1. V týchto dňoch je to takmer rok, čo ste sa ujali funkcie starostu mestskej časti. Priblížte obyvateľom Vašej mestskej časti, čo všetko dôležité sa Vám za ten rok podarilo uskutočniť, poprípade naštartovať?

2. Po troch rokoch strávených v pandémii ochorenia COVID-19, následnej vojny na Ukrajine a s tým spojenej humanitárnej krízy, vysokej inflácie, či zásahov do financovania samospráv zo strany vlády a štátu, v akej finančnej kondícii je dnes Vaša mestská časť?

3. Primátor Matúš Vallo už druhýkrát plánuje zdvíhať dane z nehnuteľností. Aký je Váš postoj k takémuto kroku?

4. O pár týždňov sa bude na mestskom zastupiteľstve meniť Štatút hlavného mesta a malo by sa tak zmeniť prerozdelenie financií medzi magistrát a mestské časti. O aký balík peňazí sa zlepší situácia vo Vašej mestskej časti a ako plánujete tieto financie do budúcna využívať?

5. Pred mesiacom vstúpila do platnosti „chodníková novela“, ktorou sa zakázalo parkovanie na chodníkoch, okrem miest, kde je to dopravným značením povolené. Ako veľmi sa dotkla táto zmena zákona obyvateľov Vašej mestskej časti? Aké sú po mesiaci prvé výsledky a ako vnímate konanie mestskej polície pri dodržiavaní pravidiel? Akým spôsobom Vám bol pri povoľovaní parkovania na chodníkoch nápomocný Magistrát hlavného mesta SR Bratislavy?

V tomto článku Vám prinášame odpovede starostov piateho bratislavského okresu, teda mestských častí Jarovce, Petržalka, Čunovo a Rusovce.

JAROVCE

Jozef Uhler, starosta mestskej časti

1. Jarovce mali to šťastie, že po voľbách došlo len k miernej zmene v zastupiteľstve, ale bez výrazných názorových zmien. Preto môžeme pokračovať v naštartovaných projektoch. V marci sme začali s realizáciou novej materskej školy, ktorá bude začiatkom roka 2024 ukončená. Pripravujeme realizáciu cyklochodníka Jarovce – Rusovce, ktorý chceme začať realizovať vo februári 2024. Tiež pripravujeme prístavbu základnej školy, ale tá bude závisieť od stavu financií v budúcom roku.

2. Jarovce sú zatiaľ v dobrej finančnej kondícii, bez dlhodobých úverov a záväzkov. Veríme, že nová vláda pomôže samosprávam s financovaním dôležitých projektov.

3. V prípade zvýšenia len o infláciu nemáme námietky, pretože ide o nevyhnutný krok pre udržanie financovania služieb obyvateľstvu.

4. Vítame dohodu medzi magistrátom a mestskými časťami, ktorá sa rodila naozaj dlho. Pre nás to bude znamenať najmä to, že na novootvorené miesta v materskej škole dostaneme viac peňazí a nebude nutné zvyšovať poplatky rodičom.

5. Okrajové mestské časti zatiaľ nepociťujú taký problém s chodníkovou novelou ako centrum a širšie centrum mesta. Na komunikáciách, ktoré v Jarovciach máme, sa de facto nič nezmenilo, pretože na nich nebolo možné parkovať ani predtým a ani teraz. Pred účinnosťou chodníkovej novely platilo, že na chodníku bolo potrebné nechať 1,5 metra a zároveň na ceste 3 metre pre každý smer jazdy. Žiadna z našich komunikácií nie je tak široká, aby sa toto dalo pri parkovaní splniť.

PETRŽALKA

Ján Hrčka, starosta mestskej časti

1. Najviac by som vyzdvihol to, že sme vo vlastnej réžii začali s opravou chodníkov a priľahlých trávnatých plôch. Tento rok sú to len začiatky, ktoré sprevádzali viaceré chyby a výsledok nie je dokonalý, no týmto spôsobom dokážeme výrazne ušetriť a zároveň výrazne zveľadiť mnohé verejné priestory. V budúcom roku toho plánujeme opraviť ešte viac a verím, že v oveľa lepšej kvalite.

Za ďalší z mojich úspechov považujem rozvoj športovej infraštruktúry – budovanie nových, alebo rekonštrukcie existujúcich športovísk v Petržalke. Aktuálne realizujeme výstavbu jedného z najväčších investičných projektov z dielne petržalskej samosprávy, Multifunkčnej športovej haly Pankúchova, ktorá má byť vôbec prvou svojho druhu v Petržalke. Hala za viac ako dva milióny eur bude slúžiť primárne žiakom troch škôl sídliacich v areáli, amatérskym športovým klubom, športovým klubom pre deti a mládež ako aj širokej verejnosti, pričom poskytne zázemie pre viaceré odvetvia.

