O čom rozmýšľa kedysi najbystrejší Putinov poradca

Zrodenie Severu: to je nová mytológia o svete, ktorý vznikne, keď Rusko porazí Ukrajinu. Ale pozor, vzťah Ruska a Ameriky bude iný, ako by ste si mysleli. Aspoň podľa kedysi mimoriadne vplyvného osobného poradcu prezidenta Putina. Píše profesor Vasil Lipitsky.

Vladislav Surkov je čitateľom Štandardu dobre známe meno. Dlho pracoval pre Putina, vymyslel niektoré z nosných predstáv putinizmu a v Kremli skončil vo februári 2020. Naposledy sme o ňom písali v súvislosti s pozoruhodnou poéziou, pred časom napísal nový článok so záhadným názvom Zrodenie Severu. Ako vždy, aj teraz je Surkov provokatívny, a ako vždy, aj teraz vyvolal vlnu interpretácií a dohadov: čo tým Severom chce vlastne autor povedať?

Surkov je vždy originálny, ale tentoraz to majú komentátori ešte ťažšie. Článok je zrejme úmyselne vnútorne rozporuplný a možno v ňom nájsť rôzne a protichodné významy. Ako to už k nemu patrí, autor dokáže vytvoriť prekvapujúcu a podmanivú ideu, ktorou čitateľa zláka a ten sa do textu s chuťou pustí.

Ríša presbytera Jána

Prvá časť článku je venovaná úplne neočakávanej téme. Autor pripomína legendárneho presbytera Jána, ktorý údajne bol – ako vraví legenda – kráľom mohutnej kresťanskej ríše. Naši predkovia v 12. až 16. storočí verili v jej existenciu a usilovne ju hľadali. Mysleli si, že buď sa nachádza vo vzdialenej Afrike, ak nie tam, potom v strednej Ázii, ba možno v exotickej Indii.

Podľa Surkova zohral tento vymyslený štát v dejinách významnú úlohu. Keď západní križiaci smerovali na východ, mnohí z nich si boli istí, že tam niekde nájdu silného spojenca. Európskych cestovateľov hriala a neraz aj hnala myšlienka, že tam niekde za horizontom po neľahkej ceste stretnú svojich bratov vo viere. Aby sme to teda zhrnuli, obraz presbytera Jána inšpiroval kresťanské národy na expanziu.

A prečo túto bradatú a polozabudnutú legendu dnes oživuje Surkov? Predpokladám, že dobre pozná preferencie svojho bývalého šéfa Vladimira Putina, ktorý je obdivovateľom diela ruského historika a filozofa Leva Gumiljova (už som o ňom písal tu). Gumiljov v knihe Hľadanie imaginárneho cárstva (Поиски вымышленного царства, 1970) skúmal historické dôkazy, svedectvá a hypotézy o presbyterovi Jánovi a jeho kráľovstve. Surkov tak vytvoril alúziu s materiálom, ktorý je dobre známy jeho hlavnému čitateľovi a vďaka tomu dokáže vyvolať jeho pozornosť.  

Cárstvo popa Ivana

Tento materiál však literárne a politicky zdatný Surkov nepoužil nijako banálne, nič prvoplánové. Túto neexistujúcu ríšu zo stredoveku totiž porovnal so – prekvapenie! – súčasnou Ukrajinou. Nielen čitateľa Putina to okamžite muselo zaujať.