Pán Marián bol bez domova desať rokov. Teraz už býva „vo svojom". Aký bol jeho príbeh?

V stredu ráno som sa stretla so sociálnou pracovníčkou organizácie Depaul pani Evkou a spoločne sme sa vydali k jej klientovi, pánovi Mariánovi. Ako som neskôr zistila, bola po nočnej službe a v stredu ani nemala byť v práci. Pre svojho klienta si však našla čas aj napriek tomu. Čochvíľa sme už stáli pred panelákom, kde nás vítal milý a usmiaty pán Marián. Kabát mi gentlemansky pomohol vyzliecť a zavesil, ponúkol mi papuče a usadil nás s pani Evkou na gauči. Byt bol malý, skromný, ale veľmi príjemný a útulný. Nenašli by ste tam zrnko prachu ani pohodenú vec. Všetko úhľadne upratané. „Raz som zabudol hrnček od kávy umyť, tak ma čerti z toho brali. Som sa musel vrátiť,“ prezradil mi so smiechom pán Marián.

Pani Evka sa hneď pýta svojho klienta, či už bral lieky. Ten jej pohotovo ukazuje systematicky usporiadané lieky v dávkovači na celý týždeň. Hlavou mi preblyslo, že niečo z toho zmyslu pre poriadok by som rada mala aj ja.

V byte bývate od septembra. Čo sa vo Vašom živote zmenilo? Ako sa Vám tu páči?

Veľa, veľmi veľa. Predtým som chodil po brigádach. U kamaráta som dlho robil, mal taký hospodársky dvor, kde som mu pomáhal. Potom som celý opuchol, skončil som v nemocnici na mesiac. Odtiaľ som sa dostal do nocľahárne, potom do útulku na Jeleniu (Útulok sv. Lujzy de Marillac). V útulku sme mohli byť maximálne dva roky. Tam mi poradili, čo ďalej (pán Marián vyplnil dotazník zraniteľnosti, na základe ktorého bol zaradený medzi žiadateľov o bývanie v programe Housing first). Boli sme tu pozrieť, hneď sa mi tu ľúbilo a v priebehu mesiaca som býval. Neuveriteľné. Prostredie sa mi tu páči. Veľa zelene. Cez týždeň je tu kriku zo školy, cez víkend to utíchne, počuť iba psíky. Ráno o šiestej z okna pozerám, či už kuchári nabehli variť (smiech). Mám aj viac ako potrebujem.

Ako ste prišli o svoj domov?

Býval som v Rači pri Šajbách. Prišiel som o prácu na dlhšie a mal som nedoplatky. Kamarát mi povyplácal dlhy, prepísali sme nájomnú zmluvu a byt ostal potom jemu. Asi 10 rokov som bol bez bývania, ale na ulici som nebol. Býval som najskôr u kamaráta v Biskupiciach. Potom nocľaháreň a útulok.

Čo ste robili pre nástupom na dôchodok. Ako ste sa živili?

Ja som vyučený stavebný zámočník, ale väčšinou som jazdil. Vozil som riaditeľa. Mal som všelijakých dobrých šéfov. Zeleninu som rozvážal do kuchýň. Aj kamión som skúšal, ale to ma nebavilo.

Kto Vám na ceste k vlastnému bývaniu najviac pomohol?

Anjelik, pani Evka. Mám ju veľmi rád. Robí všetko, veľkú osvetu. Všetko, čo mám na srdci, jej môžem vyžalovať. Sú to všetko výborné ženy. Čo robia, to sa nedá ani oplatiť. A pani Patríciu (sociálna pracovníčka), keď stretnem, tak mám hneď lepší celý deň. Ona má takú auru.

Ako vychádzate s financiami, keď uhradíte nájom a všetky poplatky súvisiace s bytom? Dá sa z toho vyžiť?

Mám dôchodok. Ja si radšej zaplatím aj dva mesiace dopredu nájom. A potom už len nákup v obchode, obedy mám v škole oproti cez týždeň. Cez víkend si uvarím. Dobre varia, ešte žijem (smiech). Spokojný som veľmi.

Zvyknete si aj privyrobiť alebo máte len dôchodok?

Pani Evka mi niečo stále hľadá. Naposledy bolo treba lístie u farára hrabať, ale ja nepotrebujem za to nejakú odmenu, farárovi rád pomôžem. Kamaráta mám, čo poznám dlhšie. Cez neho budem možno pomáhať jednému, čo opravuje autá. Takže mám niečo rozbehnuté. Nevyhýbam sa práci, lebo doobeda to tak ujde, ale potom je tu nuda ako šľak. Keby som nemal telku, tak by som sa zbláznil. Večer býva niekedy smutno. Ako som tu prišiel, zrazu sám. Na útulku som poznal veľa ľudí, dobrých, chýbali mi zo začiatku. Ten prvý týždeň bol taký divný.

