Honba na čarodejnice. Prečo sa Elon Musk stal verejným nepriateľom

Alebo aj nie, a Musk je zraniteľnejší, než by sa zdalo. Čelí totiž nielen bojkotu niekoľkých zadávateľov reklamy, ide po ňom aj Európska komisia a doma v Amerike vláda prezidenta Joea Bidena. Nedá sa zabrániť dojmu, že pokiaľ sa jednotliví účastníci honby na Muska nedohodli, tak sa minimálne svojimi krokmi proti nemu navzájom inšpirujú a povzbudzujú.

Začnime Spojenými štátmi, kde sa odohráva hlavný stret. Je trochu prekvapujúce, že tento muž, v minulosti politicky povedzme centrista, sa stal úhlavným nepriateľom ľavicového establišmentu. Musk sám sa posúva doprava, podobne ako niektorí ďalší známi centristi, pod vplyvom kultúrnych vojen a progresivistickej hegemónie. Sklony k systémovej opozícii môžeme u neho sledovať od proticovidových lockdownov a vnucovania vakcíny.

Po prevzatí sociálnej siete s najväčším politickým výtlakom umožnil niektorým osobám pravice (nielen Donaldovi Trumpovi, aj kongresmanke Marjorie Taylor Greenovej a ďalším) opätovne si na Twitteri otvoriť účty. Prvý konflikt s Bielym domom od chvíle, čo Twitter získal, prišiel, keď Musk naznačil, že koordinátor amerického boja s covidom, Anthony Fauci, by mal byť trestne stíhaný. Bidenova hovorkyňa žartovne poňatý status označila za nebezpečný a nechutný osobný útok.

Vyšetrovatelia na krku

To bolo vlani v decembri. Tento rok buď Bidenova vláda, alebo federálni prokurátori stihli proti Muskovi rozbehnúť už niekoľko prípadov. V auguste podalo ministerstvo spravodlivosti žalobu na kozmickú časť Muskovho impéria, SpaceX, za to, že vraj odmieta zamestnávať azylantov a utečencov.

SpaceX skutočne zamestnáva len amerických občanov, prípadne držiteľov zelenej karty oprávňujúcej na dlhodobý pobyt v USA. Musk na svoju obranu uvádza, že SpaceX ako príjemca zákaziek od armády alebo od Národnej agentúry pre letectvo a vesmír NASA musí brať ohľad na bezpečnostné záujmy Spojených štátov, čím implicitne hovorí, že ministerstvo spravodlivosti ohľad neberie.

Ministerstvo vydalo príslušné stanovisko len štyri mesiace pred podaním žaloby, pričom smernica je zvláštny hybrid – „nie je právne záväzná, ale môže sa použiť ako argument na súde“. SpaceX mal tú česť stať sa prvým zamestnávateľom, proti ktorému ministerstvo túto smernicu na súde použilo. Je Musk trpiteľ, alebo realista, ktorý sa v tejto súvislosti sťažuje, že ministerstvo spravodlivosti je zneužívané na politické účely?

Zoznam trestných činov, pre ktoré rezort spravodlivosti Muska vyšetruje, sa od leta rozšíril o údajné machinácie v algoritmoch, ktoré nadsadzujú odhadovaný dojazd elektroáut Tesla, čo by teda človek čakal skôr od konzervatívnej vlády. A tiež o údajné zneužitie fondov Tesly na plánovanú stavbu domu, v ktorom by generálny riaditeľ Tesly a hlavný akcionár býval… Z tohto plánu v každom prípade zišlo, a aj toto vyšetrovanie Musk vidí ako honbu na čarodejnice.

Iným druhom nátlaku sú výzvy k inzertnému bojkotu. Prvé boli pred rokom v tomto čase, po spomínanom incidente s Faucim, keď rôzne nemocnice, zdravotnícke inštitúcie alebo fakulty medicíny verejne uvažovali o odchode z Twitteru. Ale skutočná búrka v pohári vody vypukla až teraz, v novembri, a súvisí s Gazou.

V diskusiách, ktoré vyvoláva izraelský spôsob boja proti Hamasu, jeden anonymný užívateľ napísal pod klip Nadácie pre boj s antisemitizmom (FCAS), že „židovské komunity podporujú presne ten druh dialektickej nenávisti proti belochom“, ktorý nechcú, aby sa používal proti nim. Musk to okomentoval lakonicky: „Povedali ste skutočnú pravdu.“ Neskôr – teda o deň neskôr – to dovysvetlil, že má na mysli niektoré nátlakové skupiny, ako je známa Liga proti hanobeniu (ADL), teda nie židovský národ.

Liga má skutočne podivnú históriu. Od roku 1979 vydáva každoročný audit antisemitských prejavov (vraj ich v Amerike neustále pribúda), medzi ktoré počíta aj podporu práv Palestínčanov, alebo, čo je vrchol bizarnosti, kritiku Ligy proti hanobeniu. Dlho sa zasadzovala za prijatie zákonov na boj proti nenávisti voči menšinám etnickým aj sexuálnym, z čoho sa stal nástroj novodobej politickej cenzúry.

Ale Muskovi žiadne dovysvetľovanie nepomohlo, zo šírenia antisemitskej lži ho postupne obvinili Biely dom, Európska komisia, alebo veľké americké korporácie, ktoré začali oznamovať, že na X už nebudú inzerovať: Apple, IBM, General Motors, Disney a mnohé ďalšie.

