Pokiaľ však Anna odvedie len dve percentá z dane, pri uvedenej mzde bude základom dane (po odrátaní nezdaniteľnej časti a odvodov) suma 396 eur. Daň vo výške 19 percent vyjde na 75,24 eura a dve percentá predstavujú 1,50 eura. Rodičia si siahnu na 18 eur za celý rok, a to dokonca spolu, nie jednotlivo. "Rodičovský dôchodok po novom tak bude 20-krát nižší ako doteraz," dodáva Mihál s tým, že to sa deje, keď v dôchodkovom systéme vyhráva ideológia nad zdravým rozumom.
Na ďalší významný aspekt poukazujú odborníci v súvislosti s daňovým bonusom na deti. Ten totiž v niektorých prípadoch spôsobí taký efekt, že pracujúcemu človeku jednoducho povinnosť zaplatiť daň nevznikne. A keď nezaplatí daň, darovať dve percentá nie je z čoho. Podobne by to bolo aj na príklade Anny. Pokiaľ by mala čo i len jedno nezaopatrené dieťa do 18 rokov, má nárok na zníženie o daňový bonus. Rodičom tak nemá čo poukázať.
Ani vyššie mzdy nemusia byť zárukou
Ak zamestnanec v tomto roku zarába v hrubom 1 500 eur a nemá nezaopatrené deti, na dani z príjmov štátu mesačne odvedie 169 eur. Ročne teda zaplatí 2 028 eur. Dve percentá z tejto sumy predstavujú 40,50 eura. Toto by bol po novom ročný rodičovský dôchodok. Nie je však zatiaľ jasné, či by sa táto suma rozdelila na polovicu, ak by mal zamestnanec na dôchodku oboch rodičov.
Ak by pritom tento zamestnanec mohol naďalej svojim rodičom na dôchodok prispieť zo svojich sociálnych odvodov vo výške 1,5 percenta jeho hrubej mzdy, každému rodičovi by dal mesačne 22,50 eura, teda ročne 270 eur.
Ak však má zamestnanec s hrubou mzdou 1 500 eur dve nezaopatrené deti vo veku do 18 rokov, v tomto roku neplatí žiadnu daň z príjmov. Pri dvoch nezaopatrených deťoch vo veku do 18 rokov má totiž nárok na daňový bonus v sume 280 eur, kým jeho daň z príjmov je vo výške 169 eur. Takýto zamestnanec by tak nemohol svojim rodičom na dôchodku dopriať žiadny rodičovský dôchodok.
Kritikov bude pravdepodobne viac ako stúpencov
Aj ďalší z radov exministrov práce avizované zmeny kritizuje. "Nová „prosociálna“ vláda začala útokom na matky, ktoré vychovali pracujúce deti," píše v komentári pre Štandard Milan Krajniak. "Tieto matky boli na výške dôchodku dlhé roky diskriminované len za to, že obetovali časť svojho produktívneho veku výchove a starostlivosti o deti. Rodičovský dôchodok, ktorý bol v tomto roku vyplatený prvýkrát viac ako 850-tisíc starobným dôchodcom, túto diskrimináciu aspoň čiastočne zmierňoval," ukazuje iný aspekt, ktorý dávka mala prinášať.
Úradujúci šéf rezortu práce to zjavne vníma inak. Sociálne, ale paradoxne nie smerom k rodičom. Pracujúcim totiž v stredu odkázal, aby dve percentá zo svojich daní naďalej posielali mimovládnym organizáciám. „O ich rodičov sa postará náš nový trinásty dôchodok vo výške priemerného dôchodku, ktorý je pre väčšinu seniorov výhodnejší ako rodičovský dôchodok dohromady so súčasným trinástym dôchodkom," povedal po rokovaní vlády Tomáš.
Podľa neho je poskytovanie rodičovského dôchodku vo forme časti sociálnych odvodov vo výške 1,5 percenta z hrubej mzdy finančne neudržateľné. Netreba zabúdať na to, že kým od prvého januára mali mesačne pristávať priamo na dôchodkových účtoch seniorov, zmenou docieli, že teraz ostanú na účte Sociálnej poisťovne, ktorá si tak mierne polepší. Je jasné, na úkor koho.
