Slovák v Afrike, nebezpečné knihy a bitka na akcii Michala Davida

Priatelia, vďaka Štandardu som mohol navštíviť miesta, kam by som sa za iných okolností nikdy nedostal.

Pred pár mesiacmi bol na Slovensku misionár Peter Majerník, slovenský rímskokatolícky kňaz pochádzajúci z východného Slovenska. Už desiaty rok pôsobí na africkom kontinente, konkrétne v Tanzánii. Keď mi porozprával o svojej misii, len tak medzi rečou ma pozval, aby som sa prišiel pozrieť ako sa tam žije. Okrem toho tam tento nezlomný muž vystaval s pomocou dobrodincov zo Slovenska nádherný chrám, na ktorého posviacke som sa zúčastnil. Bolo to nezabudnuteľné a život premieňajúce.

Tanzánia je krajina, ktorú ľudia poznajú vďaka Kilimandžáru a tiež vďaka Safari. Keď chcete vidieť leva, idete sem. Keď ste domased a chcete vyjsť na jedno z najvyšších pohorí sveta, tu sa vám to môže podariť. 

Áno, aj takáto je Tanzánia. No Tanzánia je aj celkom iná. Taká, ako ju v plnej kráse predstavil Peter Majerník. Chudobná na veci, ale bohatá na srdečnosť a pohostinnosť. Tanzánia je jediná krajina Afriky, ktorá vznikla bez vojny. Je zasvätená Panne Márii. Kresťania aj moslimovia tu žijú v mieri bez napätia, či nevraživosti. V tomto je Tanzánia jedinečná. Viac už nebudem prezrádzať, spomeniem azda len to, že v decembri budú vychádzať reportáže z Tanzánie z tejto cesty.

Je neuveriteľné, aké veľké veci dokáže jeden slabý človek, ak je odhodlaný a kráča po Božej ceste. Ako niekde napísal svätý František z Assisi o zázrakoch. „Rob, čo je potrebné, urob čo je možné a uvidíš, že si dokázal nemožné.“

Slováci teda vedia robiť zázraky a to je dobrá správa.

Kniha, ktorá pobúrila policajtov

Aby som však zostal verný posolstvu absurdného týždňa, dovoľte aby som uvažoval o veciach, ktoré ma znepokojili. Jednou z nich bola informácia, že istý vodič čítal za volantom knihu. Zaujímavé, akej veľkej odozvy sa tomuto prípadu dostalo. Skloňuje sa vo všetkých pádoch, aký bol nebezpečný pre ďalších účastníkov cestnej premávky. Knihu si oprel o volant a čítal a čítal. Správa neuvádza titul, ktorý vodiča zaujal.

Keby mal v ruke mobil, bol by to len ďalší obyčajný priestupok. Keby počúval taľafatky a chichotanie z ranného vysielania rádií, nikto by si ho ani nevšimol. On však čítal knihu!

Celá vec mi pripomenula príbeh z vysokoškolských čias, keď jeden nemenovaný spolužiak ukradol zo školskej knižnice zbierku básní. Profesor, ktorý sa to nejako dozvedel, ho pokarhal, a vyzval ho, aby knihu vrátil do police. Vzápätí pre nás všetkých dodal, že to nebola „obyčajná krádež“. Bola to „ušľachtilá krádež“! Bola to rebélia a odvážne vykročenie proti prúdu.

Takisto kniha za volantom bola „ušľachtilým priestupkom“.

Dávnejšie som robil rozhovor s jedným pašerákom kníh za komunizmu, ktorý cez hory pašoval na Slovensko „sväté knihy“. Keď ho chytili pohraničiari, boli prekvapení a sklamaní, že v ruksaku nemá klobásy a pálenku, ale nejaké nezmyselné knihy. S pálenkou by bol pašerák obišiel dobre, ale s náboženskou literatúrou išiel rovno do „lochu“.

Vidíte, tie knihy, to vám je zapeklitá vec. Nakoniec, niektoré režimy ich aj pálili a zakazovali. Africké militantné hnutie „Bokoharam“ znamená „knihy preč“. Aj títo vražední analfabeti vedia, že knihy môžu premeniť svet. K lepšiemu.

Čítajúcemu jazdcovi prajem aby si knihy nechal na gaučík, na fotelku, nech si doma uchmatne trochu času pre seba a svoju čitateľskú vášeň, aby nepáchal „ušľachtilé priestupky“.

Disko guľa sa točí ďalej

No a na záver nezaškodí aj trocha „diskodekadencie“. Michal David vydal nový album. Je to taká zbierka starých pesničiek, ktorým dal modernejšiu fazónu, aby prežili ďalšiu sezónu, sú tam nejaké prebraté piesne s českými textami, v tomto sú naši západní bratia fenomenálni, a je tam aj pár nových songov. Na albume Funky 2 je skladieb rovných 22. Michal David to má ťažké.

Tú silnú emóciu, akú dokázal zakódovať do skladieb v osemdesiatych rokoch, to už sa mu nepodarí. Doba je iná, dopyt je iný a ponuka široká. Súčasná tvorba Michala Davida je stále kvalitná, ale je akoby doznievaním jeho prelomových slaďákov a jedinečnej nonstop sa vrtiacej diskogule.

Zato však na prezentácii jeho nového diela nebola núdza o vyhrotené momenty. Jeden z jeho hostí, Roman Ondráček, s ktorým na novom albume naspievali pieseň Rakeťák sa „odviazal“ a nakoniec takmer napadol manželku Michala Davida. Roman Ondráček, ktorého domovská kapela bola dlhé roky Těžkej pokondr mal v ruke pivo a handrkovaciu náladu. Okrem toho spomínal, že Michala Davida nechcú nikde hrať a že on sa za neho v rádiách prihovára. No čert aby sa v tom vyznal, takéto ťahanice.

Smutného patróna Romana Ondráčka sa však zastala jeho vlastná manželka, ktorá sa vyjadrila, že jej muž trpí vážnou psychiatrickou chorobou. V tom prípade je to teda smutný príbeh.

Michal David chudák krčil plecami, že mu to je trápne, ale čo sa dá robiť. Keď už sa nepíše o muzike, nech sú aspoň škandály. A keď nie škandály, tak aspoň škandáliky. Vďaka tomuto už celé Česko aj Slovensko vie, že Michal David na vavrínoch nezaspal a tvorí ďalej.

Významnú úlohu v celom príbehu tvoria aj statočné manželky oboch pánov. Jedna, ktorá sa stačila uhnúť a druhá, ktorá sa zastala svojho smutného patróna. Azda vzťahy oboch rodín vyladia, aby sme sa dožili ďalších skvelých hudobných spoluprác.