Zvyknete sa stretávať s kamarátmi z útulku?

Ale áno, chodí občas Paľko, čo sme boli na izbe spolu. Ten mi aj kvety nosí. On má rakovinu hrdla, tak mi teraz píše. Vždy mi napíše, či polievam (smiech). Chcel aj zajtra prísť, ale to nemôžem, budem slávny (smiech). (Pán Marián hovorí o kampani, ktorú organizuje Depaul pod názvom Ulica nie je domov. V rámci kampane sa organizácia snaží osloviť verejnosť za účelom získať desať bytov na prenájom pre ľudí bez domova. Depaul dopláca za svojho klienta časť nájmu a je aj garantom, takže sa stačí zbaviť predsudkov a získať za svoj byt nie len finančný benefit, ale aj dobrý pocit na duši. Vo štvrtok kampaň podporilo viacero známych osobností na podujatí v obchodnom dome Prior, kde zriadili vo výklade provizórne bývanie. Peter Konečný, Branči Kováč, Braňo Deák a iní si vyskúšali bývať v tomto provizórnom byte. Výklad mal symbolizovať krehkosť hranice medzi domovom a ulicou, a to, ako ľahko sa na ňu človek z tepla domova môže dostať, ak mu do života vstúpia problémy, s ktorými sa neviem sám vysporiadať. Pán Marián bol jeden z účastníkov akcie).

Máte nejakú rodinu? Niekoho, o koho sa viete oprieť?

Rodičov som stratil. Mamu, keď som mal 10 rokov, otca v 15-tich. Vyrástol som v detskom domove. To je ťažko rozprávať. Bratia a sestry zostali v Novej Bani, ale nejak v styku s nimi nie som, nechcem. Nemôžem im odpustiť, že mali svoje bývanie a nezobrali ma, dali ma do detského domova. Bol som v Handlovej v detskom domove. Ale tam bolo super.

V čom bol detský domov super?

Vo všetkom. Bývanie, dobrá starostlivosť, pani vychovávateľky. Boli tam dve oddelenia. S menšími aj väčšími deťmi. Chodil som ich kúpať, to ma bavilo, čľapkali sa vo vode (smiech). Baníci sponzorovali ten detský domov. Nosili nám darčeky. Brávali nás aj na výlety.

Ako trávite deň?

Idem sa prejsť, keď je pekné počasie. Raz do týždňa idem do mesta, prejdem Obchodnú, Michalskú, k Dunaju, posedím, trochu popozerám. Na dušičky som bol v Slávičom údolí popozerať, ako to tam je rozsvietené. Sledujem televíziu.

Čo si rád pozriete v televízií?

Správy sledujem, lebo ma zaujíma, čo sa deje. Teraz hovorili o tých dôchodkoch. Raz majú byť, raz nemajú, všeličo nasľubujú. Pozerám aj dokumenty, históriu. Kriminálky to všetko opakujú, to moc nie. Ale Columba si rád pozriem. Jeho ženu som však ešte nevidel (smiech). Staré civilizácie, fauna, flóra, české komédie a staršie české filmy. Naposledy som pozeral Drevenú dedinu. Mám rád aj krížovky a rád čítam.

Čo si rád prečítate?

Všetko. Aj kriminálky, rozprávky. Naposledy som čítal o princeznej Diane. Smiech. Tu máme hneď kúsok knižnicu, len ju opravujú. Mala byť tento mesiac otvorená, už som bol zisťovať, teším sa na to. Ešte sa chystám do Radošinského divadla, to mám rád. Jánošík, Človečina sa mi páčili. Vážnu hudbu tiež rád počúvam. Vivaldi, Caruso, Verdi. Ale mám rád každú muziku.

Čo hovoríte na susedov, prichádzate s nimi do kontaktu?

Mám veľmi dobrých susedov. Pozrite pod okná, ako je to tam pekne spravené. To jedna susedka robí, pani Marika. Minule sme klábosili asi pol hodinu. Vravela mi, že nejakú ženu by som potreboval. A hneď začala, že v tamtom vchode sú aj dve také fajn. Vravím, počkajte pani Marika, zoberiem notes, budem písať, (smiech) takže sranda. Ona je veľmi príjemná pani. Vo vchode poznám takmer všetkých z videnia, pozdravíme sa. Ale s ňou je to najlepšie.