Okrem haly aktuálne pokračujeme v rekonštrukcii dlhodobo zanedbanej vnútornej plavárne v priestoroch ZŠ Pankúchova a dokončili sme tiež prvú etapu rekonštrukcie Športovej haly Prokofievova. Podarilo sa nám tiež schváliť zámer kúpy pozemkov Tenisového areálu Slávia Právnik Bratislava pri Draždiaku za veľmi výhodné dva milióny eur a v hre je aj výstavba ďalšej novej športovej haly na Gessayovej. V rozširovaní a skvalitňovaní športovej infraštruktúry by sme chceli v rámci finančných možností mestskej časti aj štátu pokračovať aj do budúcna, no skôr cieliť na revitalizáciu existujúcich športovísk, než na výstavbu nových, najmä v areáloch škôl v správe našej mestskej časti.

2. Aj napriek pandémii Covidu-19, vojne na Ukrajine, vysokej inflácií či energetickej kríze môžeme skonštatovať, že mestská časť sa nachádza historicky v najpriaznivejšej finančnej kondícii. Tá sa zlepšila od nástupu nového vedenia v roku 2019 najmä vďaka systematickému zavádzaniu rôznych úsporných opatrení. Zadĺženosť tak klesla z 18 pod 10 percent a očakávame, že v priebehu najbližších dvoch rokov, ak sa nič vážne nestane, by mala klesnúť až pod 5 percent, čo je na Slovensku aktuálne, dovolím si tvrdiť, doslova nevídaný trend.

Okrem toho, naše hospodárske prebytky sú jedny z najvyšších – 25 miliónov eur za posledné 4 roky. A práve tie nám dovoľujú čoraz rýchlejšie mazať obrovský investičný dlh Petržalky, ktorý sa dekádami nahromadil. Samozrejme, zvyšovanie cien a krízy sa dotkli aj nás, no vďaka včasným a proaktívnym opatreniam v nielen oblasti energetiky nie tak citeľne, ako v prípade iných miest a obcí. Investičný dlh sa tak snažíme dohnať predovšetkým pri cestných komunikáciách či budovách v našej správe.

Za túto priaznivú situáciu vďačím aj svojmu prístupu, lebo k mestskej časti sa doslova správam, akoby to bola moja vlastná firma. A nemyslím to vo význame, že ma zaujímajú iba čísla a nič iné. Znamená to, že sa snažím schvaľovať výhodné nákupy a rozhodnutia, aj z dielne odborných kolegov, vždy v priaznivom pomere cena-kvalita, no zároveň myslieť aj na dostupnosť a kvalitu verejnoprospešných služieb a infraštruktúry, ktorú mestská časť nielen Petržalčanom poskytuje, alebo má poskytovať. K priaznivým číslam teda výrazne prispela aj kompletná a nikdy nekončiaca reštrukturalizácia miestneho úradu, ktorá reflektuje na požiadavky obyvateľov a doby. Takto sa postupne snažím profilovať schopný, výkonný a odborný tím ľudí pracujúcich v prospech mestskej časti tak, aby boli jednotlivé činnosti rozložené rovnomerne a každý vykonával nielen svoju agendu čo najlepšie.

3. Akékoľvek zvyšovanie poplatkov je vždy nepopulárnym riešením, no pri porovnaní s inými krajinami by sme zistili, že máme dane na takej úrovni, na akej sú inde dávno štandardom. Ak si niekto myslí, že 100 eur na rok za byt s rozlohou 100 m² je veľa, nech si zistí, akú daň by zaplatil za rovnaký byt v takom Rakúsku, s ktorým sa často porovnávame. Preto v princípe nemám problém so zdvíhaním dane z nehnuteľností. To, s čím ale problém mám, je spôsob, akým sa s týmito verejnými zdrojmi narába. Svoje stanovisko si však nechám na mestské zastupiteľstvo, kde sa bude daný návrh prerokovávať.

4. Dlhodobo upozorňujem na to a zastávam názor, že mestské časti sú financované nespravodlivo. Je absurdné, že Petržalka, ako najľudnatejšia bratislavská mestská časť so 120-tisíc obyvateľmi (reálne ich je určite viac, cez 150-tisíc) dostáva v prepočte na jedného obyvateľa o 50, niekedy až o 100 percent menej peňazí ako iné mestské časti (Petržalka 80 eur na obyvateľa, Ružinov cca 125 eur).

