Pán Marián bol bez domova desať rokov. Teraz už býva „vo svojom". Aký bol jeho príbeh?

V stredu ráno som sa stretla so sociálnou pracovníčkou organizácie Depaul pani Evkou a spoločne sme sa vydali k jej klientovi, pánovi Mariánovi. Ako som neskôr zistila, bola po nočnej službe a v stredu ani nemala byť v práci. Pre svojho klienta si však našla čas aj napriek tomu. Čochvíľa sme už stáli pred panelákom, kde nás vítal milý a usmiaty pán Marián. Kabát mi gentlemansky pomohol vyzliecť a zavesil, ponúkol mi papuče a usadil nás s pani Evkou na gauči. Byt bol malý, skromný, ale veľmi príjemný a útulný. Nenašli by ste tam zrnko prachu ani pohodenú vec. Všetko úhľadne upratané. „Raz som zabudol hrnček od kávy umyť, tak ma čerti z toho brali. Som sa musel vrátiť,“ prezradil mi so smiechom pán Marián.

Mohlo by Vás zaujímať Život ľudí bez domova: Ako sa vymaniť z bludného kruhu ulice a akú úlohu v tom zohráva princíp „Housing first“?

Pani Evka sa hneď pýta svojho klienta, či už bral lieky. Ten jej pohotovo ukazuje systematicky usporiadané lieky v dávkovači na celý týždeň. Hlavou mi preblyslo, že niečo z toho zmyslu pre poriadok by som rada mala aj ja.

V byte bývate od septembra. Čo sa vo Vašom živote zmenilo? Ako sa Vám tu páči?