Lekáreň u Salvatora: Výlet do sveta alchýmie, v ktorom nechýbal ani elixír z rohu jednorožca

BRATISLAVA – Lekáreň u Salvatora poskytuje od konca októbra možnosť nahliadnuť do roky chátrajúceho priestoru, ktorý prešiel rekonštrukciou a čoskoro začne plniť svoj pôvodný účel. Cez „pootvorené" dvere možno spoznať aj pútavý príbeh tejto ikonickej stavby, ktorý bol roky zapadnutý prachom.

salvator titulna fotka Ikonická lekáreň u Salvatora. Foto: Katarína Krajčová.

Najpopulárnejšia lekáreň vtedajšieho Prešporku

História lekárne, ktorú dnes poznáme ako Lekáreň u Salvatora, sa začala písať omnoho skôr než história budovy na Panskej ulici, kde sídli v súčasnosti. Je spätá s menom bohatého ostrihomského arcibiskupa Lippaya a spadá až do prvej polovice 17. storočia. Arcibiskup mal záľubu v alchýmii aj v umeleckých záhradách a výsledkom prepojenia týchto záujmov bolo založenie lekárne, v ktorej využíval na výrobu liekov, tinktúr, elixírov a rôznych mastičiek práve rastliny zo svojej záhrady. Lippay získal pre lekáreň aj barokový mobiliár a mohutný stôl so šiestimi levmi, ktoré sú dominantou tohto priestoru dodnes.

Po tom, čo sa arcibiskup zúčastnil na povstaní proti kráľovi, sa musel stiahnuť. Lekáreň daroval Jezuitom pod podmienkou, že budú poskytovať lieky a elixíry chudobným zadarmo. To aj robili a výsledkom tohto charitatívneho rozmeru bolo, že lekáreň sa stala najpopulárnejšou v celom vtedajšom Prešporku.

Lekárnik Rudolf Adler, ktorý dal lekáreň vybudovať v jej súčasnej podobe, vstúpil do celého procesu s jasnou víziou. Barokový mobiliár ho natoľko očaril, že dal preň vytvoriť priestor na mieru a presťahoval ho z jeho dovtedajšieho sídla v Csákyho paláci. A tak sa začala písať v roku 1904 história Lekárne u Salvatora v jedinečných priestoroch takzvaného Adlerovho domu na Panskej ulici 35, kde sa nachádza dodnes.

Historický mobiliár za takmer milión eur

Barokový mobiliár je ústrednou a jednotiacou líniou lekárne, ktorá putovala po Bratislave až sa ocitla na svojom konečnom mieste v Adlerovom dome. Po jej zatvorení pri privatizácii v roku 1995 sa dostal do súkromných rúk a dlhé roky stál v sklade. Kompletne zreštaurovať ho dal až jeho nový majiteľ lekárnik Erik Kovács, ktorý ho chcel vystavovať vo svojom múzeu.

V roku 2020 získalo mesto lekáreň do svojho výhradného vlastníctva. Návrat mobiliáru na svoje miesto sa tak stal kľúčovou záležitosťou v snahe znovu vdýchnuť život roky chátrajúcemu priestoru. Podarilo sa to rok na to, keď ho od jeho vtedajšieho majiteľa mesto odkúpilo. Hodnota mobiliáru sa v tom čase pohybovala okolo 5 miliónov eur. Nakoniec ho mesto odkúpilo za necelý milión. Celkovo menil mobiliár svoju adresu až päťkrát.

Barokový mobiliár so stolom boli dominantou lekárne. Foto: Katarína Krajčová.

Architektúra v sebe spája kresťanské, mytologické a svetské prvky

Budova lekárne v eklektickom štýle zaujme už zvonku. Nad vstupnými dverami sa týči Salvator (spasiteľ) vytesaný do fasády od známeho sochára Alojza Rigeleho, ktorý žehná každému, kto vstúpi dnu. Náboženský motív je upevnený aj anjelmi, ktorí ho obklopujú.

Salvator žehná ľuďom pri vstupe do lekárne. Foto: Katarína Krajčová.

Po vstupe do oficíny, čo je miestnosť, kde lekárnik prichádzal do styku s pacientom, nás upúta bohato zdobený štukový strop so štyrmi alegorickými maľbami. Na jeho tvorbe sa spolupodieľala Adlerova dcéra Anna, ktorá bola amatérska maliarka. Ústredným motívom stropu je grécky boh lekárstva Asklépios, ktorý mal 4 dcéry – bohyne, pričom každá mala na starosti nejaký „rezort“. Tie sú vyobrazené na strope, každá v jednom rohu.

Poslednou chýbajúcou časťou honosného stropu je historický luster, ktorý ešte reštaurujú. Foto: Viera Kamenická.

