Život ľudí bez domova: Ako sa vymaniť z bludného kruhu ulice a akú úlohu v tom zohráva princíp „Housing first“?

Kto je považovaný za človeka „bez domova“?

Väčšina ľudí ma mylnú predstavu, že „človekom bez domova“ je len ten, kto prespáva na ulici. Pravdou však je, že pouliční bezdomovci sú len vrcholom ľadovca. Často tým najvypuklejším a zároveň aj najväčšmi skreľujúcim náš pohľad na problematiku. Téma bezdomovectva však zasahuje oveľa širšiu skupinu ľudí, ktorá je pred zrakmi ľudí často skrytá. Spadajú sem aj ľudia žijúci v ubytovniach, chatkách a v inom veľmi neistom bývaní. Ide o rizikovú skupinu, ktorých spája to, že nemajú vlastnú adresu. Trvalý pobyt majú na príslušnom obecnom úrade.

Pri prvom a zároveň jedinom sčítaní ľudí bez domova, z ktorého sú dostupné výsledky, zistili 2 064 takýchto osôb v Bratislave, pričom metodika tohto sčítania nepodchytila všetky skupiny. Reálne číslo je teda oveľa vyššie.

Prečo je bývanie kľúčové?

Dáta z prvého sčítania ľudí bez domova v Bratislave, ako aj skúsenosti zo zahraničia, jasne pomenúvajú prioritu riešenia bezdomovectva. Je ňou prístup „Housing first“, ktorý zjednodušene hovorí o tom, že bývanie sa musí riešiť čo najskôr. Integrácia týchto ľudí do systému cestou bývania je totiž tá najspoľahlivejšia a v konečnom dôsledku odbremeňuje aj mesto a štát, keďže títo ľudia už nie sú vo vysokej miere odkázaní na sociálnu pomoc. Zlepšuje sa ich zdravotný stav a aj celková kvalita života. Ruku na srdce. Chodiť do práce zo stanu alebo z chatky a dávať si život „do poriadku“ nie je najšťastnejší základ. Bývanie môže byť veľmi silnou motiváciou zmeniť svoj život k lepšiemu.

„Housing first“ v praxi

Projekt „Dostupné bývanie so sociálnou podporou“, ktorý je založený na prístupe „Housing first“, spustilo mesto v spolupráci s tromi neziskovými organizáciami v roku 2020 a jeho cieľom je ukončovanie bezdomovectva formou sociálneho bývania dostupného aj pre sociálne slabšie skupiny obyvateľstva. Ak si niekto predstavuje, že týmto ľuďom len tak padol byt do lona, tak je na omyle. „V projekte platili rovnaké vstupné podmienky ako pre iných žiadateľov o mestské nájomné bývanie. Zásadným rozdielom však bolo to, že o pridelení bytu rozhodovala odborná komisia na základe potrebnosti (závažnosť bytovej núdze) a zraniteľnosti (zdravotný stav, vek a iné rizikové faktory),“ priblížil Bratislavskému Štandardu hovorca mesta Martin Bubla.

Bilancia projektu po troch rokoch hovorí jasne

Tri roky od spustenia pilotného projektu ukázali zmysel tohto prístupu. „Po troch rokoch si všetky zabývané domácnosti bývanie udržali a projekt bol vyhodnotený ako úspešný tiež nezávislým výskumným Inštitútom pre výskum práce a rodiny. To a nazbierané skúsenosti z troch rokov fungovania projektu sú jeho najdôležitejšími výsledkami,“ objasnil úspešnosť tejto stratégie Bubla. Ako ďalej uviedol, ďalším krokom má byť implementácia prístupu „Housing first“ do systematickej úrovne. „To bude v praxi znamenať, že každoročne bude určité percento prideľovaných bytov prístupné práve pre ľudí v ťažkej bytovej núdzi a s komplexnými potrebami,“ uzatvoril Bubla.

Bratislavský Štandard sa bude na túto tému čoskoro rozprávať s pánom Marianom, ktorý začínal v nocľahárni a teraz v rámci spomínaného projektu dostal kľúče od „vlastného“.

Bývaním sa to nekončí

Aby si človek vybudoval istú mieru stability, potrebuje na úvod barličku v podobe služieb sociálneho pracovníka. Ľudia z tohto projektu ju využívali najčastejšie v súvislosti s administratívnymi a byrokratickými úkonmi alebo s riešením vzťahov. Príjem mnohých je tak nízky, že im ledva vystačí na pokrytie nákladov nutných na život. Preto by nemali možnosť získať byt na komerčnom trhu. Napriek často veľmi náročnej finančnej situácii účastníkov projektu nedošlo k ich zadlžovaniu alebo k výrazným nedoplatkom na nájomnom.

Na jednu noc v koži človeka bez domova

Skúsiť si na jednu noc život pouličného človeka bez domova budete môcť 23. novembra v Novej Cvernovke v rámci podujatia Noc vonku 2023. Pre každého, kto je pripravený vzdať sa na jednu noc pohodlia svojho domova, je pripravený aj bohatý sprievodný program s diskusiou, kvízom, hudobným programom a inými aktivitami. Nad podujatím prevzali záštitu primátor Bratislavy Matúš Vallo, predseda Bratislavského samosprávneho kraja Juraj Droba a bývalá štátna tajomníčka Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Soňa Gaborčáková.