Do novín unikol interne vypracovaný zoznam inzerentov, ktorí už prestali zadávať reklamu alebo ju obmedzili, alebo to aspoň zvažujú. Zoznam obsahuje 200 položiek. Vraj by X mohol do konca roka prísť asi o 75 miliónov dolárov. Čo nevyzerá fatálne, vzhľadom na to, že len vo štvrtom štvrťroku máva sieť bežne tržby viac ako miliardu. Ale sociálne nákazy sú nevyspytateľné, môžu zanikať, alebo sa naopak rýchlo šíriť.

Biely dom sa pokúša vyvolať lavínu prestupov z X na sieť Threads, ktorú tento rok založil Mark Zuckerberg ako priamu konkurenciu Muskovi. Na Threads rýchlo otvorili osobný účet aj prezidentovi a jeho žene aj viceprezidentke Kamale Harrisovej a jej mužovi.

Proti týmto akciám, niektorým vtipným a niektorým celkom vážnym, idú aj fakty v Muskov prospech. Nesmierne bohatý Musk, ktorý disponuje odhadom asi 200 miliardami dolárov, si môže dovoliť skvelých právnikov. A hlavne, aj federálna vláda je od neho do značnej miery závislá, konkrétne ministerstvo obrany a Pentagon.

Nedávno boli so SpaceX podpísané kontrakty až do výšky 1,2 miliardy dolárov. Nosiče firmy za to do vesmíru vynesú rôzne satelity, komunikačné a špionážne zariadenia. Krátko predtým minister obrany Lloyd Austin dohodol s Muskom, že v jeho sústave satelitov Starlink vznikne komunikačná sieť pre armádu, pod menom Starshield. Dôvodom k rešpektu, ktorý k Muskovi prechováva aspoň vojenská časť vlády, je schopnosť vykonávať kozmické lety oveľa lacnejšie ako technici NASA.

Európska komisia zasahuje

Ekonomicky môže Muskovi najviac uškodiť Európska komisia. Je málo známe, že od tohto augusta začína postupne v členských krajinách EÚ platiť zákon o digitálnych službách (DSA). Táto smernica dovolí Komisii pokutovať veľké internetové platformy, pokiaľ nebudú razantne mazať obsah trestný, klamlivý, ale aj taký, ktorý predstavuje „systémové riziká“, napríklad, ktorý by mal „nepriaznivé dopady na občiansky diskurz“.

Pokutovať sa dá až do výšky šiestich percent globálneho – nie zisku, ale obratu firmy. To sa X, ktorá má veľký obrat, a napriek tomu býva na konci roka v strate, výrazne týka. Komisári Věra Jourová a Thierry Breton sa už Muskovi verejne vyhrážali a oháňali sa pritom práve s DSA.

Muskovi sa začali vyhrážať po tom, ako odstúpil od „dobrovoľného“ kódexu Európskej únie o dezinformáciách, ktorý práve Jourová pred piatimi rokmi začala s platformami spisovať a ktorý tento rok nadobudol platnosť. Samozrejme, že aj Komisia po tom, čo v Muskovi „odhalila“ antisemitu, prišla s oznámením, že na X inzerovať nebude, a to isté (vraj z ekonomických dôvodov) formálne vyhlásila aj konzervatívna vláda Veľkej Británie.

Prečo?

Zatiaľ čo pre ťaženie Európskej komisie a celkovo establišmentu na oboch stranách Atlantického oceánu nájdeme jeden jasný a zrozumiteľný dôvod vyhrážok – a to, že Musk narušil konsenzus o tom, že politickú debatu prostého ľudu treba usmerňovať a prípadne tlmiť alebo cenzurovať, existuje pre pomstychtivosť Bidenovho Bieleho domu ešte jeden zvláštny dôvod. Sú ním takzvané Twitter Files, seriál odhalení z útrob Twitteru, kam Musk zhruba pred rokom umožnil prístup niekoľkým novinárom.

Michael Shellenberger opísal a priloženými screenshotmi dokázal angažmán FBI v prípade Huntera Bidena. Ten sa datuje do októbra 2020, keď krátko pred prezidentskými voľbami pravicový denník New York Post zverejnil správu o biznisových aktivitách Bidenovho syna Huntera, predovšetkým v Číne a na Ukrajine. Hunter, muž bez najmenšej erudície, predával politický vplyv svojho otca, vtedy viceprezidenta USA, a zarobil tak desiatky miliónov dolárov. Našla sa dokonca indícia, že časť z koláča bola určená pre „veľkého chlapca“, teda dnešného prezidenta.

Vďaka Muskovi vieme, ako sa FBI, a všeobecne spravodajskej komunite, podarilo Twitter (a rovnako pracovali aj s Facebookom) presvedčiť, aby e-maily nájdené v Hunterovom laptope brali ako ruské dezinformácie. Vedenie Twitteru o tom presviedčal jeho kľúčový zamestnanec Jim Baker, dva roky predtým vrchný právny poradca FBI. Baker dokonca v kritickej chvíli organizoval konzultácie Twitteru s FBI. Výsledkom bolo, že šokujúce informácie o biznisovom modeli Bidenovej rodiny sa pred voľbami podarilo utajiť. Tajné služby nemajú rady toho, kto ich verejne znemožní.

Majú všetky tie fronty otvárané proti Muskovi niečo spoločné? Alebo inak: Verí niekto, že americké ministerstvo spravodlivosti je nestranné? To ministerstvo, pod ktorého vedením je hlavný vyzývateľ prezidenta, Donald Trump, obžalovaný z trestných činov, za ktoré mu hrozí celkovo 717 rokov väzenia. Keby nič iné, už len za tieto dva prípady šikanovania Trumpa a Muska, by si demokrati zaslúžili voľby prehrať.

Text pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.