Druhou vecou, ku ktorej som kritický a ktorá výrazne ovplyvňuje financovanie mestských častí, je prerozdeľovanie podielových daní za verejné materské školy. V zmysle štatútu dostane každá samospráva od štátu peniaze za vytvorenie nových kapacít v štátnych MŠ – no 50 percent tejto sumy si necháva hlavné mesto. Tesne po voľbách v roku 2018 som súčasnému primátorovi avizoval, že Petržalka bude musieť vo veľkom navýšiť donedávna nepostačujúce kapacity škôlok a že nám tento krok urobí veľkú dieru v rozpočte (100 detí navyše nás stojí cca 250-tisíc eur ročne). Z tých 250-tisíc si polovicu nechá mesto a polovicu získa mestská časť, čím ročne prichádzame o enormné množstvo financií práve na prevádzku verejných materských škôl. Keďže za tri roky sme kapacitu navýšili o cca 550 detí, de facto sme prišli o zhruba 900-tisíc eur. Okrem toho, neštátne zariadenia – súkromné či cirkevné materské školy – dostávajú 100 percent tohto „normatívu na dieťa” zo štátu. To znamená, že keď takáto škôlka navýši počet miest o 100, štát jej za to poskytne plnú sumu, pri verejných petržalských škôlkach ale dostaneme od mesta len 50 percent a zvyšok magistrát minie na svoje projekty.

Aj napriek opakovanému upozorňovaniu na nesprávne a neférové financovanie sme sa s hlavným mestom nezhodli na spoločnom riešení, preto som oslovil poslancov Národnej rady SR v snahe vybaviť zmenu zákona v prospech nás aj iných MČ. Táto iniciatíva primäla hlavné mesto zmeniť aspoň čiastočne štatút, s ktorým ako mestský poslanec ani ako starosta nesúhlasím, čo odznelo aj na poslednom miestnom zastupiteľstve, lebo síce mesto nám sľubuje kompenzáciu, no nie v takej výške, v akej by mala byť. Ide o jednorazovú sumu 500-tisíc eur, avšak podľa mojich prepočtov by nám malo za štyri roky vytvárania nových kapacít v materských školách vrátiť cca 1,8 milióna eur.

Argument magistrátu je, že Petržalka si polepší najviac zo všetkých MČ, no treba si uvedomiť, že v rámci celej Bratislavy sme kapacity materských škôl rozšírili v spomínanom období najviac. V Petržalke sme vytvorili až 60 percent zo všetkých nových miest vo verejných škôlkach v Bratislave, teda z cca 850 detí navyše sme 550 prijali práve my do našich škôl, ktoré ako mestská časť financujeme. Do rozširovania kapacít sme investovali tak kapitálové výdavky, ako aj bežné výdavky na zaplatenie personálu, energií, vybavenia a tak ďalej. Zastávam teda názor, že kompenzovaná suma by mala byť pre Petržalku, ale nielen pre ňu, oveľa vyššia. Ak by nám teda mesto konečne vyplatilo 100 percent peňazí na materské škôlky od štátu, tak ako to robí pri tých súkromných a cirkevných, tieto financie by sme využili práve na chod našich petržalských škôlok a tie peniaze, ktoré sme do školstva presúvali z iných priorít, lebo inak by škôlky a miesta v nich neboli, konečne môžeme presunúť tam, kam patria – úprava verejného priestoru, oprava chodníkov, kapacity a služby pre seniorov, športoviská.

5. Zákaz parkovania na chodníkoch sa, samozrejme, dotkol aj nás, aj keď tentoraz nebol prekvapením, keďže sme rok a pol vedeli, že vstúpi do praxe. Našou výhodou je, že sme boli o krok vpred a chodníky sme vyznačovali systematicky v rámci regulovania jednotlivých parkovacích zón v našom pilotnom projekte Petržalského parkovacieho systému. Naším cieľom bolo takto zaregulovať 80 až 90 percent Petržalky, to sa nám, žiaľ, do spustenia zákazu nepodarilo, no verím, že v máji budúceho roka sa tento plán v rámci nášho bezplatného rezidentského parkovania naplní. Ak sa nám to podarí, Petržalka bude mať spomedzi porovnateľne veľkých samospráv pomerne najviac legálnych parkovacích miest vyznačených na cestách, parkoviskách a chodníkoch, a to v rámci celého Slovenska.

Čo sa týka mestskej polície, netrúfam si po prvom mesiaci platnosti novely hodnotiť ich prácu, a to aj vzhľadom na ich poddimenzovaný stav. Magistrát deklaroval, že nám bude nápomocný a vychádzať nám pri povoľovaní maximálne v ústrety. Určite by mohli byť niektoré povoľovacie procesy rýchlejšie, avšak nie som v situácii, že by som sa sťažoval.

ČUNOVO

Gabriela Ferenčáková, starostka mestskej časti

Starostka Gabriela Ferenčáková do uzávierky neodpovedala.

RUSOVCE

Radovan Jenčík, starosta mestskej časti

Starosta Radovan Jenčík do uzávierky neodpovedal.