Bilancia bude vskutku zaujímavá. Tí, čo mali najnižšie dôchodky a dostávali vo forme trinásteho koncom roka 300 eur, skočia od budúceho na avizovaných zhruba 606 eur. Pokiaľ by im rodičovský dôchodok ostal v pôvodnej výške, z uvedeného príkladu Anny vyplýva, že by si jej rodič siahol za rok na 270 eur (rodičovský bonus vyplácaný mesačne po 22,50) a 606 eur (13. dôchodok). Naviac k dôchodku by dostal 876 eur.
Po zmene mu ostáva len 606 a zopár drobných, pokiaľ deti budú môcť dve percentá poukázať. V Anninom prípade by konečnou sumou bolo 624 eur (ak jej možnosť neovplyvní rodičovský bonus).
Doplatia na to mimovládky?
Ak by sa daňovníci podľa Tomáša rozhodli posielať dve percentá z dane svojim rodičom na dôchodku namiesto mimovládnym organizáciám, tretí sektor by podľa Tomáša prišiel maximálne o 40 až 50 miliónov eur. „Tá suma však bude určite omnoho nižšia," povedal. A nezabudol sľúbiť, že k dispozícii pre nich budú dotačné schémy na to, aby štát ich straty "dorovnal a ešte aj niečo pridal".
Evidentne nie je presvedčivý, keďže najvyšší predstaviteľ mimovládnych neziskových organizácií v poradných orgánoch vlády Marcel Zajac na situáciu zareagoval vyjadrením, že dôsledkom avizovaných nastavení by bola úplná zmena podstaty asignácie dvoch percent dane z príjmu na Slovensku.
Ozvali sa aj ďalšie hlasy. „Vláda Roberta Fica tak začína plniť jeho vyhrážky, že jeho úhlavným nepriateľom budú mimovládky. Týmto krokom však poškodí nielen protikorupčným neziskovkám, ale napríklad aj neziskovkám, ktoré pomáhajú starým či ťažko chorým ľuďom," doplnila Nadácia zastavme korupciu.
Bez povšimnutia tento krok nenecháva ani Progresívne Slovensko, ktoré pritvrdilo aj v rétorike. „Je to fušerské riešenie, keď si ľudia môžu vybrať, či dajú dve percentá z daní neziskovým organizáciám alebo rodičom ako rodičovský bonus,“ povedal na tlačovej besede predseda strany Michal Šimečka.
Štát týmto spôsobom podľa neho nezíska ani zďaleka dosť peňazí na vykrytie trinástych dôchodkov. „Toto riešenie je rovnako zlé, ak nie ešte horšie, ako pôvodný rodičovský bonus z dielne exministra Krajniaka, keďže opäť nezohľadňuje bezdetných rodičov, nezohľadňuje rodičov detí, ktorí z rôznych dôvodov nemôžu pracovať alebo odvádzajú dane v zahraničí,“ dodala poslankyňa za PS Simona Petrík.
Zámer kritizuje aj Kresťanskodemokratické hnutie (KDH). „Týmto krokom vládne strany pripravia dôchodcov o stovky eur len preto, aby im potom megalomansky mohli dať na Vianoce trinásty dôchodok," uviedla expertka KDH na sociálnu politiku Martina Holečková. Dodala, že vláda v snahe splnenia predvolebných sľubov chce trinásty dôchodok financovať na úkor rodičovského.
Nedoplatia na to podľa nej len mimovládky. Ak prejdú navrhované zmeny, štát tým podľa Holečkovej prakticky zlikviduje aj občianske združenia či športové kluby, ktoré majú nezastupiteľné miesto v našej spoločnosti. „Tieto organizácie pritom často suplujú úlohu štátu a starajú sa o seniorov, chorých, ale aj o naše deti. Chce nám vari vládna koalícia povedať, že organizácie, ako Slovenská katolícka charita alebo Liga proti rakovine nemajú zmysel?" uzatvára.