Prvá Hygieia (skomolením jej mena vzniklo slovo hygiena) mala na starosti čistotu a prevenciu pred chorobami. Na ruke má hadí náramok. V gréckej mytológii bol had symbolom múdrosti a zdravia, lebo jeho jed sa dával do liečiv. Negatívnym symbolom sa stal až neskôr. Bohyňa Akéso bojovala proti chorobám s oštepom v ruke. Má vedľa seba odseknutú mužskú hlavu, ktorá symbolizuje porazenie choroby. Iaso má na zasa starosti regeneráciu po chorobe a sebaspytovanie, čo mohla spraviť inak, aby neochorela. K sebaspytovaniu jej slúžilo zrkadlo v drevenom ráme. Poslednou bola Panacea stelesňujúca harmóniu človeka s okolím a prírodou. Nie je náhoda, že má poruke lýru. Je to hudobný nástroj boha Apolóna a keď na ňom hral, všetko kvitlo.

Svetskými prvkami sú anjeli reprezentujúci vedné odbory a umelecké odvetvia. Napríklad anjel s glóbusom symbolizujúci vedu o zemi alebo anjel s ďalekohľadom odkazujúci na astronómiu. Celková symbolika je dotvorená sovou stelesňujúcou múdrosť a fénixom, ktorý reprezentuje znovuzrodenie a nesmrteľnosť. Lekárnik Adler bol na danú dobu veľmi pokrokový. Lekárni vdýchol jedinečný umelecký a intelektuálny rozmer, a tak svojou prepracovanosťou výrazne vynikala nad svojimi vrstovníkmi.

Lekárenská alchýmia skrývala aj rôzne kuriozity

Obrovský stôl, ktorý je centrom oficíny, nebol tak monumentálny len pre parádu. Odohrávala sa na ňom skutočná alchýmia. Z veľkého množstva rôznorodých surovín tu lekárnik namiešaval mastičky, elixíry a všelijaké liečivá. Ingrediencie si dôkladne odvážil na miskových váhach, gramáž musela sedieť. Pri vstupe bola aj váha pre pacientov, lebo suroviny sa miešali podľa váhy dotyčného. Bol teda rozdiel, či ste mali 50 alebo 100 kilogramov.

Popri bežných bylinkách sa používali aj exotické suroviny, ako zázvor alebo škorica. Hoci dnes sú bežne dostupné, v minulosti ani zďaleka neboli samozrejmosťou. Išlo totiž o vzácne kúsky, ktoré bolo ťažké zohnať. Jezuiti ich však mali vďaka svojim konexiám. Do zákazu používania pofidérnych ingrediencií Jozefom II. ste v lekárni mohli mať liečivá namiešané z rôznych, často skutočne bizarných ingrediencií. Jednou z takých bol pomletý roh jednorožca. Aké liečivé účinky mohla mať táto ingrediencia a z čoho ju skutočne získavali, necháme na fantázii čitateľa.

Reálnejšie, nie však menej bizarné, boli pomleté ľudské kosti alebo fekálie. Z knihy Notície od Matej Bella sa dokonca dozvedáme o egyptskej múmii, ktorá údajne ležala na stole z Adlerovej lekárne a priamo na mieste z nej čerpali ingrediencie, ktoré následne zapracovali do liečiva. Či tomu tak skutočne bolo, nevieme. Ruka či prst z múmie v lekárni ako zdroj ingrediencií do liečiv však neboli až tak výnimočné, takže možno predpokladať, že tento údaj z Notícií je postavený na realite. Fakt, že aj víno malo vo fľaštičkách svoje stabilné miesto a bolo používané ako liečivo, je v porovnaní s týmto už len slabým odvarom. Predpokladá sa, že Adler vo svojej lekárni ponúkal aj prevratnejšie novinky, akou bola napríklad farba na vlasy.

Komerčná lekáreň aj priestor pre turistov

Oficína s mobiliárom, ktorá je vstupom do lekárne, má byť prístupná pre turistov a do budúcna sa ráta aj s tým, že v lekárni tiež bude prítomná osoba, ktorá vie poskytnúť historický výklad. Vzadu bude komerčná lekáreň prevádzkovaná Slovenskou lekárnickou komorou, ktorá má popri štandardných lekárenských službách poskytovať aj špecifickejšie služby ako meranie zdravotných parametrov, individuálnu prípravu liekov alebo konzultácie prípadných rizík plynúcich z liekových interakcií.

Presný dátum otvorenia ešte nie je známy, ale predpokladá sa, že to bude do konca roka. Od záveru októbra je možné do lekárne nahliadnuť v rámci takzvaného Pootvorenia lekárne u Salvatora. Na komentovanú prehliadku je nutné sa vopred registrovať.