezvládnutý. Striedanie dvoch rovín – osud Matky Terezy a príbeh mladej Kavity bol spojený neorganicky a násilne. Sledujeme známe fakty o odhodlanej misionárke a tápanie mladého londýnskeho dievčaťa.
Jacqueline Fritschi-Cornazová stvárňuje Matku Terezu s veľkou urputnosťou a odhodlaním. Jej hrdinka je presvedčená o svojej priamej komunikácii s Bohom a odhodlaná vyjsť spoza múrov kláštora do kalkatských slumov. Samozrejme, že všetci okolo nej majú o tejto misii pochybnosti. Nebudem spoilerovať, keď prezradím, že snímka pracuje aj s krízou jej viery – pretože táto scéna je hneď v prvom obraze. Kniha Poď a buď mojím svetlom vyšla v roku 2007 (nedávno bola preložená a vydaná aj na Slovensku). Uvádza súkromnú korešpondenciu misionárky, z ktorej vyplýva, že „necítila Boha vo svojom srdci“.
Túžba po Ňom a urputné hľadanie bolo vyčerpávajúce a márne. Odhodlanie pomáhať však zostalo. Režisér Kamal Musale však na náboženské otázky nekládol hlavný dôraz a dielo smeruje k všeobecným ľudským hodnotám. Je to dobré rozhodnutie. Problémom je skôr prílišné „tlačenie na pílu“. Nástojčivá hudba, zbytočné dovysvetľujúce dialógy.
Príbeh Matky Terezy je veľkolepý a silný, rovnako ako osudy postáv okolo nej. Keď prislaďujeme prirodzene sladké ovocie, tak neveríme jeho silnej prirodzenej chuti. Je ale zápas o to, aby umierajúci mali aspoň rohož a vodu málo? Nestačí pohľad na úsilie o záchranu dieťaťa v tých najzúfalejších podmienkach, aké si dokážeme predstaviť? Podľa mňa toto sú dostačujúce aspekty presvedčivého príbehu, ktorý osloví darcov.
